On the other side - 7.Kapitola

10. dubna 2012 v 16:14 |  On the other side


7.Kapitola


Sedela som s Harrym v jeho izbe na zemi a balila som ho do bootcampu.

"Čo mi ešte treba?" opýtal sa ma a chodil dookola po izbe.

"Neviem, veď kefku, pastu, oblečenie, uterák máš, nabíjačku na mobil!" napadlo ma.

"Len to ju musím v tomto bodreli nájsť."

"Kebyže si upratuješ pravidelne, tak tu nemáš takýto chaos."

"Prosím ťa nebuď už ako moja mama. Prepáč, ale tak ja sa v mojom bodreli vyznám."

"Inak vieš čo musíš urobiť?"

"Čo?"

"Hneď mi zavolať, keď tam prídeš, ty trúba! A informovať ma úplne o všetkom."

"Haha, veď hovorím, úplná mama."

"No prepáč, že mi na tebe záleží," povedala som urazene a sadla som si na posteľ.

"Prepáč, nemyslel som to tak," ospravedlnil sa mi a sadol si vedľa mňa.

"Všetko ti budem hovoriť." Vzdychla som si a objala som ho.

"Aj tie tri dni mi budeš chýbať," povedala som mu a pustila som ho.

"Ang, nehovor," povedal potichu. Pozrela som sa mu do očí. Tie jeho boli trochu smutné, ale aj veľmi šťastné.

"Ja už musím ísť. Môžem byť vonku len do siedmej," povedala som a vstala som z postele. Harry vstal a podišiel ku mne.

"Asi sa už neuvidíme," povedal potichu. Zakývala som hlavou a pozrela sa do zeme. Prišiel ku mne a silno ma objal. Pobozkal ma do vlasov a pustil ma.

"Budeš mi chýbať, ale veď za tri dni som späť, tak sa uvidíme," povedal na konci s úsmevom. Vyprevadil ma von a tam sme sa ešte poslednýkrát rozlúčili a ja som išla k babičke. Do môjho prechodného domova, kým sa to všetko nevyrieši.


Sedela som na záhrade, keď mi zazvonil telefón. Vystrelila som ako raketa a hneď som ho zdvihla.

"Prosím?" opýtala som sa nedočkavo.

"Ahoj," povedal šťastný Harry. Nemusel mi ani nič hovoriť. Bolo viac než jasné, že postúpil.

"Aaaaaaaaaaaaaaaaaa! Ja som to vedela! Hovor! Ako to prebiehalo?" kričala som do telefónu.

"Hah, no dobre, ale nepostúpil som. Teda nepostúpil som sám."

"Čo? Nechápem ťa."

"Simon, spojil päť chalanov do jednej skupiny a v tej skupine som. A tá skupina, čiže my, sme postúpila. Takže postúpil som!" hovoril celý nadšený. Bola som rovnako šťastná ako on.

"Prídeš domov?" opýtala som sa plná očakávania.

"Ehm Ang, mrzí ma to, ale nemôžem prísť. S chalanmi musíme skúšať. Pôjdeme do Chesiru do otcovho sídla a potom odtiaľ do Španielska, teda aspoň myslím, že tam."

"Aha, tak veľa šťastia," povedala som predstieraným šťastím a zrušila som ho. Chcelo sa mi plakať. Neuvidím ho minimálne dva týždne. Našťastie sem príde aspoň na prázdniny. Mobil som si vložila naspäť do vrecka a odišla do svojej izby. Ľahla som si do postele a rozplakala sa. Práve som si uvedomila, že ho mám radšej ako kamaráta. To ma rozplakalo ešte väčšmi. Nikdy ho nebudem môcť mať. Nezničím naše perfektné kamarátstvo. Radšej sa budem pozerať ako je šťastný s inými dievčatami a ja budem počúvať naďalej jeho problémy a utešovať ho ako doteraz. S týmto pocitom som zaspala a zaspávala tak ďalšie týždne, až do ďalšieho telefonátu. Nič sa dovtedy nezmenilo. Rodičia sa ešte stále rozvádzajú, škola ide tak ako doteraz, až na to, že sa s nikým nebavím, babička mi stále vyvára a pečie, nemám sa na čo sťažovať okrem smútku za ľuďmi, ktorých mám najradšej a nemôžem ich vidieť.

"Prosím?" ozvala som sa a sadla si ku oknu.

"Postúpili sme!" ozval sa nadšený Harry.

"Wow, tak gratulujem. Prajem vám to," povedala som šťastne. Bol to pre mňa veľký šok. Teraz ho neuvidím týždne.

"Ani si nevieš predstaviť aký som šťastný Ang."

"To teda neviem, prídeš domov?"

"Dneska večer prídem a zajtra ráno odchádzam. Prídem ťa pozrieť, dobre? Teraz už musím, ale končiť, tak ahoj," povedal a zrušil. On príde! Teraz som sa tešila ešte viacej ako on. Vybehla som do svojej izby a ľahla si do postele. Opäť sa mi chcelo plakať, ale teraz to bolo od šťastia. Uvidím ho! On sem príde! Keď som sa upokojila, tak mi opäť zazvonil telefón. Tento krát to bola mama.

"Ahoj mami."

"Ahoj, zlatko. Počúvaj ma teraz. Súd skončil pred chvíľou."

"Ako to dopadlo?" opýtala som sa.

"Nemáme absolútne nič. Jediné, čo mi zostalo sú peniaze, ktoré mám na vlastnom účte. O všetko nás obral," hovorila smutne.

"Ou," bolo jediné, na čo som sa v tej chvíli zmohla.

"Za chvíľu prídem ku tebe, tak tam sa porozprávame, čo bude ďalej. Tam ti musím povedať ešte niečo veľmi dôležité."

"Dobre," povedala som navonok pokojne. Vnútri som však bola zrútená. Nemáme zrazu nič. Kde budeme bývať? U babičky nemôžeme byť večne. Ľahla som si a pozerala do bieleho stropu. Ležala som tam až kým neprišla mama. Vtedy som sa pozbierala a zišla dole. Mama sedela v obývačke na gauči. Prisadla som si ku nej.

"Ahoj, tak teraz ma počúvaj. Takýto je plán. Zajtra pôjdeme domov, zbalíme si všetky naše veci a presťahujeme ich sem. Toto je prvá vec, čo som ti chcela povedať. Na výber nemáme. Už s tým nič nespravíme, je to tak ako to je. Teraz tá druhá vec. Dostala som výhodnú ponuku práce. Dvojročný projekt, jedno multifunkčné centrum." (moja mama je architektka)

"Páni, tak to je skvelé!"

"Nechaj ma dorozprávať. Lenže je tu jeden háčik. Je to v Austrálií." Moja tvár skamenela.

"Neboj sa. Ja som to už síce podpísala, ale tebe dávam na výber. Môžeš ísť so mnou alebo zostaneš tu u babičky. Je to len na tebe. Môžeš sa rozhodnúť do jedného týždňa," hovorila mama a ja som ju neustále počúvala. Nasucho som prehltla a potichu som vstala. Dosť ma to šokovalo.

"Musím si to premyslieť," povedala som a odišla som z miestnosti. Utekala som hore do svojej izby. Opäť som skončila v posteli. Bola som unavená, tak som hneď zaspala. Zobudila som sa až na zvonček. Harry! Bola prvá vec, ktorá mi prebehla hlavou. Rýchlo som vstala a utekala som dole. Hneď ako som otvorila dvere, tak som sa mu hodila okolo krku. Ani som sa na neho nepozrela. Vedela som, že je to on. Konečne som ho cítila.

"Ahoj Ang," pozdravil ma.

"Ahoj, chýbal si mi," povedala som hneď. Keď som ho pustila, tak som si všimla, že tu nie je sám.

"Ang, toto sú ďalší členovia kapely a moji kamaráti. Toto je Louis, Zayn, Liam a Niall," hovoril a ukazoval na jednotlivcov, ktorí mi zakývali.

"Chalani, toto je Angie."

"Ahojte," pozdravila som ich hanblivo. Boli pekný. Všetci.

"Tak toto je tá slávna Angie?" opýtal sa jeden Harryho.

"Áno, Lou," povedal Harry.

"Harry nám o tebe v kuse rozprával," povedal tmavší chalan a Harry ho štuchol lakťom do rebra.

"Idete dnu?" opýtala som sa ich.

"Ak nás pustíš," podpichol ma Harry a ešte raz ma objal medzi dverami.
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Evush Evush | 10. dubna 2012 v 16:36 | Reagovat

krása ;D už som všetko tak nachválila ale je to proste pecka :)))

2 nicool nicool | 10. dubna 2012 v 17:10 | Reagovat

toje nádherné:) další prosím:D♥

3 Kika Kika | Web | 10. dubna 2012 v 17:18 | Reagovat

to je úplne super :) teším sa na ďalšiu časť :)

4 Lus Lus | 10. dubna 2012 v 17:30 | Reagovat

Skvelé :*  Kebyže je už ďalšia

5 Domčiatko Domčiatko | 10. dubna 2012 v 17:41 | Reagovat

Dokonale :)

6 Kajuš Kajuš | 10. dubna 2012 v 17:43 | Reagovat

ooooooooooooch ..ja už neviem čo by som sem napísala :D ..proste prestan chodit do školy,von a vlasne všade ..a od rána do večera nám píš :) :D :D ..samozrejme si robím srandu ..aj ked to podla mna neni zlý nápad ..krááááááásne ..! :)

7 AAA AAA | 10. dubna 2012 v 18:04 | Reagovat

uzasne

8 :) :) | 10. dubna 2012 v 18:11 | Reagovat

wow !! krásne :)

9 youloveonedirection youloveonedirection | Web | 10. dubna 2012 v 19:51 | Reagovat

typujem , že pôjde do austrálie , a tam.sa stretnú po dvoch rokoch , keďže chalani tam majú turné .. :DDD ale Neviem , len tak som si typla :DDD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama