On the other side - 36.Kapitola

11. června 2012 v 21:03 | Barča |  On the other side

36. Kapitola



"Idem otvoriť," povedala Lucy.

"Počkaj, idem ja!" vykríkla som a vstala z postele. Utekala som ku dverám a pred tým, než som otvorila, tak som sa opýtala : "Kt o je to?"

"Strašidlo," povedal ironicky Louis. Jeho hlas spoznám aj keby bol tri kilometre ďaleko.

"Ahoj, čo ty tu?" opýtala som sa ho.

"Potrebujem si s tebou pohovoriť," povedal vážne Louis.

"Veď hovor," vyzvala som ho.

"Myslel som osamote."

"Aha, tak poď so mnou," povedala som mu ťažko a zaviedla som ho do kuchynky. Sadli sme si za stôl a povedala som Louisovi : "Tak čo si to chcel?"

"Vieš, dneska som bola za Harrym a toto mi dal. Mám to dať tebe a, že mu máš vraj niečo dať. Neviem čo, ale asi to bude v tom liste." Louis mi podal poskladaný papier do malinkého štvorčeka. Zo strachom som si ho zobrala a otvorila. Nevyzeralo, že je tam toho veľa. Postavila som sa a prešla som ku oknu. Začala som čítať.


Moja najmilšia, najlepšia, najkrajšia Ang, 28.12.2014


píšem ti už z väzenia, tak prepáč za ten "romantický" štýl. Nie som tu ešte ani deň a už neviem, ako to tu bez teba zvládnem. Mám neskutočné výčitky svedomia. Som ten najväčší idiot, aký na svete existuje. Nikdy som si nemyslel, že takto skončím. Najhoršie je, že som sklamal mamu, teba....všetkých okolo mňa. Čo ma mrzí ešte viac je, že som zničil život aj chalanom. Zničil som One Direction. Budú ma nenávidieť milióny ľudí, v podstate celý svet, čo nie až také zlé. Pretože ja som sklamal svoj celý svet. Angie, je mi tak ľúto, že som ti ublížil. Viem, že si ma určite znenávidela. Máš na to aj právo. Pokazil som to, všetko, čo sa dalo. V kútike duše dúfam, že to, čo si mipovedala si nemyslela vážne. Len prosím ťa nehovor, že ma už nemiluješ. Láme mi to srdce. Ja...neviem ani opísať tú bolesť, ktorá je vo mne. Ja dúfam, že mi dáš ešte jednu šancu o tých sedem rokov, že ťa ešte niekedy uvidím. Nechcem ťa stratiť. Znamenáš pre mňa všetko, si môj celý svet už odkedy som ťa prvýkrát stretol. Hh,...stále si pamätám naše prvé stretnutie. Pamätáš si ho tiež? Sedeli sme na pieskovisku v škôlke a ja som si od teba požičal hrabličku. Vidím to ešte stále ako keby to volo len včera. Hneď som ti povedal, ako sa volám a ty si mi hneď povedala svoje meno. Hneď som vedel, že my dvaja sme si súdení. Je jedno v akom smere, podľa mňa aj vo všetkých. Teraz sa ti musím k niečomu priznať. Keď som mal asi štrnásť, tak som sa do teba zamiloval. Nepovedal som ti to, nechcel som ťa stratiť. Bez teba by bol môj život o ničom, tak ako je teraz. Žiarlil som na každému chalana, ktorý sa na teba čo i len pozrel. Tiež keby nebolo teba, tak by som sa asi nikdy ani nepríhlasil do X-Factoru. Chcel som tam ísť kvôli tebe. Vždy si mi hovorila, že na to mám. Nechcel som byť zbabelý, tak som tam šiel. Nikdy ma nenapadlo, že sa to dostane do takých rozmerov, do akých sa to. Za to všetko vďačím tebe. Keď sme chodili po koncertoch a autogramiádach po celom svete, tak nikde som nevidel krajšie dievča ako si ty. Na tie tvoje nádherné modré oči nemá nikto. Dokázal by som tu o tebe hovoriť celé hodiny. Možno sa mi za tých sedem rokov podarí napísať veľkú, hrubú knihu z dôvodmi, prečo ťa milujem. Ang, je to tu hrozné. Som tu zavretá medzi štyrma stenami s jedným malým zamrežovaným oknom. Môj spolubývajúci je.....škoda reči na neho. Bojím sa ho. Vážne sa bojím, že ku mne v noci príde a zadusí ma vankúšom. Chýbaš mi tu. Potrebujem ťa tu. Ty si môj talizman, ty mi dávaš nádej a život. Chcem ťa o niečo poprosiť. Choď do mojej izby. Zober vankúš a rozopni obliečku. Nájdeš v nej fotku. Daj ju prosím ťa Louisovi, aby mi ju doniesol, alebo mi ju dones ty. Chápem, že ma asi ani nechceš vidieť, ale aspoň túto jednu vec prosím ťa pre mňa urob. Nemusíš mi odpustiť, len mi dovoľ milovať ťa. Milujem ťa a vždy ťa budem.


Tvoj Harry


Dočítala som list a utrela si slzy. Dneska už mám toho dosť. Je toho na mňa priveľa. Zhlboka som sa nadýchla a otočila som sa k Louisovi. Louis sa na mňa pozrel a iba roztvoril jeho náruč. Neskutočne mi pripomína Harryho. Je jeho úplná kópia. Objala som ho a povedala potichu: "Je to všetko moja vina."

"Čo je tvoja vina? Nič nie je tvoja vina," hovoril Louis.

"Ale je! Keby som ja neodišla pred dvoma rokmi do Austrálie, tak by som nespoznala Dereka a Harry by nezačal drogovať! Nebyť týchto vecí, tak by Derek žil!" kričala som po Louisovi v zúfalstve.

"Aký Derek?"

"Poznal si ho aj ty. Vtedy, keď bol u teba ten večierok, tak tam bol."

"Počkať, čo je s Derekom?" opýtal sa vystrašene.

"Nepočul si?!Je mŕtvy!" zakričala som na neho.

"Čo?! Prečo?! Čo sa stalo?"

"On.....dneska išiel s Jess do práce a prepadli ich. Derek išiel zachrániť Jessinu kabelku a tí dvaja ho tak zbili, že to neprežil," hovorila som so vzlykmi a spadla by som na zem, keby ma Louis nechytil. Posadil ma na stoličku a napustil mi pohár vody. Bol ticho, až po chvíli prehovoril: "Ang, mohlo sa to stať komukoľvek. To nie je tvoja chyba."

"Louis, kedy zajtra odchádzame?" opýtala som sa ho.

"Ty fakt tam checš ísť, aj za takýchto okolností?"

"Hej, ale spravíme si zajtra ešte jednu zastávku. Chcem....potrebujem ísť za Harrym," povedala som potichu.

"A ešte ku vám domov," dodala som.

"Fajn, ako chceš," povedal a usmial sa na neho. Vrátili sme sa do izby. Baby pozerali televíziu.

"Je to koniec One Direction?!" kričala do mikrofónu moderátorka. Keď som to uvidela, tak som ju hneď vypla.

"Volali z nemocncie," povedala Jess.

"Pitva ukázala, že ten útok mu natrhol slezinu a spôsobil vnútorné krvácanie," hovorila Jess a slzy jej stekali po tvári. Nevedela som, čo mám na to povedať, tak som radšej vytiahla z pod postele kufor a začala sa baliť. Nesmiem na to myslieť, na žiadnu z tých vecí.


Otvorila som dvere Harryho izby. Je bez neho taká prázdna. Prišla som k jeho posteli. Chytila som do rúk jeho vankúš a rozopla gombíky. Bola tam fotka, moja fotka. Bože, vyzerám na nej ako úplný retard! Podvedome som sa zasmiala. Odkiaľ tú fotku má? Koľko tam môžem mať? Asi tak pätnásť, štrnásť rokov. Viac nie. Má už riadne ošúchané hrany. Rada by som vedela, ako dlho ju už pri sebe má. Fotku som schovala do vrecka a zbehla dolu schodmi za Louisom a Ell. Rýchlo sa zastavíme na stanici a pôjdeme. Som zvedavá, či ich nájdem. Každopádne, spravím pre to všetko.


"Ale máte iba chvíľu," povedal strážnik a vošiel so mnou do miestnosti s veľkým sklom s telefónmi a malým výrezom pri pulte ako bývajú v lekárňach. Sadla som si na jednu stoličku s číslom päť. O chvíľu som uvidela prihádzať Harryho. Hneď, keď ma uvidel, tak sa mu rozžiarili oči a vyčaril sa mu na tvári ten jeho nádherný úsmev. Myslela som si, že sa rozplačem.

"Ahoj," povedala som, ale zjavne ma moc dobre nepočul. Harry zdvihol do ruky slúchadlo a naznačil mi, aby som spravila to isté. Ahá, tak na to je to tu.

"Ahoj," povedal šťastne.

"Ahoj, mám tu tú fotku. Ako dlho ju už prosím ťa máš?! Vyzerám na nej ako úplný debil," povedala som so smiechom. Nemôžem si pomôcť, ale keď ho vidím, keď počujem ten jeho hlas, tak sa musím smiať.

"Dosť dlho, odkedy som išiel do X-factoru. Ang, chýbaš mi. Čítala si ten môj list, že? Prosím ťa, dovoľ mi to," hovoril zúfalo. Pozrela som sa mu do očí.

"Dnes odchádzam do Talianska s Louisom a Ell. Idem hľadať rodičov," povedala som mu.

"To vážne?" opýtal sa prekvapene. Iba som prikývla hlavou.

"Tak veľa šťastia," povedal úprimne. Vytiahla som si z kabelky fotku a postrčila mu ju pod okienko. Naše prsty sa dotkli a ja som cítila, ako medzi nami prebehla iskra. Postavila som sa a Harry tiež. Stáli sme si tvárou tvár. Každý na druhej strane skla. Harry položil na sklo svoju dlaň. Neviem prečo, ale lákalo ma priložiť tam moju ruku. Tak som aj tak spravila. Postavila som sa na špičky a pobozkala sklo v úrovni jeho pier.

"Milujem ťa," naznačila som ústami a Harry mi odpovedal: "Aj ja teba." Ukázal mi ešte srdiečko. Bohužiaľ, viac sa už nedalo, pretože pre Harryho prišla stráž a pre mňa hlavný strážnik.

"Prepáčte, ale váš čas už vypršal. Musíte už ísť," povedal s ľútosťou a odviezol ma von. Uvedomila som si, že my sme vlastne boli celý ten čas odposlúchaný. No a čo, nech vidia, že sa máme radi.

Nasadla som do auta, zapla si pás a pozrela sa na väznicu. Som zvedavá, kedy sem najbližšie prídem. Louis zapol rádio a s Eleanor spolu spievali. Ja som bola však myšlienkami mimo. Blúdili stále okolo Harryho, Dereka a tej podivnej sms-ky. Vo vrecku som cítila, ako mi zavybroval mobil.

"To je tvoje?" opýtal sa Louis.

"Hej, je."

"Kto je to?" opýtal sa.

"Nikto, len operátor."

Tak čo? Páči sa? Nepáči sa? Chccem vedieť vaše názory :)
 

13 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 estie estie | 11. června 2012 v 21:11 | Reagovat

prekrásne, pri tom liste som revala ako malá :/ :) <3

2 Liv Liv | 11. června 2012 v 21:12 | Reagovat

Jasné,že sa páááči :) Ako každá časť :)

3 Lucy :) Lucy :) | 11. června 2012 v 21:14 | Reagovat

Pekná časť ako vždy! :) Taký list by som od Harryho aj ja chcela dostať... :)

4 michaela michaela | 11. června 2012 v 21:19 | Reagovat

smutna, romanticka a nadherna zaroven :) mas ohromnu predstavivost :) skoro som sa rozplakala,ale udrzala som sa !!! :D  len tak dalej je to ako som povedlala nadherne :)

5 Kika Kika | 11. června 2012 v 21:40 | Reagovat

neverím, že je to len operátor, podľa mňa sú to tie svine (sorry, ale lepšie slovo nemám) a je to úžasná časť, ako aj celý príbeh, ten list... prekrásny, plačéém, nevadí, úžasne píšeš, je to dokonalé, len tak ďalej :*

6 Tinush Tinush | 11. června 2012 v 21:40 | Reagovat

Aj ja som pri tom liste revala :D :D Fakt krásna časť!! Lepšie si to už ani nemohla napísať!! :) Už sa teším na ďalšiu!! :)

7 Mať Mať | 11. června 2012 v 21:52 | Reagovat

kráásne ! dokonalé ! úžasné !

8 niki niki | 11. června 2012 v 22:51 | Reagovat

Bože to je tak dojimave je mi ich tak strašne luto :( inač to je naprosto dokonale :)

9 :) :) | 12. června 2012 v 5:57 | Reagovat

dalšiu .. úplne nádherné .. trošku som si aj poplakala

10 vzdybudsamsebou vzdybudsamsebou | Web | 12. června 2012 v 8:15 | Reagovat

To je proste nádhera proste waú a inak aj ja si myslím že to budú tie hovedá čo jej poslali tú vyhrožnú sms-ku.... je to nádherné a dúfam že nájdu tých rodičou a určite bude Ang pravidelne chodiť za Harrym

11 Eli Eli | 12. června 2012 v 14:49 | Reagovat

aj ja som revala pri tom liste...neuveriteľnááá časť...každá je skvelá!! :) prosím rýchlo ďalšiu :)

12 stolemyheart1 stolemyheart1 | 12. června 2012 v 16:03 | Reagovat

dokonalá

13 Lili Lili | 12. června 2012 v 16:19 | Reagovat

Nádherná,skoro jsem se rozbrečela :)) Opravdu dokonale píšeš :))Prosím další :)

14 Evush Evush | E-mail | Web | 12. června 2012 v 18:00 | Reagovat

Dokonalá, úžasná, nádherná! Milujem túto poviedku a ešte viac teba, že tak famózne píšeš! :))xx

15 Zuzqa Zuzqa | 12. června 2012 v 19:33 | Reagovat

Ježiš Mária šak to je úžasné ....ja nemám slov ...kapem :-))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama