On the other side - 5. Kapitola

10. dubna 2012 v 11:59 |  On the other side

5.Kapitola


Otvorila som dvere nášho domu. Bolo tam podivuhodné ticho. Zhrozila som sa, keď som sa približovala ku kuchyni. Všade po zemi boli porozbíjané poháre a taniere, poprevracané stoličky a stôl, obrazy zo stien boli na zemi, rámy z fotkami mali popukané sklá, dvere chladničky boli otvorené, na stene a v kuchynskej linke zapichnutý nôž. Čo sa tu včera robilo?! Srdce mi neskutočne rýchlo bilo a dych sa mi zrýchľoval. Chcelo sa mi plakať. Prešla som do obývačky. Obývačka nevyzerala o nič lepšie. Na gauči spala dobitá mama, okolo nej bolo kopec servítok a malý fľak krvi na koberci. Zatvorila som oči a spadla na zem. Prečo nám to robí? Prečo je taký hajzel?! Prečo to vždy končí takto?! Rozplakala som sa. Hlavu som si schovala do dlaní. Zacítila som pri sebe Harryho. Sadol si oproti mne a objal ma.

"Angie, neplač. To bude dobré," hovoril potichu a jemne so mnou pohojdával. V ruke som zvierala jeho golier.

"Nie! Nebude to dobré! Takto je to už niekoľko mesiacov. Nebude to dobré!" kričala som do jeho hrude.

"Angie, ja neviem, čo ti mám na to povedať. Viem, že to je pre teba ťažké," hovoril zúfalo a hladkal ma po chrbte. Potiahla som sopeľ a utrela si slzy. Zhlboka som sa nadýchla a vstala.

"Idem si rýchlo po učebnice a poďme odtiaľto čo najrýchlejšie preč. Nedokážem sa na ňu pozerať," povedala som potichu. Harry ma počkal dole a ja som si umyla zuby, nabalila tašku a utekala za ním. Vyšli sme von a šli do školy. Moja nálada bola na bode mrazu. A to som ju mala ráno takú perfektnú. Obaja sme boli ticho. On vedel, že teraz nemám náladu na rozprávanie a ja som vedela, že on fakt nevie, čo mi má na to povedať, pretože vedel, že dobré to nebude. Vedel, že nemá zmysel neustále mi hovoriť, že to bude dobré, keď to tak nebude. Počas celého vyučovania som nepovedala ani slovo. Harry ma chápal. Nič sa ma radšej ani nepýtal a podobne. Keď skončilo vyučovanie a my sme stáli pred budovou školy, tak som mu povedala: "Ja idem teda domov. V nedeľu ku vám prídem," povedala som a usmiala som sa na neho.

"Nechceš aby som šiel s tebou?"

"Nie, ja......chcem byť sama," povedala som trochu ospravedlňujúcim tónom.

"Ahoj," pozdravila som ho a hneď sa otočila.

"Ahoj," počula som jeho smutný hlas za mojím chrbtom. Neotočila som sa. Pokračovala som ďalej v ceste domov. Otvorila som dvere. Vnútri už bolo poupratované a mama poskladaná na stole s papierom v ruke.

"Ahoj mami," pozdravila som ju a sadla si vedľa nej.

"Čo sa stalo?" opýtala som sa smutne. Podstrčila mi do ruky papiere so žiadosťou o rozvod. Podala ju ona. Mala to podpísať, ale ešte stále tam nebol jej podpis, ani otcov.

"Mami, na čo čakáš? Podpíš to! Pozri sa na seba," hovorila som jej do duše.

"Bojím sa ho. Čo ak nám spraví ešte niečo horšie, keď sa to dozvie?" povedala a pokrútila hlavou.

"Chceš sa naďalej trápiť? Chceš aby nám naďalej ubližoval? Chceš, aby nás naďalej bil, utrácal všetky naše peniaze?! Toto naozaj chceš?!" kričala som na ňu a začínala plakať. Nemala som na ňu kričať, ale ten rozvod som asi chcela ešte viac ako ona. Nebavilo ma to! Neustále sa schovávať pred vlastným otcom, aby som nedostala jednu za ucho. Nebavilo ma sa stále pozerať na to, ako chodí z práce opitý.

"Nie, ale...."

"Mami, podpíš to. Prosím ťa," prosila som ju. Mama zobrala do ruky pero a napokon to podpísala. Zabalila to do obálky a nechala ležať aj s perom na stole.

"Zlato, myslím, že bude lepšie, ak teraz nebudeš chodiť domov," povedala mi so slzami v očiach.

"Prečo?" opýtala som sa smutne

"Nechcem, aby si videla to, čo sa tu bude pravdepodobne diať. Prosím ťa choď sa zbaliť a pôjdeš k babke, dobre?" hovorila milo.

"Tak dobre mami," povedala som zúfalo a vyšla hore do izby. Zbalila som si niekoľko vecí na oblečenie, hygienické potreby a veci do školy. S veľkým kufrom som sa dotrepala dolu do predsiene.

"Mám ísť hneď teraz?" opýtala som sa neisto.

"Áno, hneď ťa tam zaveziem. Choď odomknúť auto," povedala a hodila mi do ruky kľúče od auta. Poslúchla som ju a išla odomknúť auto. Mama mi doň naložila kufor a nasadla si do auta.

"Prídem ťa pozrieť každý deň, jasné?" povedala mi a pobozkala ma na líce ešte skorej ako naštartovala auto. Zapla rádio a odviezla ma na druhý koniec mesta k mojej babičke. Mesto mi z nejakého dôvodu prišlo prázdne. Na ulici nebolo toľko ľudí, čo zvyčajne. Mama zaparkovala pred veľkým tehlovým domom s malou záhradkou plnou ruží pred domom a dokonalým trávnikom. Babička už stála pred dverami aj so Sammym pri jej nohách. Sammy je desať ročný zlatý retríver. Vystúpila som z auta a babička mi zakývala. Sammy sa ku mne rozbehol a začal na mňa vyskakovať.

"Ahooj, no ahoj!" prihovárala som sa mu a škrabkala ho za ušami. Nadšene krútil chvostom a štekal. Z auta som si vytiahla kufor a aj s mamou som išla dovnútra.

"Ahoj babi!" pozdravila som babičku a silno som ju objala.

"Ahoj mami," pozdravila ju moja mama.

"Je dedko doma?" opýtala som sa jej.

"Nie, dedko išiel na ryby. Dnes budeme mať dobrú večeru," povedala babička a opäť ma silno objala.

"Joj, teba som tak dlho nevidela!" hovorila šťastne a silno ma stískala.

"Som rada, že ťa vidím," povedala som jej a pustili sme sa.

"Mami, takže môže tu byť áno?" opýtala sa jej moja mama.

"Jasné, že áno! Neviem, prečo sa vôbec pýtaš. Neboj sa o ňu, my sa ti o ňu dobre postaráme."

"Ďakujem, ja už musím teraz ísť. Zajtra vás prídem pozrieť," povedala moja mama a prišla ku mne. Objala ma, pobozkala ma na obe líca a rozlúčila sa so mnou.

"Ahojte!" pozdravila nás pred dverami a odišla.

"Tak, keď už konečne odišla, poď do kuchyne. Mám pre teba prekvapenie," hovorila vysmiata babička. Presne som vedela, čo to je. Jablkový koláč bolo cítiť po celom dome. Jeho vôňa ma hneď ovalila, ako som vošla do domu.

"Mmm, nádherne to vonia!" Babička sa zohla a z trúby vytiahla jablkový koláč.

"Môžeš ho celý zjesť! Je celý len pre teba," hovorila a podala mi nôž. Odrezala som si veľký kus a hneď do neho zahryzla. Nebol našťastie horúci. Mohla by som zavolať Harrymu. Chcela by som, aby sem prišiel.

"Babi? Môže sem prísť Harry?" opýtala som sa jej.

"Samozrejme, že môže," povedala s úsmevom. Mám taký pocit, že ona sa dokáže len usmievať. Z vrecka som si vytiahla mobil a vyšla na terasu. Zavolala som Harrymu.

"Ahoj," pozdravil ma šťastne.

"Ahoj, nechcel by si prísť ku mojej babičke? Teraz tu nejaký čas budem bývať."

"Jasné, že prídem. Za pol hodinku som tam, dobre?"

"Dobre, čakám ťa," povedala som s úsmevom a zložila ho. Pobrala som sa naspäť do kuchyne a pokračovala v jedení koláču. Sammy na mňa pozeral veľkými čiernymi psími očami.

"Nie Sammy! Nepýtaj! To nie je pre teba!" neustála som ho odbíjala. Zaštekal na mňa.

"Ach tak fajn, ale iba kúsok," povedala som a dala som mu kúsok piškótového cesta. Dobre, že mi ruku neodhryzol. Vtedy zazvonil zvonček a ja som išla otvoriť.
 

15 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Dommy_xxx Dommy_xxx | 10. dubna 2012 v 12:18 | Reagovat

Pozerám,že tak ako ja mám náladu na učenie,niekto má náladu na písanie.:)..skvelé,len neprestávaj.:)..je mi jej ľúto,ale zase má Harryho,takže..

2 Niki Niki | 10. dubna 2012 v 12:22 | Reagovat

:O  je to skvele :) ... milujem tvoje pribehy ,su užasne :) :) strašne sa tešim na dalši diel :D Forever Young bude ale stale moja srdcovka ... podla mna je to najlepšia poviedka s 1D čo som čitala a čitala som ich teda velmi vela :D určite si ju ešte raz prečitam ... tak som pri nej plakala , hlavne na konci.. z časti toho že Harry zomrel a aj kvoli tomu že už je koniec .. mala by si vydať knihu :) stala by som  v rade aby som si ju mohla kupit ... si užasna  (ale to už vieš ;) .. milujem tento blog :) opovaž sa niekedy prestať pisať!! :D :D :)
P.S. viem že si dnes pridala už 3 kapitoli , ale nemohla by si ešte jednu?? prosiiim :) :)

3 Kika Kika | 10. dubna 2012 v 12:36 | Reagovat

uz tretia dnes?? este je len doobeda a uz mam vdaka tebe uzasny den, dakujem <3 krasne ako vzdy

4 Evush Evush | 10. dubna 2012 v 12:42 | Reagovat

bože ja som na tvojich poviedkach závislá ;D každú minútu pozerám či už je nová kapitola :)) len tak ďalej <3

5 Domčiatko Domčiatko | 10. dubna 2012 v 12:47 | Reagovat

ohh 3 casti ? :D to je sen toto ,si skvela , milujem tvoje poviedky su najlepsie ake som kedy citala a este ked su to poviedky s Harrym :D to je uzasne!!!! takze cely den budem na tvojej stranke s nadejou, ze budu nove casti :)))len tak dalej wauuuu nemozem sa dockat dalsej casti

6 Damiána Damiána | 10. dubna 2012 v 13:20 | Reagovat

Úúú..:) ..Myslela som že to už nebude mať taký šmrnc ako FY a že to bude niečo podobné..Ale mýlila rom sa! :) ...Je to super!! :) ..Len tak ďalej! ;) PS: Daj ešte prosím dnes aspoň jednu!..:)

7 Paty Paty | 10. dubna 2012 v 14:32 | Reagovat

uplne super to je!! :) inač.. nezabudla si na 4. kapitolu? :D

8 foreveryoung1dlovestory foreveryoung1dlovestory | 10. dubna 2012 v 14:54 | Reagovat

[7]: veď tu je :P

9 Paty Paty | 10. dubna 2012 v 15:06 | Reagovat

hej.. :D najprv mi ju neukazovalo.. ale už som ju našla :D :D :D

10 AAA AAA | 10. dubna 2012 v 17:37 | Reagovat

uzasne ako vzdy :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama