On the other side - 23.Kapitola

1. května 2012 v 12:18 |  On the other side

23.Kapitola


Ráno som sa zobudila na neskutočnú bolesť hlavy a triašku. Cítila som v hrdle veľkú boľavú hrču. No fajn! A som chorá! Pomaly som vstala z postele a z lekárničky som si vytiahla teplomer. Ľahla som si naspäť a odmerala si teplotu. 38,9. Bože, je mi tak zle. Nemôžem tu byť. Nenechajú ma tu, keď som chorá. Asi si musím zajednať nejakú izbu v hoteli alebo ubytovni. Plus musím zavolať Harrymu a zrušiť naše rande. V takomto stave neprejdem ani na záchod. Počkala som kým Lucy zazvoní budík a zobrala som telefón. Vytočila jeho číslo.

"Prosím?" ozval sa ospalo.

"Ahoj Harry. Prepáč, ale dneska nemôžem nikam ísť, pretože som ochorela," povedala som chrapľavo a veľmi ťažko.

"Bože, veď ťa počujem. Nevadí, prídem za tebou."

"Nie, nie, nechcem, aby si bol chorý."

"Ty vieš, že ja tam aj tak prídem," povedal.

"Idem si ľahnúť, lebo mi je fakt zle, ahoj a prepáč," povedala som a zložila som. Nechcem, aby sem chodil. Nechcem aby bol chorý a taktiež nechcem, aby ma videl v takomto stave.

"Si chorá?" opýtala sa ma prebudená Lucy.

"Vyzerám tak, že nie?" opýtala som sa.

"Kam pôjdeš?" opýtala sa ma.

"Nejako sa musím dostať do nejakého hotela."

"A k Harrymu nepôjdeš?"

"Nie, nechcem, aby boli chorí," povedala som a zababušila sa do perín.

"To máš za to, že hľadáš nezmyselné kníhkupectvo a v ňom ešte viac nezmyselnú knihu. Na čo ti je kópia kroniky nejakého detského domovu z roku neviem akého?"

"Nie je to jedno? Jednoducho ju potrebujem," povedala som a otočila sa na druhú stranu.

"Ok, ja musím ísť. Za chvíľu mi začína prednáška," povedala Lucy, keď sa obliekla.

"Ahoj a opatruj sa," pozdravila ma.

"Ahoj," povedala som potichu a zatvorila oči. Hneď som zaspala. Zobudila som sa až na klopkanie na dvere. Vstala som tak, aby sa mi nezakrútila hlava a otvorila dvere. Stál v nich Harry s taškou ovocia a nejakým listom v ruke.

"Po prvé toto dneska povinne zješ a po druhé toto mi strčil do ruky vrátnik, keď som mu povedal, že idem za tebou," hovoril Harry a podával mi list.

"Čo je to?" dostala som zo seba von.

"Ja neviem a radšej nerozprávaj," povedal a zastrčil ma dovnútra. Ľahla som si do postele a pozrela na obálku. No nie! Oni to majú!

"Harry! Mohol by si pre mňa niečo prosím ťa spraviť?" opýtala som sa ho hneď, keď som dočítala papier. Harry zdvihol hlavu a opýtal sa: "Čo také?"

"Mohol by si prosím ťa zájsť do tohto kníhkupectva a vyzdvihnúť mi tam knihu? Stačí, keď im dáš tento papier, oni už budú vedieť," povedala som mu a podala mu papier aj s obálkou.

"Na obálke máš jeho adresu," dodala som.

"Aha, jasné. Tebe je na čo kópia kroniky detského domovu svätej Alžbety?" opýtal sa ma nechápavo.

"Potrebujem to do školy," zaklamala som.

"Klameš," povedal Harry. Vzdychla som si. Neznášam ho za toto. Vždy vie, keď klamem.

"Angie, na čo ti to je?" opýtal sa ma ešte raz.

"Vieš, keď sme prišli naspäť do Anglicka, tak sa vybaľovali všetky veci do babkinho domu a mama mi podala krabicu plnú nejakých papierov, že ju mám vyniesť na povalu. Ako som liezla po rebríku, tak mi spadla na zem a papiere odtiaľ sa rozsypali. Keď som ich zberala, tak mi jeden udrel do očí. Boli to papiere o potvrdení adopcie. Bolo na nich moje meno. ( roztriasol sa mi hlas) Tie papiere som si odložila a zobrala sem zo sebou. Prečítala som si všetko, čo na nich bolo. No dokopy na nich nebolo nič, len moje osobné a zdravotné údaje. A domov, z ktorého si ma zobrali. Keď som to prerátala, tak si ma adoptovali, keď som mala dva mesiace. Nikdy mi mama ani oco nič nepovedali. Prečítala som si potom pár zákonov, v ktorých sa písalo, že keď dieťa dosiahne vek 18 rokov, tak má právo dozvedieť sa o svojich biologických rodičoch. A ja to chcem vedieť," povedala som a pozrela sa na Harryho. Vyzeralo to tak, že bol trochu mimo.

"Prečo to ale chceš vedieť? Veď ťa vychovali Tereza s Johnom, to oni sú tvoji rodičia. Hentí sa na teba vykašlali."

"Ako to môžeš vedieť?! Čo ak ma museli dať preč alebo ja neviem. Ja len chcem vedieť odkiaľ v skutočnosti som, chcem vedieť, či vôbec žijú, chcem vedieť ako vyzerajú," povedala som a zakryla sa paplónom ešte viac.

"Dobre, ja ti do toho zasahovať nebudem, je to tvoja vec, ale na čo k tomu potrebuješ tú kroniku?"

"V kronikách je písané, kto tam v akom roku to dieťa odovzdal, či sa poprípade premenovalo, kedy si ho adoptovali a podobne. Sú tam aj údaje o biologických rodičoch ako adresa, mená, dátumy narodenia," vysvetlila som mu.

"Pomôžeš mi ich nájsť?" opýtala som sa ho po chvíli.

"Mám na výber?" opýtal sa zúfalo.

"Dobre vieš, že nemáš," povedala som mu. Harry ma išiel pobozkať, ale ja som ho hneď odtlačila.

"Nie! Budeš chorý!" povedala som najhlasnejšie ako sa mi dalo, ale aj tak to nepresiahlo normálny tón môjho hlasu.

"Radšej mi choď pre tú kroniku," povedala som a ošúpala si banán.

"Tak fajn, idem pre to. Do hodiny som tu, ľúbim ťa," povedal a zobral si obálku s papierom. Vyšiel von a zabuchol dvere. Ja som zjedla banán a okamžite som zaľahla. Hneď ma pochytil spánok.


"Tak mám to," povedal Harry a z tašky vytiahol veľkú knihu. Mohla mať tak okolo tisíc strán, najmenej. Veď je tam vyše dvadsať rokov existencie domova.

"Super, ukáž to sem," povedala som a zobrala som mu knihu z ruky.

"Kedy som sa to narodila? 29.6.1994," zamrmlala som si po pod nos. Otvorila som veľkú knihu a nalistovala rok 1994. Teraz nájsť ešte môj dátum narodenia. Musela som sa tam dostať niekedy v júli, maximálne v auguste. Tieto dva mesiace musím nájsť.

"Tu je to," povedala som, keď som našla dvojstránku s týmito mesiacmi.

"Harry, prosím ťa pokús sa nájsť môj dátum narodenia. Spolieham sa na to, že ho vieš." Položili sme si knihu na kolená a každý pozeral inú stranu.

"Ang?" opýtal sa Harry.

"Hm?"

"Toto nemôžeš byť ty?" opýtal sa ma a ukázal na úzky riadok.


569. Angelica Antonelli 1994 29 jún Nemocnica sv. Jacoba Oxford

570.Marcus Storm 1994 ---- jún -----(nájdený) West London


Mená pokračovali ďalej. Daný riadok som si prečítala minimálne trikrát.

"Myslíš?" opýtala som sa ho.

"Nič iné mi tu na teba nesedí," povedal.

"Je to možné. Aké mám číslo? 569. Tak hľadajme tuto vzadu číslo 569," povedala som a prelistovala som sa ku koncu kroniky.

"Tu," povedal Harry a ukázal na odsek číslom 569.


569.Angelica Antonelli Dátum adopcie: 5.9.1994


Matka :Maria Morini 15.10.1977 Rimini

Otec :Govanni Antonelli 7.4.1975 2.5.2007 Rím

Krajina pôvodu : Taliansko

Súčasné bydlisko: Oxford ( Anglicko, od 28.8 1993 do 18.7.1997)

Rio de Janero (Brazília, od 25.7.1997 do - 10.5.2007 )

Rimini ( Taliansko 15.5. 2007 - do )


Angelica Antonelli


Maria Morini a Govanni Antonelli dňa 20.7.1994 priniesli do nášho domova o 14:32 takmer mesačné dievčatko Angelicu Antonelli. Bola zdravá, bez známok akýchkoľvek problémov. Dôvod vloženia do opatery: "Nemôžeme si ju nechať, sme príliš mladí, naši rodičia by nás zabili, keby vedeli, že máme dieťa, prosím vás zoberte si ju," toto boli slová, ktoré vyslovila jej matka Maria Morini.

Govanni Antonelli podpísal papiere o vložení Angelici do opatery detského domova svätej Alžbety. Zároveň podpísal súhlas o informovaní o ich súčasnom bydlisku. ( viď. §245 odsek. 15, riadok 4)

Dňa 5.9.1994 si ju adoptovali manželia Hopes. (Tereza a John) Ostatné údaje sú v adopčnom liste.


"To je všetko?" opýtala som sa nechápavo. Dokopy tu ani nič nie je.

"Vyzerá to tak," povedal Harry.

"Počkať, moja mam mala sedemnásť a oco devätnásť, keď ma mali?" opýtala som sa ho a prerátala si to ešte raz v hlave.

"Tuším tak nejako," povedal.

"Podľa tohto otec zomrel a to znamená, že mama teraz žije niekde v Rimini. To je v Taliansku?" opýtala som sa.

"Máš to tam napísné," povedal.

"Bolo to k niečomu dobré?" opýtal sa ma.

"Bolo, viem, kam pôjdeme v lete na dovolenku," povedala som mu.

"Ang, to nie," povedal zmučeným tónom hlasu.

"Ja tam pôjdem aj sama," povedala som mu a zatvorila kroniku. Schovala som ju pod posteľ a opäť si ľahla.

"Porozprávame sa o tom, keď bude na to vhodnejší čas, áno?" opýtal sa a natlačil sa ku mne do postele.

"Harry, prosím ťa nebuď pri mne. Budeš chorý."

"Mne to nevadí, aspoň sa budeme môcť liečiť spolu," povedal a rýchlo ma pobozkal na čelo.

"Si sprostý vieš o tom?"

"Pár ľudí mi to už stihlo povedať."

Pokrútila som hlavou a trochu sa zasmiala. Položila som si hlavu na jeho hruď a zatvorila oči. Moc sa mi nechcelo spať. Stále som musela rozmýšľať nad tým, prečo mi to mama nepovedala. Prečo mi nepovedala, že som adoptovaná?!

Tak čo na to hovoríte? :)
 

23 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Domčiatko Domčiatko | 1. května 2012 v 12:38 | Reagovat

ze je to amazing ! :) :)

2 :) :) | 1. května 2012 v 12:38 | Reagovat

krásne ... teším sa na dalšiu časť .. :D

3 Kika Kika | 1. května 2012 v 12:39 | Reagovat

nemám slov ♥ úplne dokonalé, som zvedavá, čo z toho vznikne, čo bude tá jej mama zač :)

4 Marry Marry | 1. května 2012 v 13:00 | Reagovat

uzasne

5 Sus Sus | 1. května 2012 v 13:20 | Reagovat

Úžasné , další prosím

6 michaela michaela | 1. května 2012 v 13:22 | Reagovat

uchvatne, perfektne, uzasne!! :) netusim de si na toto prisla ale je to fakt super :)

7 AAA AAA | 1. května 2012 v 13:36 | Reagovat

kraaaasne  :) som zvedava co nato jej biologiska mama :)

8 complet-stupid complet-stupid | E-mail | 1. května 2012 v 13:55 | Reagovat

Omg cem dalsiu. Uplne super poviedky.

9 LELE LELE | 1. května 2012 v 14:45 | Reagovat

SUPEEER

10 Klaudia Klaudia | 1. května 2012 v 16:15 | Reagovat

fúúúú ..je to úžasneee ..ako fakt .neviem kam chodíš na tieto nápady ..:D .už sa teším na dalšiu ..:))

11 Anne Anne | 1. května 2012 v 16:46 | Reagovat

Ehm... že sa nepresťahuje do Talianska?

12 Weronika Weronika | 1. května 2012 v 18:40 | Reagovat

super !!!

13 lele lele | 1. května 2012 v 19:06 | Reagovat

super :) das este jednu prosííííííííííííím :)

14 Tinush Tinush | 1. května 2012 v 21:43 | Reagovat

Skvelá!! :)

15 Eli Eli | 2. května 2012 v 14:35 | Reagovat

BRUTALITA!! toto čo?? véééééééééééééľmi zaujímavé...ale brutál zaujímavé...musíš ďať ďaľšiu!!!!! wáááá!!!

16 Barča Barča | Web | 2. května 2012 v 15:22 | Reagovat

Bolo to skvelé ešte keby si tak dala novú časť :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama