na Blog.cz

"Vieš čo je sranda?" opýtal sa ma Harry, keď sme sedeli v kaviarni.

"Nie," povedala som.

"Prečo sa my dvaja vždy stretneme v obchode?"

"To bude asi osud," povedala som a usmiala sa.

"Inak to nevidím."

Odpila som si z môjho vanilkového kapučína. Keď som pila, tak sa ma Harry opýtal: " A chalan nejakého máš?" Vtedy mi zabehlo a začala som sa dusiť. Harry ma jemne pobúchal po chrbte.

"Lepšie?" opýtal sa ma, keď som konečne nabrala dych.

"Nie, ale ty očividne niekoho máš, Teda aspoň podľa novinárov," povedala som a položila som šálku na stôl.

"Koho?" opýtal sa prekvapene.

"Tú onú, jak sa volá," nemohla som si spomenúť na jej meno.

"Už viem! Caroline Flack," povedala som a pozrela sa na neho.

"Ona? Ona je len kamarátka, nič viac. Nikdy som s ňou nič nemal."

"Ja ti neverím Harold. Ty vieš, že ja viem, keď klameš."

"No dobre, niečo medzi nami bolo, ale to je už dávno preč. To bola len chvíľková záležitosť," ozrejmoval mi situáciu.

"Dobre. Vieš, čo ja by som už mala ísť. Katy ma bude hľadať," povedala som a pomaly vstala.

"Môžem ťa odprevadiť?"

"Do knižnice?" opýtala som sa ho.

"Prečo nie?" opýtal sa a tiež vstal.

"Ok," povedala som. Harry nechal na stole peniaze a vyšli sme von z kaviarne.

"Inak toto som sa ťa neopýtal. Čo ty robíš v Londýne?" opýtal sa ma.

"Ja tu študujem."

"Kde?"

"Na Londýnskej univerzite."

"A čo tam?"

"Detskú psychológiu," povedala som.

"Takže budúca psychologička?" opýtal sa ma.

"Dúfajme."

"Ty to zvládneš," povedal Harry a zastavili sme na prechode pre chodcov.

"Radšej tu zostaň, ak sa nechceš zraniť. Za Katy neručím."

"Fanúšik?"

"A veľký, plus bude na mňa naštvaná za to, že som bola preč vyše hodinu a to som šla iba na pätnásť minút do lekárne. Takže ja musím bežať. Inak som aj celkom rada, že som ťa videla, ahoj," pozdravila som a vošla na cestu.

"Ang?!" zakričal na mňa. Rýchlo som sa otočila.

"Kde bývaš?"

"Na intráku!" zakričala som mu a rýchlo prebehla na druhú stranu.

"Ahoj," zakričal ešte a ja som už šla ďalej. Celé to bolo nejaké zvláštne. Tvárili sme sa ako keby sa medzi nami nič v tom decembri nestalo. Obaja sme boli stŕpnutý a nervózny. Videla som to na ňom. Nebolo to také ako kedysi. Bolo tam cítiť to - áno stalo sa to, čo sa stalo a mrzí ma to. Mrzelo ma to a veľmi. Jeho možno áno, možno nie. Ja som to už dávno oľutovala, ale čo s tým teraz spravím? Nechala som si ho utiecť, pretože som bola neskutočne sprostá. Veru, bola som. Toto mi behalo celý čas, č osom išla hore schodmi do knižnice.

"Takže lekáreň," povedala Katy, ktorá sedela na gauči v predsieni.

"Prepáč, ale stretla som tam môjho kamaráta, ktorého som už roky nevidela a on ma pozval na kávu, tak som šla," povedala som je ospravedlňujúcim tónom.

"V pohode, ale už by sme mohli ísť," povedala a vstala.

"Tak teda poďme," odpovedala som jej a otočila sa. Išli sme naspäť na intrák.

Ležala som v posteli a počúvala pesničky, keď niekto niečo hodil do okna. Hneď som sa postavila a išla ku oknu. Otvorila som ho a pozrela som, čo to bolo. Vonku pršalo a stmievalo sa. Uvidela som tam stáť zmoknutého Harryho. Skoro som vypadla z okna, keď som ho tam uvidela.

"Čo tu preboha robíš?!" zakričala som na neho.

"Prišiel som za tebou!" zakričal naspäť.

"Ty si blázon!"

"Ale šťastný!"

"Počkaj, idem dole!" zakričala som a zatvorila okno. Zbehla som dole na vrátnicu.

"Dobrý večer," pozdravila som vrátnika a vyšla von. Harry stál pred vchodovými dverami.

"Čo tu robíš?" opýtala som sa ho.

"Chcel som ťa vidieť."

"O pol deviatej večer?"

"Prečo nie."

"Inak ako si vedel, že ktoré okno je moje?"

"Keď som prichádzal, tak som ťa v ňom uvidel."

"Aha, tak budeš tu naďalej stáť v daždi alebo pôjdeš hore?"

"Môžem?"

"Keby nie, tak ti to nehovorím."

"Tak idem," povedal a podišiel ku mne pod strechu.

"Poď," zavolala som ho a zaviedla do svojej izby. Lucy s auž vrátila zo sprchy a sedela na posteli. Pozerala televízor.

"Kde si bola?" opýtala sa ma, keď som vošla. Čo jej mám povedať? Harry stál tesne za mnou na chodbe.

"Poď dnu," zavolala som ho a Lucy odtrhla zrak od televízora. Vyvalila oči a otvorila ústa.

"To - to -to -to -to toto je........," zúfalo koktala.

"Áno Lucy, je to Harry Styles. Nepýtaj sa ma odkiaľ ho poznám, pretože to je dlhý príbeh." Lucy mi ani nedokázala odpovedať. Iba na neho pozerala ako na zjavenie.

"Harry, neviem ,či je to najlepší nápad tu byť. Po prvé si zmoknutý a ja ti nemám dať, čo na oblečenie. Môžeš ochorieť a po druhé, neviem ako by to Lucy predýchavala."

"Aha, dobre, no a.....ty by si nešla ku mne? Ang, prosím."

"Prepáč, ale nie. Už je dosť hodín a aj tak by som musela byť do hodiny tu. Vieš, večierka."

"Ach, tak fajn. Zajtra máš čas?"

"Tak ako sa to vezme. Od druhej do štvrtej mám prednášku, potom mám voľno."

"Nezašla by si so mnou na večeru? O šiestej prídem po teba."

"Hm, môžem. Ale nič drahé a veľké, rozumieš?!" dala som mu podmienku.

"Jasné, jasné. Zajtra o šiestej som tu," povedal a spravil krok von z dverí.

"Počkaj, idem ťa odprevadiť," povedala som mu a vyšla za ním na chodbu. Odprevadila som ho pred dvere. Harry sa zastavil pod strieškou nad schodíkmi.

"Čo je?" opýtala som sa ho.

"Ahoj," pozdravil ma a dal mi pusu na líce. Srdce mi poskočilo. O čo sa to zasa pokúša? Nech to nerobí, prosím ťa, len nech to nerobí.

"Ahoj," odzdravila som ho a po chvíli. Harry sa otočil a išiel cez dážď do svojho auta. Čakala som tam, až kým nenasadol a odišiel. Vtedy som sa celá roztrasená vrátila do svojej izby. Zničená som si sadla na posteľ a z ničoho nič som sa rozplakala. Lucy na mňa prekvapene pozerala.

"To ako, dobre, nejdem sa pýtať, že čo malo znamenať teraz toto tu všetko. Mám len jednu otázku. Čo sa stalo, že plačeš?" opýtala sa Lucy a sadla si vedľa mňa.

"Ja ani neviem," povedala som. Pri tom som jasne vedela, prečo plačem. Zasa sa to bude opakovať. Ja už vidím, ako sa medzi nami niečo stane. Možno by to ani nebolo také zlé, ale ja proste viem, že nie som pre neho dobrá. Ja ho opäť zraním. Radšej budem týrať samú seba ako keby som mala zničiť jeho.

"Keď ja ho milujem," povedala som omylom nahlas. Toto som absolútne povedať nechcela.

"Koho? Harryho? Toho miluje každý."

"Lucy, lenže ja ho milujem naozaj. Kebyže vieš, čo sa stalo skoro dva roky dozadu, tak by si pochopila," povedala som potichu a utrela si slzy. Zhlboka som sa nadýchla a vystrela sa. Lucy mi nepovedala nič iné, iba obyčajné: "Aha." Bola som aj rada, pretože nemám náladu na vysvetľovanie. Mám strach zo zajtrajšku, z budúcnosti,.....bojím sa o Harryho.

Po asi takých desiatich minútach som sa rozhodla, že vstanem a pôjdem rovno po ulici. Možno ma niekam zavedie. Určite nebude slepá. Asi takých desať minút som išla stále rovno po tej istej ulici, keď som na nej uvidela autobusovú zastávku. Toto je moja záchrana! Autobus! Pozrela som si cestovný poriadok. Za pár minút by mi mal ísť autobus do centra. Odtiaľ už trafím. Len dúfam, že pôjde. Schovala som sa pod strechu autobusovej zastávky a čakala na autobus. Keď konečne prišiel, tak som do neho hneď nastúpila a išla si vybrať lístok. Sadla som si ku oknu a pozerala na kvapky stekajúce dolu oknom, ktoré vyzerali ako pretekajúce sa formule. V celom autobuse som bola sama. Veď, kto by v takomto čase chodil po vonku? Autobus zastavil na autobusovej zastávke. Pomaly som vystúpila a bez dáždnika som pokračovala pešo v ceste na internát. Potrvá mi to takú dobrú polhodinku. Ak teraz neochoriem, tak mám neskutočnú imunitu. A to ja nemám. Pekne začnem prvý ročník. V posteli s čajom v ruke.

Otvorila som ťažké kovové dvere internátu. Je to tu celkom dobré, keď si zvyknete na tú pleseň, zatuchlinu, smrad a na jed na potkany. Mohli tu vytvoriť oveľa komfortnejšie podmienky. Školu si tu ospevujú, ale na naše bývanie úplne kašlú. Keby mi mama kúpila aspoň malý byt, ale ona nie. Otvorila som dvere svojej izby. Lucy sedela na stoličke a robila si nejaké poznámky.

"Ahoj, čo to robíš?" opýtala som sa jej.

"Ale iba si spisujem veci z prednášky. Ty si čo robila, že si taká mokrá? Zmokla si?"

"Vieš, čo nie. Skočila som si do morského parku a bola som si zaplávať s tuleňmi," povedala som ironicky a stiahla zo skrine uterák a začala si sušiť vlasy. Rozhodla som sa, že pôjdem rovno do sprchy. Zobrala som si suché veci a vyšla na chodbu. Ani vlastná kúpeľňa tu nie je, ale jedny spoločné sprchy! Každý sa teší na internát, ale pri tom je to zo všetkého najhoršie. Prečo nemôže vyzerať ako vo filmoch? Rýchlo som sa osprchovala, prezliekla a odišla nepozorovateľne do izby. Zvalila som sa na posteľ a zapla televíziu s uhlopriečkou 20 cm. Hneď ma ovalila správa " Chlapčenská skupina One Direction, zajtra priletí naspäť do Anglicka po ich celo svetom turné! Určite si myslíte, že si dajú naši chlapci pauzu, ale opak je pravdou! Hneď začínajú pracovať na novom albume, ktorý výjde už v lete tohto roku! Navyše sa nám zdá, že opäť sa niečo rieši medzi Harrym Stylesom a Caroline Flack, žeby.........."

"Ide tam niečo opýtala sa ma Lucy."

"Hm, nie," povedala som a hneď som to prepla. Ako vidím, tak až tak moc rád ma nemal. Prešlo mi hlavou. Veď mi to môže byť jedno. Už ho vôbec nepoznám. Zmenil sa. Sláva mu stúpla do hlavy. Už to nie je ten Harry, čo býval.

"No nie sú zlatí?" opýtala sa rozrušená Lucy.

"Kto?"

"Veď predsa oni. One Direction," ozrejmila mi situáciu. Lucy je ich obrovská fanúšička. Keby len vedela, že ich poznám, tak by som sa nevyhla neskutočným výsluchom typu: "Sú tie Zaynove tetovania pravé? Má Harry v skutočnosti modré ,či zelené oči? Je pravda, že Niall toľko je?" a tak ďalej. Myslím, že by som umrela na mieste. Preto radšej o nich a o mne nič nevie. Niekto zrazu zaklopal na dvere. Určite to bude Katy. Katy je dvojička Lucy a trvalo mi chvíľu, kým som sa ich konečne naučila rozoznať. Teraz to už našťastie viem.

"Ahojte," vošla do našej izby s chlebom v ruke.

"Čo robíte?" opýtala sa nás a sadla si na moju posteľ.

"Nič dokopy," povedala som a zakryla sa dekou.

"Neviete čo som tu chcela?" opýtala sa.

"Netuším," povedala Lucy.

Katy chvíľu sedela na posteli a pozerala sa vo oknom, potom vykríkla: "Jáj! Už viem! Chcela som sa vás opýtať, či by ste zajtra neišli niektorá so mnou do knižnice. Potrebujem si tam nájsť pár kníh," povedala.

"Ja mám zajtra prednášky," povedala Lucy.

"Ja môžem ísť. Zajtra nemám nič," povedala som a dala opäť nahlas televíziu.

Schmatla som svoju kabelku a prudko otvorila dvere.

"Čo horí?!" opýtala som sa podráždene Katy.

"Nie, ale už tu vyklopkávam najmenej hodinu!"

"Ale nepreháňaj! Stojíš tu len zhruba pätnásť minút."

"Inak ty čo to máš na sebe?"

"Jak čo? Legíny a tričko, nevidíš?"

"Veď vidím. To tričko je pekné, len na môj vkus si moc krikľavá," zhodnotila moje oblečenie Katy. Prekrútila som očami a opýtala som sa jej: "Tak ideme?" Neskutočne ma bolí hlava a cítim, že mám zapchatý nos. Ja už vidím, ako som do troch dní chorá.

"A čo tu budeme stáť?" opýtala sa Katy a kráčala ku schodom. Vyšli sme von do sychravého počasia. Pešo sme išli až do knižnice. Katy sa tam prehrabávala v knihách a ja som znudene sedela na stoličke za stolom. Vtedy ma niečo napadlo.

"Katy, ja si teraz rýchlo skočím do lekárne a prídem, dobre?"

"Dobre," povedala nedbalo a naďalej listovala knihu.

"Tak idem, ahoj," povedala som a odišla. Musím si kúpiť nejaké lieky. Lekáreň je našťastie iba dve ulice odtiaľto. Prechádzala som ulicou a nevidela som nič iné okrem plagátov skupiny One Direction. Všade sú vylepené reklamy na ich koncerty a album. Radšej som kráčala vpred a neobzerala sa do strán.

Otvorila som dvere lekárne. Na dverách zacinkal zvonček, keď som vošla.

"Dobrý......" zasekla som sa, keď som išla pozdraviť. Pri pulte stál Harry. Ten Harry, ktorého som už dva roky nevidela a ani nepočula. Otočil sa ku mne a bol šokovaný z toho, čo vidí. Pristúpila som k pultu bez toho aby som ho pozdravila.

"Ahoj," pozdravil ma prekvapene a opatrne.

"Ahoj," povedala som rovnako.

"Ja neverím, si to ty?" opýtal sa ma a spravil krok bližšie ku mne. Čo mu mám na to povedať?!

"Ang," zašepkal. Pozerala som sa mu zmetene do očí. Netušila som, čo mám robiť. Moje pocity boli zmiešané. Najradšej by som utiekla, ale to nespravím. Tento krát nie.

"Ehm," odkašľala si lekárnička.

"Budete tu naďalej tak stáť alebo aj niečo chcete?! Za vami sa tvorí rada," napomenula ma.

"Choď prvá," povedal rýchlo Harry a pustil ma pred neho.

"Niečo proti chrípke alebo prechladnutiu," povedala som lekárničke zbrklo a vlastne som ani nevedela, čo som povedala. Lekárnička niekam odbehla a položila na pult jeden čaj a krabičku liekov.

"Môže byť?" opýtala sa ma. Prikývla som hlavou. Nablokovala mi to a ja som rýchlo zaplatila.

"Ďakujem a dovidenia," povedala som jej a otočila sa. Harry ma však chytil za ruku a povedal: "Počkaj prosím ťa." Vzdychla som si a počkala som tam. Harry si odtiaľ zobral čosi na hrdlo a vyšli sme von.

"Tak čo chceš?" opýtala som sa ho, keď sme boli vonku.

"Nevidel som ťa cez dva roky a ty sa ma opýtaš čo chcem?!" opýtal sa ma nechápavo.

"Presne tak," povedala som a pozrela sa na cestu.

"Ang, prosím ťa. Chcem sa porozprávať, chcem vedieť ako sa máš, ako si žiješ. Prosím ťa netvár sa ako keby si ma nepoznala. Pôjdeš so mnou na kávu? Tu neďaleko je malá kaviareň. Poď pozývam ťa." Prosím ťa nenechaj sa prosiť. Tak toto vyznelo divne," povedal Harry a zasmial sa. Musela som sa veru zasmiať aj ja.

"Beriem to ako áno," povedal Harry a usmial sa.

Tak baby dúfam, že sa vám páči a prepáčte za to čakanie :/ Pokúsim sa písať najvaic ako mi to pôjde :)

Viem, že už dlho neboal žiadna časť, ale etraz mám veľmi nabitý prgram :/ Blížia sa majstráky slovenska žiačiek aj kadetiek abudem hrať na obojich, tak teraz máme stále zápasy a 4 hodinové tréningy, plus škola, takže nestíham nič písať :/ Tento víkend máme turnaj, teraz som prišla, ale idem zazsa preč, lebo kamarátka má narodeniny, tak ideme oslavovať :) a zajtra je opäť ten turnaj a musím s aučiť, takto nejako to bude asi mesiac, takže ja neviem, kedy sa mi niečo podarí napísať :/ Tak teraz bdue bývať ais taká jedna časť za týždeň :( Prepáčte, ale fakt nestíham :/ A mám na vás takú malú prosbičku :) Prosím vás, mohli by ste dať like na túto stránku? http://www.facebook.com/profile.php?id=100000346437561#!/LucyKatyPhotography je stránka mojich kamošiek a moja :) Všetky tri radi fotíme, tak sme si založili stránku a teraz rozbiehame, tak prosím vás dáte nám ten jeden like? :) Ďakujem :)) A ešte raz prepáčte, že nie sú časti, ale fakt nič nestíham :/

Z pohľadu Debby:
"Ako začnem .. fúú takže .." Pozrela som sa na Harryho ktorý na mňa uprel svoje krásne zelené oči
"Počúvam"
"Pozri Harry, ja nechcem aby sme sa hádali. Si pre mňa naozaj dobrý kamarát ale myslím že je skoro aby sme spolu niečo mali" zhlboka som sa nadýchla a pokračovala.....
"Si naozaj veľmi pekný a myslím si že cítime k sebe to isté. Ale povedzme si úprimne čo o sebe vieme. Voláš sa Harry Styles si spevák skupiny One Direction a máš 18 rokov -viac o tebe neviem. Keby sa ma niekto spýta aké jedlo máš rád alebo aký film je tvoj najobľúbenejší nevedela by som povedať ani slovo. Preto si myslím že by sme mali ešte chvíľu počkať a viac sa spoznať. Nechcem aby si bol na mňa nahnevaný lebo pre mňa naozaj veľa znamenáš" Pozrela som sa opäť do Harryho očí . Vyzeralo to že sa zachvíľu rozplače ale vydržal to zato ja nie .Rozplakala som sa . Nič som nemusela hovoriť a Harry si ma privinul k sebe a pevne ma objal . V jeho náručí mi bolo naozaj úžastne , cítila som sa bezpečne . No každá pekná chvíľa sa musí raz skončiť . Harry ma pustil a ja som mu dala iba pusu nalíce . Bez pozdravu som odišla domov a nechala som ho tam samého stáť .
Z pohľadu Harryho:
Pozorne som ju počúval a usúdil som že má asi pravdu . Pozrel som sa do jej krásnych zeleno-hnedých očí a videl jako jej slzy stekajú po tvári . Musel som ju objať . Cítil som jej malinovú vôňu . Chcel som sa jej opýtať aj niečo o Zaynovi ale nemohol som . Už keď som videl jako plače tak ma bolelo srdce . Vo vrecku mi zavibroval mobil . Nebolo to počuť pretože som mal vypnuté zvonenie . Prišla mi SMS . Čo ak je to niečo důležité ? Láklo ma to pozrieť sa na displej ale nemohol som . Vedl som že keby to urobím pusím ju . Nakoniec ma zvedavosť premohla . Pustil som ju z môjho silného objatia .
Zrazu mi dala pusu na líce a jemne sa usmiala . Cítil som sa tak úžasne . Bolo to pretože som ju mohlo konečne bez zábran objať , dala mi pusu a konečne viem aspoň kúsok z toho čo ku mne cíti . Stál som tam jako pako a hľadel som na to ako moja tajná láska odchádza preč . Zrazu mi doplo že vo vrecku mám stále mobil so záhadnou SMS-kou ktorá prerušila asi najkrajšiu chvílu v mojom živote .
Vytiahol som mobil z vrecka a pozorne som prečítal SMS od Nialla : " Okamžite prídi domov musíme sa vážne porozprávať" čo chce ? Mobil som dal naspäť do vrecka a pobral sa domov .
Z pohľadu Debby:
Kráčala som skoro prázdnou ulicou. Pozrela som sa pred seba a uviděla som Zayna. Vyzeralo to že sa dosť ponáhľa. Vyzeral byť dosť zamyslený a myslím že by si ma ani nevšimlo keby ho neoslovím
"Zayn ? Hej Zayn . Spomaľ" pozrela som sa na neho keď prechádzal okolo mňa
" Jej Debby , Ahoj . prepáč ponáhľam sa .. Ty si plakala?!" Zayn asi zbadal moju roztečenú špirálu .
" To nič . To bude tým že je vlhko ." Musela som mu zaklamať . Nemohla som povedať pravdu .
"Chceš sa porozprávať" Povedal mi sladko a chytil ma za ruku
"Veď si hovoril že sa ponáhľaš"
"Niall počká" usmial sa na mňa a mne sa podlomili v tom momente kolená
"Niall ?"
"áno . Volal mi že sa potřebuje vážne porozprávať zo všetkými chalanmi . Zrejme to bude niečo s jedlom takže to počká" usmial sa "Jedlo predsa nieje dôležitejšie jako ty" chytil ma za ruku a niekam ma ťahal .
Za pár minút sme sedeli v nejakej kaviarni a rozprávali sa . Zayn sa škeril na všetkom čo som mu povedala . Zrazu začal vyťahovať krabičku cigariet .
" Zayn ! máme dohodu !" vykrikla som so smiechom na celú kaviareň .
" Jaj , ozaj" uškrnul sa
V kaviarni sme sedeli asi 20 minút potom Zayn povedal že musí ísť už za chalanmi ale že ma ešte odprevadí domov . Súhlasila som a spoločne sme sa vybrali von do sychravého počasia .
Z Harryho pohľadu :
Prišiel som udychčaný domov a tam sedeli všetci okrem Zayna .
" Kde je Zayn ?" nedalo mi to sa neopýtať
" povedal že zachvílu príde . Niall bez neho začať nechce" Pozrel som sa na Niallov výraz tváre . Bol vážny . Asi pôjde o niečo důležité . Posadil som sa za chalanmi na gauč a spoločne sme čakali na Zayna . Keď nechodil 15 minút rozhodol som sa že ho pôjdem s chalanmi hľadať . Mobil nezdvíha takže nám nič iné neostáva . Obliekli sme sa a za päť minút sme už vykračovali každý inou trasou . Holmes Chapel poznám najlepšie z chalanov takže dúfam že sa tu nestratia . Aj keď je to malé mestečko ale stať sa môže hocičo . Prešiel som 3 ulice ale Zayna nikde . Stále ma to ťahalo na ulicu kde býva Debby . Nemohol som na ňu prestať myslieť . Neodolal som . Musel som sa tam ísť pozreť . Tá ulica je hneď vedľa . Chcel som ju obísť ale nedalo mi to . Zabočil som . Celú cestu som si hovoril - Je to iba ulica . Iba prejdeš a nič sa ti nestane - Keď už som bol skoro v strede ulice približoval som sa k domu kde býva Debby . Išiel som okolo . Nechcel som sa tam pozrieť ale nedalo mi to . Počul som odtial smiech . Chlapčenský ale aj dievčenský . Debby má chlalana ?! Zrazu tam nastalo ticho . Musel som sa tam pozrieť . Otočil som sa smerom k domu a naskytlo sa mi pohľad ktorý som v živote nechcel vidieť . Pohľad ktorý ma zranil dokonca života …

4.časťChalani sa začali hádať kto platí a ja som si všimla, že Harry.. je preč. Našla som ho na balkóne. Prázdne sa pozeral na osvetlený Londýn... "Harry?" šepla som. Strhol sa. "Ja.. chcel by som byť sám..." "Ja ťa chápem... Ale ak chceš byť sám musím ma dostať preč!" zsmiala som sa. "Mrzí ma to Harry... Ja.. hm... Bola to len hra." Otočil sa: "Prečo sa mi ospravedlňuješ? Ja nie som tvoj a ty nie si moja..." Pozrela som do zeme aby ma nevidel červenať sa. Podišiel ku mne chytil ma za pás a prehodil si ma cez plece. " Čo robíš Harry!" kričala som so smiechom. "Beriem ťa za slovo! Musím ťa odtiaľto dostať ak chcem byť sám!" Rozbehol sa do obývačky a hodil ma na gauč na ostatných. A aby toho nebolo málo... Hodil sa na nás aj on! Možno sa divíte ale bolo to pohodlné! :D A takto sme zaspali. Zobudila som sa v divnej polohe. Hlava v Harryho lone a telo na Zaynovi... "Fajn... Mne sa ušli nohy! TO nie je fér!!" zašepkal Zayn Harrymu. Ten na neho iba vyplazil jazyk. " Ticho! Zobudíte ju!" začula som Nialla. "Mhm Niall.. Dík že sai starostlivý, ale ja už som hore. A Zayn... Tebe ak sa nepáčia moje nohy tak..." "Tak čo ?" zaškeril sa. "Tak sa strč! A sklamal si ma!"
Z pohľadu Harryho
Postavila sa a kráčala do kuchyne. Zayn ju nasledoval: " Ale Chloe! Veď ty máš tie najsexi nohy na svete! Prisahám!" "Už je neskoro!" zakričala mu.
Z pohľadu Chloe
"Mhm.. čo to tak nádherne vonia!" Pri linke stála Eleanor a Loui. NO to bude katastrofa. Ell sa na mňa otočila. Rozosmiala som sa. "Čo je?" pozrela na mňa vraždiacim pohľadom. "Si celá od cesta a džemu!" rehlila som sa ďalej. "Čo?!" otočila sa na Louiho. "Veď si vravel, že už na tvári nič nemám!" oborila sa na Louiho. "Ja ťa asi... AAAAA!!!" a začala ho nahánať s ešte horúcou panvicou. Fakt sa k sebe hodia. Úplní blázni... :D Loui sa za mňa skryl: "HA! Ušiel som jej! Nevie kde som!" Rozosmial sa. Zrazu sme začuli tlmený úder. "Ak ty si tu, a neudrela teba, tak koho potom?" pozreli sme sa s Louim na seba.Zase sme sa začali rehotať ako zmyslov zbavený. "No ale mali by sme sa ísť pozrieť, kto to schytal za teba!" povedala som. Prišli sme do chodby, otvorené vchodové dvere. Ell ležala nehybne na zemi, vedľa nej panvica. "Eleanor!" skríkli sme. Okamžite do chodby nabehli všetci ako psi. Loui sa k nej so slzou v očku sklonil. V tom otvorila oči a skíkla:"Bu!" Loui padol na riť a Ell ušla do kuchyne. "Ježííš! Jak som sa zľakol! Ale na kanadské žartíky som tu ja!" postavil sa Loui a schytil panvicu. Rozbehol sa za Ell do kuchyne a už bolo počuť iba Ell ako kričí: "Nie!" Smiala sa. "Čo za to?!" dobiedzal provokatívne Louis. Veru blázni... :D Rozosmiali sme sa. Všetci okrem tých dvoch sme si sadli do obývačky na gauč a zapli telku. "MTV! MTV!" kričala Dan. KeĎ som prepla na MTV boli tam živo... BTR! Áno moja obľúbená skupina Big Time Rush Dokonca začali spievať moju obľúbenú pieseň Shot in the dark! (Ja viem... vykopávka ale je best... :D) Začal som skákať po strop, spievaž a tancovať. Naraz! Všetci sa na mňa naraz pozreli či mi nehrabe. "No čo... Problém?! Je to moja obľúbená skupina!" "Takže naša hudba sa ti nepáči?" kukol mi do očí Louis. Mala na sebe zásteru a v rukách tanier s raňajkami. "To..!" chcela som niečo povedať ale Zayn ma prerušil: "Sklamala si ma !" "Ale.." začala som ale tentokrát ma prerušil Niall: "My ich poznáme osobne!" "Boli sme na premiérie ich filmu!" doplnil Harry. Nachvíľu u mňa došlo k výpadku (to u mňa častejšie :D) Harry odišiel do kuchyne. Asi tušil čo príde teraz... "3...2...1.." začal odpočítavať Louis. Keď povedal 1 začala som ziapať ako hrabnutá. Ell prišla z kuchyne a divne sa na mňa pozrela. Prišla som k nej a vybozkávala ju. "Wooow! To ti tak chutili moje..." "Ehm!" upozornil na seba Loui. "myslela som NAŠE raňajky?" pozrela sa na Louisa. Ten sa na ňu usmial. "Nie... Povedali sme jej, že poznáme BTR!" usmial sa na Ell Liam. Nenormálne ma bolelo hrdlo. Zayn sa na mňa vyčítavo pozrel. " Ja viem... Ale keď ide o Big Time Rush neviem sa ovládať!" zachrapčala som. Niall sa postavil a pošepkal mi: " Ja sa neviem ovládať keď ide o teba!" Zaskočil ma. Čakala som všetko len nie toto. (Vážne! Keby mi povedal, že je členom Al-Kháidy tak ma to menej šokne...) Pozrela som sa mu hlboko do očí a on...
Z pohľadu Nialla... Pobozkal som ju. Znova. Nebránila sa. Zaplietol som si prsty do jej vlasov. Začala ma nenástne bozkávať... "Ehm! Nevidíme na telku!" prerušil nás kto iný ako Louis. Sľubujem, že ho raz vlastnými rukami zabijem! Ale veď Louis no... Pomaly si zvykám. Zato Chloe si už určite zvykla. Iba sa na jeho poznámkach smeje... pozrel som sa na ostatných. Harry tam nebol...

Z pohľadu ChloeZasa to urobil... Pobozkal ma. Prstami sa mi zaplietol do vlasov a mnou prebehla elektrina. Niall, ani nevieš ako mi to všetko sťažujete. Ak urobím hocičo, jednému z vás ublížim...

10:54
"Hotovo! Všetci sme zbalení!" povedala Danielle. "Čo ti dlžíme za nájom?" opýtal sa Zayn. Do prčic čo má ten chalan furt s tými peniazmi? "Nič! Aj nabudúce!" povedala som. "Chloe? Som si istý, že teraz hovorím za všetkých. Nesmierne ti ďakujeme za to, že sme tu všetci mohli prespať. AK ti to nebude vadiť, radi by sme tvoje skromné služby využili aj nabudúce!" povedal strojene Loui. Skromné služby?! Kukala som na neho, že páľ tam dade... a on pochopil, že budeš lepšie keď sa vytratí... "Tak ahoj!" zakričal ešte. Rozosmiala som sa. Potom Louis a potom všetci. Keď som ich konečne vyhnala, povedala mi ešte Ell: "Dnes to štúdio už neplatí!" Usmiala som sa na ňu. Odišli. Sadla som si na gauč. Začali dávať two and half men. Rada to pozerám. Zrazu je tu tak prázdno... Ticho. Prešlo dvadsať minút a už mi tá banda chýba! Take a shot in the dark, to be where you aare... Zakríkla som to. Pozrela som sa na mobil. Volá...

Odtrhol sa odo mňa a povedal: "Ehm, ešte tu pre teba niečo mám." Pozrela som sa na neho spýtavým pohľadom. Harry sa načiahol za lavičku a za chvíľu už držal v ruke kyticu červených ruží. Bol na nich lístoček s nápisom "Stay here with me" S ľútosťou som sa na neho pozrela.

"Harry, ty vieš, že to nepôjde. Mama mi to nedovolí."

"Ang, ešte si sa ani nespýtala a ja poznám tvoju mamu. Ona ti spraví po vôli."

"Lenže čo si ty myslíš?! Že je to také jednoduché?! Čo si o mne pomyslí?! Pred pol rokom som jej povedala, že tam idem a teraz že chcem ísť naspäť?! Vieš ako dlho jej trvalo, kým mi vybavila tú školu, na ktorú chodím a teraz zasa vybavovať ďalší prestup?! To nepôjde! Našla som si tam navyše aj skvelých kamarátov, ktorých by som tu už nemala! Ty by si bol stále na cestách s chalanmi a ja tu zavretá medzi štyrmi stenami a psom!"

"Preboha, čo som zasa komu urobil?! Čo som spravil také zlé?! Prečo nedokážeš pochopiť, že ťa tu chcem! Ja ťa tu potrebujem!" "Ešte sme spolu ani chodiť nezačali a už sa hádame," prebehlo mi hlavou.

"Lenže Harry to nie je také jednoduché! Pochop to, že my dvaja spolu byť nemôžme!"

"Počkať, počkať.....ako sme sa dostali k tomu, že spolu byť nemôžme?! Bavili sme sa len o tom, či tu zostaneš! Ako sme sa ocitli pri tom, že nemôžme byť spolu?!"

"To na to nadväzuje! Vzťah na diaľku by nevydržal, to je po prvé a ja nechcem zničiť to naše kamarátstvo! Pochop ma!"

"Ty zasa pochop mňa!"

"Vieš čo Harry? Nechaj to tak! Nechaj ma na pokoji a zabudni na tento deň!" kričala som na neho a zároveň plakala. Postavila som sa a kyticu som nechala ležať na lavičke vedľa Harryho.

"Zbohom Harry," povedala som potichu a rozutekala sa preč. Harry sa za mnou hneď rozbehol.

"Vieš čo Harry? Nechaj to tak! Nechaj ma na pokoji a zabudni na tento deň!" kričala na mňa a zároveň plakala. Postavila sa a kyticu nechala ležať na lavičke.

"Zbohom Harry," povedala ticho a rozutekala sa preč. Hneď som za ňou začal bežať. Nie, tento krát mi neutečie! Už jej to nedovolím, aj keby som ju tu mal priviazať o lavičku.

"Angie! Angie, prosím ťa neutekaj! Dá sa to vyriešiť!" kričal som po nej a až neskôr som si uvedomil, že som, teda sme stredobodom pozornosti. Horšie bolo, že sa na nás pozerali aj naše mamy. Mama na mňa pozerala zmeteným pohľadom a Angie ešte väčšmi. Angie utekala von z plesovej miestnosti a jej mama hneď za ňou. Ku mne prišla moja mama a chytila ma za rameno.

"Harry, nechaj ju teraz tak," povedala mi.

"Tebe sa to povie nechaj ju tak! Zasa mi utiekla. Zasa som to pokazil," povedala som sklamane a nahnevane zároveň. Jedna slza opustila moje oko, ale ostatné som už zahnal. Mamu som nechal tak a vrátil sa von do záhrady. Na lavičke ma čakala kytica ruží. Zobral som ju do ruky a hodil do najbližšieho koša. Keď som si chcel vytiahnuť zo saka vreckovku, tak som zistil, že ho na sebe nemá. Má ho Angie. Zúfalý som si sadol na lavičku a hlavu som sklonil k zemi. Rozmýšľal som nad tým, prečo sa to stalo.

Utekala som von. Harryho som sa striasla, ale teraz ma začala nasledovať moja mama. Keď som stála na ulici, tak som zastavila a otočila sa ku nej.

"Nechceš mi povedať, čo sa tam stalo?" opýtala sa ma. Pokrútila som hlavou a plakala ďalej. Prišla ku mne bližšie a objala ma. Padla som do jej náručia a vnímala jej dotyky a hlas. Netušila som, čo mi hovorí, ale ukľudňovala ma. Išli sme hneď domov. Až tam som si uvedomila, že mám na sebe Harryho sako. Nechala som ho dole v obývačke a hneď vyšla hore do svojej izby. V šatách som si ľahla do postele a neustále plakala. Takto som si Vianoce nepredstavovala.

"Tak toto si zabil!" povedala som v záchvate smiechu Derekovi, ktorý sa na pláži objavil v ružových plavkách. Ale takú ružovú ste nikdy nevideli!

"Ja za to nemôžem! To môj brat sa ujal včera prania a akosi mu to nevyšlo!"

"Tvoj brat má u mňa čokoládu!" povedala so smiechom Jess.

"Áno, áno, veď sa zabavte! Mne to vôbec nevadí!" hovoril ironicky Derek.

"No nám tiež nie," povedal Eric.

Zazvonil mi telefón.

"Áno mami?" povedala som automaticky. Nikto iný mi ešte nevolal.

"Ang, prosím ťa poď rýchlo domov," povedala veľmi vážnym tónom.

"Čo sa stalo?" opýtala som sa vystrašene.

"Poviem ti, keď prídeš domov."

Zrušila ma a ja som sa pozrela na ostatných.

"Prepáčte, ale musím ísť, pretože sa asi niečo stalo," povedala som im.

"Ahoj, večer aj tak ku tebe prídeme, ale keby sa niečo stalo, tak nám zavolaj," povedala Jess.

"Ok, čaute," rozlúčila som sa s nimi a utekala domov. Vbehla som do domu ako tornádo.

"Čo je?" opýtala som sa zhrozene mamy, ktorá balila kufre.

­"Musíme ísť domov a to hneď! Večer nám letí lietadlo. Ja som už všetko vybavila, čo sa týka školy a mojej práce. Už ma tu aj tak nepotrebujú, keďže na stavbe sa robia posledné úpravy."

"A prečo musíme ísť domov?"

"Nechcela som ti nič hovoriť, ale už je to oveľa horšie."

"Čo je horšie?!" zakričala som na ňu. Nemám rada, keď mi toto robí. Nemôže mi povedať na rovinu, čo sa deje?!

"Babička asi tak zhruba pred mesiacom spadla zo schodov a nejako sa jej stratila pamäť. Zo začiatku si nepamätala len dátumy, mená a podobne, ale teraz si nepamätá ani dedka, kričí po ňom, že zavolá políciu, keď neodíde z jej domu, potom za pár minút zasa zabudne kto ona vlastne je, čo robí na tom mieste a proste, všetko je to zlé. Dedko je už starý a nezvláda to. Včera mi volal, že s ňou potrebuje pomoc. Preto ihneď odchádzame," hovorila mam kým behala po dome a balila veci. Mňa táto informácia tak šokovala, že som si musela sadnúť. Chvíľu som pozerala do blba a spamätávala sa. Ako sa to mohlo stať? Moja babička.

"Ozaj ešte ti oznamujem, že v nedeľu sa sťahuješ do Londýna na univerzitný internát."

"Počkať! Čo? Aká univerzita?!" pýtala som sa nechápavo a išla za ňou do kuchyne.

"Podala som ti tam prihlášku, keď som vedela aká je situácia. Myslím si, že to bude pre teba najlepšie. Nedýchať domácu atmosféru, ktorá tam bude. A nedávam ti na výber. Pôjdeš tam, či sa ti to bude páčiť, alebo nie," povedala bez kompromisne a toto bola druhá informácia, ktorá ma za posledných pár minút dokázala šokovať.

"Choď sa baliť!" rozkázala mi a mne nezostávalo nič iné, iba ju poslúchnuť. Aspoňže dneska ešte prídu decká a môžem sa s nimi rozlúčiť. Oni mi budú chýbať najviac. Prirástli mi neskutočne k srdcu.

Zazvonil zvonček a ja som išla otvoriť. Obišla som už nachystané kufre a krabice v predsieni.

"Angie, čo sa tu deje?" opýtala sa Jess hneď ako som otvorila dvere.

"Musím odísť," povedala som smutno a cítila som, že sa za chvíľu rozplačem.

"Prečo?" opýtal sa zaskočená Eric. Derek len pozeral v miernom šoku.

"Nechcem to rozoberať. Z rodinných dôvodov. Za chvíľu už odchádzam, tak sa svami teraz rozlúčim. Veľmi ste mi tu pomohli a som vám za to veľmi vďačná. Všetkým. Nikdy som nemala takých dobrých kamarátov," hovorila som a už som sa aj rozplakala. Nasledovalo veľké a silné hromadné objatie. Budú mi sakramentsky chýbať.

Tak toto už fakt nie je možné! Bývam tu už takmer pol roka a ja sa tu teraz stratím?! To som fakt až taká blbá?! Nadávala som si v duchu, keď som blúdila v nejakej bočnej priemyselnej časti Londýna. Fakt netuším kde sa nachádzam. Keby tu boli okolo aspoň nejaký ľudia, ale nič. Ani stopy. Tuším som v nejakej uličke pri skladoch nejakých podnikov. Chodím tu dookola a snažím sa odtiaľto vymotať, ale nie a nie nájsť cestu späť. Ešte horšie je, že ani neviem ako som sa sem dostala. Nemala som poslúchať toho bezdomovca! Buď mi on poradil zlú cestu alebo ja som ho zle pochopila. Chcela som nájsť iba jedno obyčajné kníhkupectvo! A teraz trčím v nejakej zapadnutej štvrti v Londýne. Zúfala som sa posadila na betónové schody pred železnými dverami a oprela si hlavu o lakte. Chvíľu som tam tak sedela, keď na mňa padla dažďová kvapka, druhá, tretia.....o pár minút už riadne lialo a ja som tam stále sedela premočená do nitky.

Angiena mama - keď je jedna s hl. postáv, tak aby ste si ju aj vedeli predstaviť.

Dúfam, že vám nevadí, že som tak preskočila udalosti a že sa vám to páči :)

Baby, teraz som fakt v slepej uličke s tým začiatkom. Neviem ako dám to, že čo robí n atej benzínke, tak mám na vás takú jednu otázku. Teda skorej chcem váš súhlas, že tú časť vymažem. Nebude vám to vadiť? Bude tam iná zápletka. Takže môžem to vymazať?

" Baby som veľmi rada že sa vám poviedka Moments tak páči .Netušila som či sa vám tento príbeh bude páčiť - preto som si nezakladala ani vlastný blog ale som rada že to čítate. Takže vám patrí obrovské ďakujem ! A bez tých napínavých koncov to jednoducho nejde :) prepáčte . :)"

Odstrčila ma od seba ..
"Prepáč Harry ale nemyslím si že by sme to mali robiť . Dobre sa nepoznáme a ja sa neolizujem s chalanmi ktorých poznám tri dni"
" Ale so Zaynom by ti to nevadilo . Fajn , Mohla si rovno povedať že ma nechceš" Musel som jej to povedať . Videl som ako sa na seba včera pozerali a od bozku mali naozaj kúsok . Myslím že keby sme neodišli tak skoro Zayn by v noci odchádzal ako zadaný .
"čo ?!" Debby klesol hlas a zo slzami v očiach sa na mňa pozrela
" Vidím ako sa so Zaynom na seba pozeráte . Chceš jeho - chápem ťa . Ale mohla si mi to povedať hneď na začiatku a nerobiť so mňa idiota. Ale fajn . Aspoň vieš čo k tebe cítim . Tak ti prajem krásny vzťah so Zaynom . Len pre informáciu Zayn ťa pustí k vode skôr ako si stihne vymeniť ponožky !" ďalej sa na mňa pozerala a do očí sa jej vrážali dalšie slzy
"Pre mňa si všetko ale pre neho si jedna z mnohých Debby" Dokončil som svoj citový výlev . Otočil som sa a smeroval domov . Pár krát som sa obzrel a Debby ešte stále stála na mieste . Až keď som sa posledný krát otočil sadla si na obrubník pri ceste . Prišiel som domov a celý večer som sa s nikým nerozprával . Iba som sa zavrel do izby a rozmýšlal. Nad všetkým čo sa dnes a včera stalo . Zrazu mi niekdo zaklopal na dvere . Naši sú neni 2 týždne doma a u nás sú na mesiac chalani . Takže to mohol byť len jeden z nich no vo dverách sa objavila osoba ktorú som tam vôbec nečakal .
Z pohľadu Debby:
"Pre mňa si všetko ale pre neho si jedna z mnohých Debby" Ukončil to a vybral sa druhým smerom . Nechápem to . Ako to myslel ? A už vôbec nechápem ako sme sa na seba so Zaynom pozerali. Ja som sa na neho pozerala ako na kamaráta . A tak to aj ostane . Zayn je pre mňa len kamarát . Louis s Liamom tak isto ale k Niallovi ma niečo ťahá . Niečo silné . Popravde nieje škaredý ale láska to nebude . Ale Harry. Obávam sa že k nemu cítim to čo on ku mne . Ale nemôžem ho pobozkať . Proste to nejde . Nechápem prečo to môj mozog nechce ale moje telo sa k nemu stále priťahuje .
Pár krát som videla Harryho ako sa obzrel . Nevydržala som stáť a sadla som si na obrubník pri ceste kde nechodí až tak veľa áut . Rozplakala som sa . Tak veľmi by som ho chcela pobozkať ale nemôžem . Odmietla som najkrajšieho chalana na svete . Nenávidím sa za to . Ani neviem prečo som to poriadne urobila . Nebolo by to až také hrozné keby ho pobozkám ale .. Nejde to .. Moje telo by chcelo ale mozog má voči tomu niake výhrady .
Takto som sedela na obrubníku asi dve hodiny . Pár ľudí čo išlo okolo mňa si muselo pomyslieť . Roztečená špirála , strapaté vlasy . ako keby som trafená .
Napokon som sa postavila a rozmýšlala kam pôjem . Domov som ísť nechcela . Tak som išla do najbližšej kaviarne kde mali vecká . Trochu som sa tam upravila . Našťastie že nosím šminky v kabelke . Dnes som v nej našla našťastie aj hrebeň . Aby to nebolo blbé kúpila som si v kaviarni jahodový šej .Z kaviarne som už vyšla ako normálny človek - učesaná bez roztečenej špirály . Stála som pred kaviarňou asi 5 minút a nokoniec som išla tam kam ma nohy zavedú .
Z pohľadu Harryho:
" Môžem ?"
" čo chceš ?" podráždene som sa opýtal
" Poďme sa prosím prejsť" Iba som prikývol a zobral si kabát . Bolo sedem hodín a trošku chladnejšie takže pre istou .
Na prechádzke :
"Tak o čom sa chceš so mnou rozprávať ?" zvedavo som sa opýtal
" Ako začnem .. fúú takže ..

3. časťObjal ma. "No.. Ale teraz povinne sa ideš s nami odfotiť!" šťuchla som ho do brucha. Dnes sa prvý krát usmial. "Chýbal si mi!" usmiala som sa aj ja. Všetci sme si sadli a Loui spustil samospúšť na mojom Nikone. Skôr než som sa stihla nejako zaksichtiť mi dal Harry pusu na líce. Zase som sa začervenala. Bežala som sa pozrieť na tú fotku. Jasné... Vyzerala som ako mátoha- červená a zaskočená... " Spravil.. Urobil som niečo zlé?" spýtal sa Harrold previnilo. " Nie.. Áno.. Ja už musím ísť.." bola som v rozpakoch. Vzala som si kabelku. " Ell! Už musím ísť!" zakričala som. "Pá zlatko! Zajtra o tom istom čase!" okričala Ell. Tá mi rozumie... Lepšie ako ktokoľvek iný... " Počkaj!" zastavil am pri dverách Harry. Dívala som sa mu do očí a to trápne ticho prerušil Louis : " Eleanor! Podaj mi Pocorn!" Harry sa usmial: " Poď do lobby..." Hneď za dverami mi chcel niečo povedať, ale mne zazvonil mobil: " Áno Marcus?! Už idem." Harry zosmutnel: "Aha chápem... Ty máš chlapca. Prepáč, som hlupák..." Začal sa ospravedlňovať. Položila som mu prst na pery: " Pššt! To je vporiadku." A dala som mu letmý bozk na pery.Cez sklenené dvere na mňa hľadel Loui pohľadom: Bacha na mňa! He's mine!, Eleanor: Chloe.. A čo Marcus? a Niall... Ten pohľad som nevedela rozlúštiť. Bol plný smútku...Zakývala som im a odišla. Harry sa na mňa pozeral ako odchádzam.Šla som domov. Mala som v paži celého Marcusa. Vošla som do kúpelne a napustila si vaňu s vanilkovou penou do kúpeľa. Milujem horúce kúpele! Milujem vanilku! Obliekla som sa do svojho obľúbeného pyžamka. Žlté triko s myškou a nápisom kiss me a žlté kraťasy. Zrazu som začula zvonček. Prišla som ku dverám a keď som ich otvorila padla mi sánka... Marcus! "Dobrý nápad!" šepol a pobozkal ma. Musím si dať iné tričko... "Vypadni!" povedala som pokojne. " Ale ale! Čo tak zhurta? Nepozveš ma dnu?" "Nie!" odvrkla som menej pokojne. "Snáď tam nikoho nemáš!" spýtal sa debilne. " Čo ťa do toho?!" "Čo ma do toho?! Som tvoj priateľ!" " Už to takto ďalej nepôjde.. Ja..." začala som. "Ty sa so mnou rozchádzaš?!" spýtal sa prestrašene. Nastalo trápne ticho... " Nemôžeš...!" " Ale môžem Marcus! Môžem! Ahoj!" a zatvorila som mu pred nosom. " Budem tu čakať! Až kým mi neotvoríš!" zakričal. " Poslúž si!" odkričala som mu. Bolo 20:45. O 15 minút som sa bola pozrieť ku dverám a už tam nebol. Typický Marcus... Show me, by the way you.. Zazvonil mi mobil. "Áno?" zdvihla som. "Nespíš ešte?"ozval sa mi dôverne známy hlas. "Nie Niall.. Nespím :D" zasmiala som sa. "Tak fajn. Som rád, lebo stojím za dverami!" zasmial sa aj on. Otvorila som dvere a silno ho objala. " Čo je to s vami ľudia? Nikto ma nepozdraví, iba ma zavalí otázkami!" "Tak prepáč... Ahoj!" povedal Loui. "Ty kokos ! Vy ste tu celá banda, a ja len v pyžame!" zasmiali sme sa. "Nám to nevadí!" povedal Harry. "BTW... Aj ja chcem objať!" rozbehla sa ku mne Ell. Tak rada ich vidím! "Poďte všetci dnu!" zavolala som ich. Všetci sa usadili na môj starý, veľký a veľmi pohodlný gauč. Niekto zazvonil. " Veď sme tu všetci!" zareagoval Niall. "Otvorím!" povedal Harry. Ale to nemal robiť... Bol tam Marcus a keď videl chalana...no jednoducho Harrymu poriadne vrazil. "Marcus!" skríkli sme s Eleanor naraz. Kým chalani vyháňali Marcusa, pomáhala som Harrymu vstať. Vyzeral príšerne. Z nosa mu tiekla krv. "Aha.. Takže tot je tvoj priateľ Marcus!" " Už nie... Poď ošetrím ti to. Je mi to strašne ľúto Harry..." povedala som. " Nemusíš sa ospravedlňovať! On my to spravil! Nie ty..." prerušil ma. "Poď za mnou." Vtiahla som ho do kúpelne. Zaklonila so mu hlavu a vybrala som utierku. "Ach..." vzdychol. " Prepáč ublížila som ti?! Prepáč je mi to ľúto!" "Nie. Nie! Stačí!" snažil sa ma zastaviť. Keď zistil, že mu to asi nepôjde, urobil niečo radikálnejšie. Položil mi prst na pery: "Pššt... To je v poriadku!" a dal mi letmý bozk na pery. Tak ako ja dnes jemu. "Harry... ja.... myslím, že je ešte priskoro..." povedala som cez bozky. "Prepáč... Nemohol som si pomôcť... Si taká krásna..." šepkal. Odtiahla som sa od neho a neho a išla za ostatnými: "Chcete niekto niečo? Máme na výber... No skoro nič... :D Ale môžeme objednať pizzu! Kto je za?" Všetci súhlasili. "Čo keby sme si zatiaľ niečo zahrali?" navrhol Zayn. "A čo tak fľašu?!" "Nie! Nie Loui... Len to nie!" protestoval Niall. "Bude sranda! Niááll! Veď pome!" zakričal Loui. "Tak idem po fľašu!" povedala som. Sadli sme si do kruhu a Liam roztočil fľašu. Zayn mal dať úlohu Niallovi... "Pravda alebo odvaha?" "Odvaha!" zakričal neohrozene Niall. "Ták... Tak pobozkaj...
Z pohľadu Nialla
...Chloe!" Keď to vyslovil, poskočilo mi srdce. Bola zmätená, ale aj tak bola krásna. Naklonil som sa k nej a zachytil som nenávistný pohľad Harryho. Aj mňa to vtedy bolelo! Jemne som sa dotkol jej pier... Prebehla mnou elektrina. Potiahol som si ju k sebe a zapracoval som na tom. Zapojil som aj jazyk a pohladil ju po vlasoch. Nebránila sa... Práve naopak, cítil som akoby chcela viac a ja som jej to dával... "Woow! Keby to nebola hra tak by som povedal, že je to medzi vami vážne!" prerušil nás Louis. "Až príliš vážne!" zakončil Harry. Keď som sa od nej odtiahol, jemne sa na mňa usmiala, ale vedel som, že je zmätená...
Z pohľadu Chloe
Zaskočilo ma to. Myslela som si, že to bude ako bozkávať sa s bratom, ale bolo to iné. Jemne ma to hrialo pri srdci. Pohladil ma po vlasoch a mnou prešiel elektrický prúd. Pocit súrodenectva prešiel. Nechcela som prestať... Prerušili nás Loui s Harrym. Usmiala som sa na neho ale bola som zmätená... Pozrela som sa na Harryho. Odvrátil zrak a ja som sa zahanbila. Teraz som sa (nepriamo :Dale snáď mu to došlo) rozišla s Marcusom a už som sa olizovala s dvoma inými chalanmi. Ja som taká krava... Ell sa na mňa súcitne pozrela. Asi vie, čo sa mi premieta v hlave. Zazvonil zvonček. "Pizzáááá! Ale Haryy. Ty už radšej neotváraj!" skríkol Loui.Harry sa postavil a odišiel. Zayn išiel po pizzu. "Ja to zaplatím!" zakričala som. "NO určite! Ty nás tu nebudeš živiť! A už vôbec nie Nialla! Platím ja!" protestoval Loui. Páni.. Fakt ešte toľko je??

"Booože! Tu je zima!" povedala som s drkotajúcimi zubami mame, keď sme vyšli von z letiskovej haly.

"Nuž zlatko, tu už nie si v Sydney," povedala mama a zdvihla kufor, pretože je tu aj nasnežené. Brr! Akosi som začala neznášať zimu! Rýchlo som nasadla do taxíka a nechala sa viezť až do babičkinho domu.

"Zlato, vieš, že ti musíme zohnať šaty," povedala mama.

"Na čo?" opýtala som sa nechápavo.

"Volala mi babička a tento rok sme dostali pozvánku od starostu na vianočný ples, ktorý je už zajtra. Teda ty a ja, sme ju dostali," povedala mama.

"To vážne?!" opýtala som sa užasnuto. Nikdy sme tam ešte pozvaní neboli a nikdy sa tam nedostane veľa ľudí.

"Tiež tomu neverím, ale je to tak," povedala mama.

"Len netuším, kde ich zoženieme, keďže je štedrý deň a všetko je pozatvárané," povedala trochu ustarostene.

"Niečo vymyslíme," povedala som a pri tom som sama netušila, čo budem robiť. Pozerala som sa na anglické zasnežené dedinky. Na uliciach nebolo ani človeka. Všetci boli zalezený vo svojich domoch. Veď, kto by aj chodil von v takejto kose?! Jedine blázon!

"Ahoj babi!" pozdravila som nadšene babičku a poriadne som ju vystískala.

"Ahoj Julia," pozdravila som svoju tetu, ktorá sa zjavila v predsieni. Za ňou sa postupne objavil aj jej manžel Mark, moja sestrnica Anne (rovnako stará ako ja) a bratranec Kevin, ktorý je odo mňa o dva roky starší.

"Ahojte!" pozdravila som ich rovnako nadšene a všetkých vyobjímala. Keď som vošla do obývačky, tak sa na mňa vrhol Sammy. (ako vždy) Bože, ako mi to tu chýbalo. V kuchyni už bolo cítiť moriaka a pečené zemiaky. Vonku už bola aj veľká tma. Sme radi, že sme to s mamou stihli ešte pred večerou. Aj keď tesne, ale stihli. Všetci už boli nachystaní okrem nás. S mamou sme si teda rýchlo vyniesli hore veci, prezliekli sa a zobrali darčeky. Poukladali sme ich pod stromček. Keď sme vošli do kuchyne, tak už všetci sedeli za stolom a čakali len na nás. Neskutočne mi to chýbalo. Táto rodinná atmosféra za stolom. Pohoda, teplo,......plus krásne rodinné chvíle. Nič viac som si priať nemohla.

"Myslím si, že už by sme mohli ísť aj na darčeky," povedala babička a uškrnula sa.

"No poďme teda," povedal dedko a nalial si pohár vína. Presunuli sme sa do obývačky. Porozdeľovali sme si darčeky a postupne sme ich otvárali. Ja som povedala, že pôjdem ako posledná. Na kolenách som mala veľkú krabicu a pár balíčkov. Začala so od balíčkov. Samá kozmetika. Určite to bolo od tety a od mamy.

"Ja sa to bojím otvoriť," povedala som pri pohľade na tú veľkú krabicu.

"Už to otvor," nabádzala ma babička. Nadýchla som sa a otvorila to. Vyrazilo mi to dych.

"Preboha," vyšlo zo mňa.

"Páčia sa ti?" opýtala sa ma babička.

"Bože, tie sú nádherné!" povedala užasnuto a prešla po saténovej látke.

"Chcela som ti ich dať na maturitu, ale myslím, že teraz je na to tá správna chvíľa," povedala babička. Pozerala som sa na tmavomodré šaty s malými ozdobnými kamienkami a nadýchanou sukňou.

"Keď som bola asi tak stará ako ty, tak tiež som ich mala na tom vianočnom plese. Vtedy som tam bola prvý aj poslednýkrát."

"Páni, fakt sú nádherné. Ďakujem," poďakovala som jej a silno som ju objala. Šiat sa hneď ujala mama a začala si ich obzerať. Úhľadne som ich opäť uložila do krabice a odniesla som si ich hore do izby. Zbytok večera sme strávili pri krbe a televízii. Pozerali sme rozprávky, ktoré tam práve išli. O pol noci sme išli na polnočnú omšu a prešli sa po meste.

Sedela som vo svojej izbe a rozčesávala som si vlasy, keď do izby vošla babička. Otočila som sa ku nej a pozdravila ju: "Ahoj, čo ty tu, tak neskoro? Myslela som si, že už spíš."

"Kdeže, ešte som upratovala kuchyňu. Ešte mám pre teba niečo," povedala a spoza chrbta vytiahla malinkú krabičku.

"Čo je to?" opýtala som sa jej a pozrela sa na ňu.

"Otvor a uvidíš."

Pomaly som ju otvorila. Dobre, že mi nespadla, keď som uvidela, čo bolo v nej.

"Ježišikriste, to je......." zostala som bez slov.

"Aby tým šatám nebolo smutno," povedala babička a vytiahla náhrdelník v tvare srdiečka z krabičky.

"Je to pravé?" opýtala som sa jej opatrne. Bojím sa zobrať si to. Veď to muselo stáť milióny.

"Je, bolo to mojej mamy, ktorá mi ho dala."

"Prečo si to ty nedala mame, ale mne?"

"Vedela som, že sa bude hodiť niekomu viacej." Usmiala som sa na ňu a vložila ho naspäť do krabičky.

"Ďakujem," poďakovala som jej a objala ju.

"Dobre, tak už choď spať, nech si zajtra svieža," povedala babička a opustila moju izbu. Hneď som zhasla a ľahla si do postele. Zaspala v jednej minúte, mám taký pocit.

"Mami, musia na mňa všetci, tak pozerať?" opýtala som sa jej pomedzi zuby.

"Keď si tu najkrajšia," odvetila mi s úsmevom.

"A hlavne najnérvoznejšia."

"Poď sadneme si ku stolu a budeme robiť, to čo ostatní," povedala so smiechom mama. Ani jedna sme tu totiž nikoho nepoznali a netušili sme, čo sa bude robiť. Sadli sme si za stôl, kde sme mali menovky. Boli tam s nami ešte traja ľudia, ale nepoznali sme ich mená. Určite nebudú z nášho mesta. Nemohla som si pomôcť, ale celý čas som klopkala nohou pod stolom. Nikdy v živote mi nebilo srdce tak silno. Bola som nervózna a ani neviem z čoho. Veď ľudia pri našom stole boli úplne úžasní a mam sa s nimi hneď dala do reči a občas som sa pridala aj ja. Avšak oči mi behali po tanečnom parkete. Malá sólová kapela na pódiu hrala pomalé plesové pesničky a trochu ma aj uspávali. Pán Woodroad (spolusediaci) vyzval mamu k tancu. S nimi išli aj manželia Wolfovci. Pri stole som zostala úplne sama. Oprela som si hlavu o lakeť a zamyslela som sa. Z rozmýšľania ma vyrušil niečí hlas.

"Smiem prosiť?" opýtal sa ma dotyčný a ja som sa otočila.

"Harry!" vykríkla som nadšením, keď som ho tam uvidela stáť.

"Tak smiem?" opýtal sa a podal mi ruku. S úsmevom som ju prijala. Harry ma odviedol na tanečný parket. (http://www.youtube.com/watch?v=rTm6z_729fE) Jednu ruku mi položil na pás a druhú sme si chytili. Pozerala som sa do tých jeho nádherných zelenomodrých očí.

"Som tak rád, že ťa vidím," povedal a usmial sa na mňa.

"Ja som oveľa radšej. Veľmi si mi chýbal," povedala som mu a pristúpili sme ku sebe bližšie.

"Angie, aj ty mne." Usmiala som sa a sklopila zrak. S Harrym sme sa pomaly pretancovali až do stredu parketu.

"Angie, prosím ťa vypočuj si ma," poprosil ma a uprene sa mi zahľadel do očí. Usmiala som sa a on vedel, že ho počúvam.

"Ang, už veľmi dlho som ti chcel niečo povedať. Možno je tomu už aj rok. Ang, ja.....ťažko sa mi to hovorí, len tak teraz, pretože som si to vôbec nepripravoval a ty vieš, že nie som príliš dobrý v improvizácií. (zasmial sa) Ale to je teraz jedno, pretože teraz ide o niečo iné. Angie, ja......ja ťa milujem. Ani neviem, kedy som sa do teba zamiloval, proste stalo sa to nejako, časom. Vždy keď vidím, ten tvoj nádherný úsmev, pozerám sa do tvojich čokoládových očí alebo počujem tvoj hlas, tak sa mi podlamujú kolená. Celý polrok som nemyslel na nič iné, len na teba. Túžil som po tom, aby som ťa mohol objať, držať tvoju ruku, dotknúť sa tvojich jemných vlasov.....(odmlčal sa) Každý deň v X-factore som mal v hlave jedine teba. Veľakrát som sa nemohol sústrediť a plietol som slová piesní a chalani ma išli zabiť (zasa sa zasmial). Keď som s tebou telefonoval pred finále, tak si mi dala odvahu. Zbavila si ma trémy. Počas spievania som nemyslel na nič iné okrem teba. Odrátaval som dni do decembra, ako malé dieťa. A v podstate ďakujem ti, že si vtedy v lete odišla. Nebyť toho, tak si neuvedomím, ako ťa mám veľmi rád. Viacej ako kamarátku. Ang, prosím ťa neplač. (utrel mi pár sĺz, ktoré opustili moju tvár) Prepáč mi, ak som teraz spravil niečo zlé. Povedal som niečo, čo by ti ublížilo alebo ja neviem.....prosím, len neplač. Som zmierený aj s tým, že ma pošleš do čerta, ale je lepšie byť odmietnutý ako byť stále v nádeji. Ale aj tak stále dúfam, že cítiš to isté," hovoril a ja som neverila vlastným ušiam, očiam. Neverila som, že sa toto skutočne deje. Nikdy som nič krajšie nepočula. Slzy stále stekali dolu mojou tvárou a Harry mal v tvári strach, keď som bola ticho. Napokon zo mňa vyšlo prosté a tiché: "Aj ja teba." Harry ma v tom momente pritiahol ku sebe a jemne ma pobozkal. Cez bozk som sa zasmiala.

"Ach bože," vzdychol si Harry a objal ma.

"Ja neverím," zašepkal mi do ucha.

"Neverím, že sa toto deje," dodal.

"Ani ja. Ak je toto sen, tak prosím vás, nebuďte ma," povedala som a položila som si hlavu na jeho rameno. Harry sa zasmial a povedal mi: "Toto nie je sen." Boli sme už ticho a dotancovali. Harry ma chytil za ruku a odviedol ma do zimnej záhrady, ktorá bola plná svetiel. Posadili sme si na lavičku. Harry ma pobozkal a mojím telom prebehla elektrina. Jemne mi chytil tvár do rúk a jeho jazyk sa stretol s mojím. Na celom tele som mala zimomriavky. Po prvé, bola mi zima a po druhé, Harry! Čo viac môžem povedať? Striaslo ma a vtedy sa Harry odo mňa odtrhol. Dal si dolu sako a prehodil ho cezo mňa.

"Ďakujem," poďakovala som mu a oprela sa o jeho rameno.

"Harry, ja nechcem už odtiaľto odísť," povedala som a slzy mi stiekla dolu tvárou. Predstava, že o týždeň idem naspäť do Austrálie bola krutá. Harry ma objal a povedal: "Neboj sa, niečo vymyslíme," a opäť ma začal bozkávať.

Tak dočkali ste sa a dúfam, že sa vám to aj páči! Chcem vaše názory!

Skoro rááno som sa zobudila. Nemohla som spať. Stále ma trápil ten večer. Ale asi to tak malo byť a je to lepšie. Aj tak by to nemalo zmysel, keď už zajtra odlietam do Austrálie. Zobrala som si do ruky mobil a pozrela sa na čas. Päť hodín ráno. O druhej nám ide z vedľajšej dediny autobus. Okúpeme sa, zbalíme veci a pomaly si pešo zájdeme na zastávku. Lenže, čo ja budem robiť, kým oni vstanú. Zahľadela som sa na pláž v diaľke. Voda je priam priezračná. Asi si idem zaplávať. Zobrala som si osušku a prešla na pláž. Okrem nás tu nikto nie je. Ešte som sa poriadne obzrela, pretože nemám plavky a musím sa vyzliecť celá. Nechcem, aby ma niekto videl. Vyzliekla som sa a veci som si nechala pri jednej skale. Skočila som z nej rýchlo do vody. Voda bola hlboká a nedočiahla som na dno. Začala som plávať. Nič lepšie nie je ako plávanie v mori a hlavne ráno. Síce tu je voda o niečo studenšia ako v Austrálii, ale mne to nevadí.

Bože! Prečo to vždy musí niekto pokaziť?! Ja jej to nikdy nepoviem, ak to pôjde takto ďalej. Taký správny moment sa mi už nenaskytne. Vrátili sme sa k ostatným a počúvali sme Louisa. Jeho historky, ktoré ma väčšinou bavia, ma teraz nudili. Mysľou som bol úplne niekde inde, ako som mal byť. Spať sme išli okolo druhej ráno. Angie spala úplne na kraji a ja som bol hneď vedľa nej. Celú noc som sa na ňu pozeral. Vyzerala ako anjel. Nejako som zaspal a zobudil som sa až vtedy, keď som zistil, že vedľa mňa nie je. Hneď som sa potichu vykradol von zo stanu. Uvidel som ju v diaľke ako kráča na pláž. Možno sa mi to teraz podarí. Musím ísť nenápadne za ňou. Začal som ju v podstate sledovať. Na konci lesíka som zastal a oprel sa o strom. Zatiaľ si ma nevšimla. Predo mnou bolo ešte pár kríkov, ktoré mi robili dobré krytie. Zrazu sa začala vyzliekať. Bol som v rozpakoch. Mám sa na ňu pozerať? Nie je to najvhodnejšie. Dal som si ruku cez oči a radšej sa otočil chrbtom, aby ma to nelákalo. Ja si na ňu počkám. Po chvíle som začul, že niekto skočil do vody. Vtedy som sa pozrel. Angie plávala pri skale. Mal som chuť ísť za ňou. Bohužiaľ, to nemôžem, veď by ma zabila.

Osušila som sa a obliekla. Asi takú hodinku som ešte sedela na pláži a pozerala sa na záliv. Prečo som sem chodila?! Teraz som sa zasa na neho namotala! Zasa budem bez neho minimálne pol roka, možno rok až dva. Možno ho už nikdy neuvidím. Pri tejto predstave sa mi slza vykotúľala z oka. Rýchlo som si ju utrela a vstala. Išla som naspäť. Harry sedel vonku pred stanom.

"Dobré ránko," pozdravil ma a široko sa na mňa usmial.

"Ahoj," pozdravila som ho a sadla si vedľa neho.

"Máme niečo na jedenie?" opýtala som sa ho.

"Ak to Niall nezjedol, tak hej." Zasmiala som sa a pozrela do zeme.

"Idem ti to zobrať," povedal a vošiel do stanu. O chvíľu v ruke držal tašku s jedlom. Zobrala som si krajec chleba a do druhej ruky som si zobrala rajčinu.

"Nič viac nechceš?" opýtal sa ma.

"Nie, to mi stačí."

Najedla som sa a aj ostatní chalani začali vyliezať zo stanu. Veď by sa aj patrilo, už je deväť hodín. Zbytok dňa sme strávili tak ako sme plánovali a ja som sa ocitla sama s Harrym pred mojím domom.

"Asi sa už neuvidíme," povedal smutne a mal pravdu. Odlietam o tretej ráno z Londýna. To už o pol noci musím odchádzať odtiaľto, minimálne, ak nie skorej. Pokrútila som hlavou a pozrela sa mu do očí. Cítila som, že do mojich sa tlačia slzy. Objal ma a povedal: "Nevieš si predstaviť, ako mi budeš chýbať."

"Ty mne budeš chýbať viac," povedala som a objala som ho ešte silnejšie.

"Ja už radšej pôjdem, pa," povedal Harry a jemne ma pobozkal na pery. V tej chvíli sa mi podlomili kolená a zastavil sa pre mňa svet.

"Ahoj," zašepkala som. Sledovala som ako Harry kráča po chodníku ďalej odo mňa.

"Ja už radšej pôjdem, pa," povedal som jej a pobozkal som ju. Nezniesol by som ten pocit, že by som aspoň raz neochutnal chuť jej pier. Keď som zašiel za roh jej ulice, tak sa to začalo. Jedna slza, druhá, tretia....Potichu som vošiel dnu do svojej izby. Ľahol som si do postele a z nočného stolíka som zobral som fotku nás dvoch. Bože, je tak nádherná! Asi som však neprišiel dosť potichu, keďže sa v mojej izbe objavila mama.

"Čo sa stalo?" opýtala sa, keď si sadla na roh postele. Nadýchol som sa, ale nedokázal som nič povedať. Vedela, čo jej chcem povedať.

"Harry, budeš mať na to ešte milión možností."

"Nebudem, videla si ju? V tej Austrálii sa riadne zmenila. Je oveľa krajšia, ako kedykoľvek pred tým. Na mňa zabudne a nájde si niekoho iného."

"Nehovor to, čo nie je pravda. Myslíš si, že zabudne na svojho najlepšieho kamaráta? Dobre to druhé, je už možné, ale nemysli na to. Mysli na to, že keď sa sem vráti, tak bude tvoja, nie nejakého Austrálčana," hovorila mama a ja som sa musel zasmiať. Vždy mi dokáže zdvihnúť náladu.

"Teraz mysli na súťaž," povedala a opustila moju izbu. Zatvoril som oči a snažil som sa ju vybaviť vo svojej mysli. Jej smiech, jej oči, ............

"Tak rozprávaj!" povedala natešená Jessica, keď sme sedeli na zmrzlinovom poháre v nákupnom centre.

"O čom?"

"Akože bola si týždeň doma a ty mi nemáš čo povedať?!"

"No ani nie. Veď sa nič nestalo," povedala som jednoducho.

"No dobre, nechám to tak! Neuveríš, čo som objavila!"

"No čo takého?"

"Trojka (číslo televízie) bude vysielať anglický X-Factor! Netešíš sa?"

"Wow, to bude super!" povedala som s predstieranou radosťou, pretože super to nebude. Bude mi chýbať ešte viac.

"Angie, no kde trčíš?" zakričala na mňa z izby Jess.

"Veď už idem, len dotelefonujem!" zakričala som na ňu.

"Prepáč, už musím za chvíľu ísť a myslím, že aj ty. Drž sa," povedala som Harrymu, ktorý bol riadne nervózny. Dneska je finále. Prebojovali sa až tam. Išla som za nimi. (Derek, Eric, Jess)

"Musela som mu predsa popriať šťastie," povedala som im a sadla si vedľa nich na zem.

"Fuj, som nervóznejšia než on, mám taký pocit," povedala som.

"Haha, neboj sa, oni to zvládnu," povedal Derek. Už za chvíľu bude koniec reklamy a oni sú na rade. Budú spievať s Robiie Williamsom. To bude perfektné. Kvôli nim sme dneska neišli do školy. Len aby sme to mohli pozerať naživo a nie zo záznamu. http://www.youtube.com/watch?v=h_xv-pw_K9A

Celý čas som myslel na ňu. Ten jej hlas ma tak ukľudňoval. Musím to dať! Keď nie pre seba, tak pre ňu určite!

V našej šatni bolo trpké ticho. Nedali sme to. Sme tretí.

"Chalani, hlavy hore, toto nie je koniec," utešoval nás Liam, ktorý si už na odmietnutia zvykol viac, než my.

"Ale čo bude s nami? Určite sa rozpadneme," povedal Zayn.

"Budeme sa musieť vrátiť do školy," doplnil Louis. Všetci mali pravdu. Otvorili sa dvere a vošiel Simon.

"Nezvládli sme to," skonštatoval.

"Ale toto je len začiatok," dodal. Netušili sme o čom hovorí.

"Ak chcete, môžete podpísať zmluvu s mojou nahrávacou spoločnosťou a už od januára pracovať na vašom debutovom albume. Dávam vám čas na rozmyslenie," hovoril a my sme na neho všetci pozerali s úžasom.

Keď sme už všetci ležali posledný krát v našej izbe, v ktorej sme strávili pol roka, všetky spomienky vyšli na povrch. Zobral som si peňaženku a pozrel sa na fotku Angie v nej. Na Vianoce príde domov. Ak to nespravím vtedy, tak už potom nikdy. Chýba a veľmi. Už zasa neviem ako vyzerá. Určite sa veľmi zmenila. Keď som na ňu myslel, tak som úplne vypol čas. Nevnímal som reči chalanov, nič. Nejako som aj zaspal. Sníval sa mi zvláštny sen. Ono to nebol ani sen, skôr spleť všetkých spomienok s ňou, X-factorom,.....

"Ahoooj babi!" zakričala som na celý doma dúfala som, že sa mi niekto ozve. Neviem, či už prišli z Londýna.

"Ahoj," ozval sa dedko z kuchyne.

"Ahoj," pozdravila som ho, keď som vošla.

"Dedko?"

"No," povedala a otočil sa ku mne.

"Mohla by som ísť s Harrym na stanovačku?"

"Kedy?"

"Zajtra," povedala som rýchlo.

"Na koľko?"

"Na dva dni."

"Ja neviem, opýtaj sa babky."

Nahlas som si vzdychla a opýtala sa: "Aha a kde je?"

"V záhrade," odpovedal a opäť sa venoval krájaniu cibule.

Odišla som do záhrady. Na hojdačke sedela babka s novinami v rukách.

"Babi, môžem ísť s Harrym na stanovačku?" opýtala som sa jej hneď.

"Jasné, že môžeš," povedala pokojne. Nečakala som od nej takúto reakciu. Mama by ma určite nepustila.

"Ja som to myslela vážne, nepozeraj tak na mňa," povedala mi.

"Ja som len nečakala takúto reakciu. V hlave som už mala vymyslených minimálne dvadsať dôvodov, prečo by si ma mala pustiť."

"Mám si to rozmyslieť?"

"Nie, nie, ďakujem. Zajtra o šiestej ráno ideme na autobus."

"Ok, veď aj budem hore."

"Idem sa zbaliť," oznámila som jej a išla hore do svojej izby. Zo skrine som si vytiahla starý ruksak, ktorý som si tu nechala a dala som do neho osušku, jedno náhradné tričko, spodné prádlo, ponožky, zubnú kefku, pastu, kefu na vlasy, tepláky, bundu a deku. To by mi malo stačiť. Len tak tak som to zavrela. Išla som sa osprchovať a hneď si ľahnúť do postele. Zajtra musím byť svieža a vyspatá. Čaká ma dvojhodinová cesta autobusom s prestupom v každej tretej dedine. Hneď ako som si ľahla, tak som zaspala. Bola som unavená.

"Angie, vstávaj. Už je pol šiestej," počula som babičkin hlas a jej ruku na mojom ramene.

"Čo?"

"Ideš predsa na tú stanovačku." Jáj! Úplne som na to zabudla. Posadila som sa a pretrela si oči.

"Dobré ráno," pozdravila som babku, ktorá vychádzala už z izby. Postavila som sa a z ruksaku som si vytiahla zubnú kefku. Rýchlo som si išla umyť zuby a nachystať sa. Obliekla som si veci ,čo som mala nachystané na kresle, zobrala ruksak a zbehal do kuchyne. Na stole ma čakali palacinky!

"Jééj! Ďakujem," povedala som nadšene a sadla si za stôl. Hneď som ich natrela nutelou a začala jesť. Za chvíľu musím byť už na zastávke. Mám sa tam stretnúť s Harrym.

"Bolo to dobré, ďakujem. Dala by som si ešte, ale už musím ísť, tak ahoj. Vidíme sa za dva dni," povedala som jej a objala som ju. V predsieni som sa obula a rezkým krokom som išla na zastávku. Bolo nádherné počasie. Slnko svietilo, bolo teplo, čo viac si môžete priať? Na zastávke som dostala šok. Harry tam nebol sám, ale boli tam aj ostatní štyria členovia kapely. Myslela som si, že ich stretneme až tam, ale to je jedno. Som rada, že ich vidím.

"Ahojte," pozdravila som ich s úsmevom.

"Ahoj," povedali všetci naraz. Keď som uvidela Nialla, tak som dostala neskutočný záchvat smiechu.

"To čo máš preboha?!" opýtala som sa ho so smiechom.

"Čo?" opýtal sa nechápavo. Niall mal na sebe veľký turistický ruksak, do polovice naplnený jedlom a v rukách ešte dve plné tesco tašky špekačiek a chleba.

"Ty ideš preč na tri týždne?"

"Budeš prekvapená, ale on to fakt zje," povedal Zayn.

"Plus, jedlo tam máme všetci," povedal Louis.

"Ľudia, neviem či bol najlepší nápad dávať to jedlo Niallovi. Obávam sa, že keď tam prídeme, tak už nič mať nebudeme," hovoril Liam a pokrútil hlavou.

"To je jedno," povedala som, pretože sa mi už nechcelo riešiť túto tému.

"Kedy nám ide ten autobus?" opýtala som sa.

"O pár minút," povedal Harry. Sadla som si teda vedľa neho. Chvíľu sme tam sedeli a počúvali Louisa, ktorý rozprával vtipy. Potom prišiel autobus a nás čakala zaujímavá cesta.

"Konečne sme tu!" povedal nadšený Zayn a zhodil zo seba ruksak. Našli sme si miesto pri pláži v malom borovicovom lesíku.

"Takže čo ideme robiť?" opýtal sa Liam.

"Ja som sem doniesol karty, twistera, gitaru a jedlo!" hovoril nadšený Niall.

"Myslím, že najprv by sme mali postaviť stan," povedal Harry.

"Zmestíme sa do neho všetci?" opýtal sa Liam. Stan doniesol Harry a ten jeho je dosť veľký. Myslím, že sa zmestíme. Ale toto nie je môj najväčší problém. Dosť sa bojím spať v stane s piatimi chalanmi. Oveľa viac sa mi pozdáva miesto vedľa stanu.

"Ja idem pohľadať drevo na oheň. Ide niekto so mnou?" opýtal sa Zayn.

"Ja pôjdem," ozvala som sa ako prvá. Poznám Harryho schopnosti v stavaní stanu a radšej tu nechcem byť. Bojím sa zranenia.

"Dobre, tak poď," povedal a mávol rukou. Dostali sme sa hlbšie do lesa a hľadali sme väčšie halúzky.

"Inak ako je v Austrálii?" opýtal sa ma zrazu Zayn.

"Skvelo. Vám sa ako darí?"

"Zatiaľ dobre," povedal a usmial sa na mňa.

"Aha, vidíš to?" opýtal sa ma potichu.

"Čo?"

"Pozri sa hore na ten strom," povedal Zayn a priblížil sa ku mne. Hlavu mi nasmeroval na jeden vysoký strom s hniezdom. V hniezde sedel nejaký vták. Asi orol. Mal nádherné perie.

"Jej, ten je pekný," povedala som a pozrela sa do Zaynových čokoládových očí.

"Ideme ďalej?" opýtal sa ma.

"Jasné."

Pokračovali sme ďalej v ceste, až kým sme nemali dosť dreva. Potom sme sa rozhodli, že už by sme mohli ísť ku ostatným. Stan bol už zázrakom postavený a chalani spokojne sedeli na malých pníkoch, ktoré odniekiaľ dovliekli. Založili sme oheň a opiekli si špekačky. Rozprestreli sme si deku a posadali si na ňu. Rozdali sa karty a hralo sa od obeda až do večera. Zotmelo sa a my sme len tak sedeli pri ohni a rozprávali sa, keď Louis vytiahol zo svojho ruksaku fľašku vodky.

"To čo máš?" opýtala som sa ho.

"Nevidíš? Zahráme si hru."

Nechápavo som sa na nich pozrela.

"Každý sa najprv napije a potom povie nejaké tajomstvo o ktorom nikto nevie. Výhoda je tá, že nikto si to na druhý deň nebude pamätať," povedal Louis a fľašu položil medzi nás.

"Ale ja nemám tajomstvá," povedala som.

"Ale máš, každý nejaké má."

"Ale ona fakt žiadne nemá," zastal sa ma Harry.

"Či?" opýtal sa, aby sa uistil.

"Nie, nemám." Teda jedno tu samozrejme je, ale o tom sa nikto nikdy nedozvie. Harry sa ho nikdy nedozvie.

"Tak táto hra potom nemá zmysel, ak niekto nebude piť. Ten by si to potom pamätal."

"Fajn, tak ja kľudne môžem odísť," povedala som a vstala, že pôjdem.

"Ale zostaň," povedal Louis a stiahol ma na zem.

"Zahráme si niečo iné, keďže mi teraz doplo, že Liam tiež nemôže piť," povedal Louis.

"Ja mám lepší nápad," povedal Zayn.

"Poďme si rozprávať historky. Každý určite zažil niečo vtipné. Myslím, že by mal začať Louis."

"Dobre, dobre, tak začnem," povedal. Louis začal hovoriť o tom, ako bol raz s kamarátom na párty. Dosť ma to nudilo a vyzeralo to tak, že Harryho tiež.

"Poď so mnou," zašepkal mi do ucha a chytil ma za ruku. Nenápadne sme sa vytratili z nášho kruhu a Harry ma zaviedol na pláž. Nikto tam nebol okrem nás. Vlny šumeli a narážali do skál, na oblohe bolo kopec hviezd. Harry si sadol do piesku, tak som si sadla vedľa neho. Boli sme ticho, keď Harry prehovoril.

"Ang, už dlhšie som ti chcel niečo povedať," začal a pozrel sa mi do očí.

"Heeej! Kedy ste zmizli?" zakričal na nás niekto z konca pláže. Obaja sme sa otočili a pozerali sa na Nialla.

"Asi by sme mali ísť," povedala som. Harry sa postavil a išli sme za nimi.

"Čo si mi to chcel vlastne povedať?"

"Že som rád, že ťa mám," povedal a usmial sa. Ja som však vedela, že to nebolo to, čo chcel povedať. Alebo si iba nahováram, že to nechcel povedať, pretože chcem počuť od neho niečo iné, ako mať rád.

Ahojte, viem, že raz som sem už o sebe písala, ale napíšem sem ešte raz, ale trochu v inej téme ( o písaní) J Takže ako ste si už asi všimli, tak sa volám Barbora :D Mám 14 ( v júni 15, konečne!) Milujem písanie a ten pocit, keď niekto číta to, čo napíšem. Píšem viacej príbehov, ale aj tak najradšej píšem fan-fictionky J Posledných "pár" mesiacov závisláčim na 1D, veď kto nie? :P Vďaka tomu je aj tento blog a poviedky ako Forever Young a On The Other Side J Asi ste si už aj vyčítali, že mám asi najradšej Harryho J A zo všetkých chalanov mi tam pasuje najlepšie. Páči sa mi hlavne jeho hlas. Neviem, možno tým, že príde tak mierne sfetovaný :DD Ale aj celý je pekný :D K 1D som prišla niekedy v júli (minulého roku), keď som na YT hľadala video od Susan Boyle a ako odkaz mi vyhodili ich ešte v X-factore (nemali vtedy ešte žiadnu ich pesničku) a hneď som si ich obľúbila. Pätica bláznivých chalanov, vyzerali sympaticky. Po pravde ako prvú poviedku som začala písať On The Other Side ešte v auguste, ale skončila som pri piatej kapitole, pretože som mala málo času na písanie. Potom sa to nejako zabudlo a vo februári som si založila blog a začala som písať Forever Young, pretože na OTOS som zabudla. Keď skončila FY, tak som chcela písať DWMT, ale tam som nemala nápady, tak som sa išla pohrabať v počítači a našla som OTOS, tak som si povedala, že ju hneď oživím a teraz sa mi tu vyskytol malý háčik :D Zabudla som, prečo je na tej benzínke, takže to budem musieť nejako zahrať do outu a vymyslieť dôvod, prečo tam je :DD Takže ak nejako nebudú pasovať udalosti, tak prosím vás odignorujte to :D

Ak by ste sa chceli niečo spýtať, alebo si len tak popísať, poradiť......hocičo, tak tu je na mňa kontakt -

"Budúcnosť je otvorená pre tých, ktorí veria kráse svojich snov" :)

"O čom sa to bavíte chalani ?" Skríkol po nás Niall

"Nerieš to Niall" Povedal Zayn a vytiahol z vrecka krabičku cigariet . Celú cestu sme nepovedali ani jedno slovo.

Hneď ako sme prišli k nám musel som sa s niekym porozprávať. Hneď mi napadol Liam .

" Môžeš nachvílku ?" opýtal som sa o keď sedel v obývačke . Ostatný chalani už spali .

"Jasne"

"čo by si robil ak by ti niekdo kradol osobu ktorú ľúbiš" nachvílu sa Liam zamyslel a napokon povedal :

"Bojoval o ňu .Keby mi niekdo kradol Danielle spravil by som hocičo aby ostala so mnou . Tak isto aj ty musíš bojovať o Debby . Pre Zayna je to len jedna z mnohých . Neviem ako pre teba ale dúfam že ty si taký neni" Usmial sa a vybral sa do izby . Asi išiel spať . Až keď bol na poschodí uvedomil som si čo povedal .

" Ako vieš že ide o Debby ?"

"Videl som ako sa na ňu pozeráš. Niesom blbý" Nevidel som ho ale počul som tichý smiech .

Asi má pravdu . Viem že Debby poznám 3 dni ale páči sa mi . Páči sa mi tak ako žiadna iná . Mám pri nej pocit že som obyčajný chalan a nie Harry Styles spevák skupiny One Direction . Zamiloval som sa . Nikdy som nechápal ako sa ľudia môžu zamilovať na prvý pohľad . Keď som mal dievča poznal som ju aspoň mesiac až potom som s ňou chcel niečo mať . Ale Debby je iná . Zdá sa mi že ju poznám veľmi dlho pritom sú to len tri dni . Budem o ňu bojovať . či sa to Zaynovi páči alebo nie .

Na druhý deň:

To už sú dve hodiny ? Čo budem dnes robiť ? Liam je s Danielle a Louis s El . Niall zobral niekam Zayna a ja som sám doma . V tom som si spomenul na Liama ako mi včera vravel-Bojuj o ňu- a teraz mám perfektnú príležitosť . Zobral som do ruky mobil a musel jej zavolať .

" áno ?" ozval sa jej sladký hlas v telefóne

"Debby tu je Harry . Nepôjdeš sa so mnou dnes prejsť ? Som sám doma a neviem čo mám robiť a hneď prvá si mi napadla ty ."

"Jasné . Pôjdem rada . Tak za 10 minúť u mňa ?"

"Fajn." Povedal som a išiel sa nachystať . Dnes to musí byť perfektné.

Kráčal som cestou k nej keď ma napdalo: Čo ak ona ľúbi Zayna ? čo ak ja som pre ňu iba kamarát ? A dnes keď je poviem čo k nej cítim povie že nemá záujem ?

Zaklopal som na dvere . v sekunde sa otvorili a v nich stála Debby v celej svoje kráse .

"Ahoj" pozdravila ma a následne ma objala . Cítil som jej vôňu a nechcel aby táto chvíla niekedy prestala . Bohužial všetko pekné sa raz skončí a Debby ma pustila . Mali sme v pláne sa poprechádzať ale Išli sme do kina potom sme sa boli niekde najesť a zakončili sme to kolotočmi čo práve u nás boli .. Po ceste domov som mal chuť povedať Debby čo k nej cítim . Pobozkať ju . Aspoň raz vedieť ako chutia jej bozky . Som rozhodnutý . Musím jej to povedať . Kráčali sme vedľa seba . Zrazu som sa postavil pred ňu .

"čo robíš Harry?" zhlboka som sa nadýchol a spustil

" Debby ,ja vlastne ani neviem ako mám začať . Odkedy sa poznáme cítim že ma niečo k tebe ťahá . Viem že sú to iba tri dni ale ja mám pocit že ťa poznám celý život . Debby, ja vlastne ani neviem ako ti to mám povedať .." Naklonil som sa neisto k nej aby som ju mohol pobozkať ale v tom ..

"Harry, mohol by si mi láskavo povedať, čo robíme na prázdnej vlakovej stanici, v ktorej vlaky nepremávajú už minimálne tridsať rokov?!"

"Nebrbli a poď za mnou." Harry ma chytil za ruku a ťahal za ním. Kráčali sme po spráchnivenej podlahe bývalej vstupnej haly.

"Harry, ja sa tu bojím. Mám taký pocit, že ten strop sa za chvíľu prepadne."

"Neboj sa, za chvíľu sme vonku."

Pridala som do kroku, čím som mu naznačila, že chcem odtiaľto ísť. Ocitli sme sa pri starých koľajniciach.

"Harry, povieš mi čo tu robíme?"

"Ľahni si medzi tie koľajnice a počkaj chvíľu."

"Si sa zbláznil?! Lahať si na koľajnice?!"

"Sama si povedala, že tadeto už vlaky nechodia cez tridsať rokov, tak ľahaj."

Poslúchla som ho, aj keď nedobrovoľne a ľahla som si na ne. O chvíľu som začula hrať hudbu zo starých rozhlasových reproduktorov.

"To čo je?" opýtala som sa s úsmevom.

"Trošku som si to tu bol obzrieť a prišiel som na pár vecičiek. Páči sa?"

"Je to milé," povedala som a posadila sa. Harry si ľahol a stiahol ma vedľa neho. (http://www.youtube.com/watch?v=zixQYDeRtzI)

"Vieš o tom, že sme blázni?" opýtala som sa so smiechom.

"Viem, ale šťastní blázni," povedal Harry a pozrel sa na mňa. Venovala som mu milý úsmev a opäť sa zahľadela na oblaky nad nami.

"Haha, hento vyzerá ako zajac," ukázala som na obláčik na oblohe.

"A tamto vyzerá ako hroch!"

"Podľa mňa by to v pohode mohla byť slečna Goodwhiteová," povedala som so smiechom.

"Haha, tak to teda mohla. Ten hroch by bol od nej menší."

Zasmiala som sa a nastalo medzi nami príjemné ticho.

"Milujem túto pesničku," povedala som, čím som prerušila to krásne ticho.

"Ja viem," povedal Harry a cítila som, že sa na mňa pozrel.

"Ang?"

"No," povedala som a pozrela sa na neho.

"Ja......." povedal Harry, ale prerušil ho môj zvoniaci mobil.

"Prepáč, musím to zdvihnúť," ospravedlnila som sa mu a zdvihla hovor.

"Áno Jess?" opýtala som sa. Neviem, prečo mi volá. Veď to je drahé ako.....

"Aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa!" zavrešťala do telefónu.

"Čo sa preboha deje?" opýtala som sa so smiechom.

"Hádaj, čo som nám zohnala!"

"No neviem."

"Máme lístky na koncert Rihanny!! Och, ja odpadnem!" hovorila celá nadšená a naozaj som mala taký pocit, že odpadne.

"To fakt?! Neboli vypredané?" opýtala som sa šťastne.

"Boli, ale ocinko nám to zariadil! Bože, ja ho milujem! Musím už končiť, lebo nemám nekonečný kredit, tak papa! Vidíme sa o niekoľko dní!"

"Ahoj," pozdravila som ju a ešte stále trochu mimo som sa otočila k Harrymu.

"Čo sa stalo?" opýtal sa.

"Máme lístky na Riri!" povedala som nadšene.

"Páni, tak si to tam uži. S kým tam ideš?"

"S Jess, Derekom a Ericom. Moji kamaráti," ozrejmila som mu situáciu.

"A aký sú?"

"Jess, tak tá mi je ako sestra! Veľmi som sa s ňou za taký krátky čas skamarátila. Derek, hah, Derek, to je v istom zmysle stratený prípad, ale je s ním sranda. Navyše je aj milý a keď chceš, tak ťa dokáže aj na chvíľu počúvať. (zasmiala som sa) Eric, tak on je strašne fajn, ale neviem o ňom úplne všetko. Nehovorí často o sebe. Všetko musíš z neho ťahať ako z chlpatej deky, ale zasa je skvelý poslucháč a vieš, že keď mu povieš, nejaké tajomstvo, tak je v bezpečí. A všetci traja sú úplne dokonalý, čo sa týka výzoru. Kebyže ich vidíš, tak by si povedal, že ich niekto práve vystrihol z módneho časopisu."

"Som rád, že je ti tam dobre," povedal a vedela som, že to myslí úprimne.

"A tebe je ako s chalanmi? Aký sú?"

"Strašní magori!" povedal so smiechom.

"Nooo, tak to si teda musíte perfektne rozumieť!" povedala som a Harry vedel, že to bola narážka na neho.

"Ale ta, je nám spolu veľmi fajn. Ešte sa tak dobre nepoznáme, ale rozumieme si skvelo. Inak, kto by povedal, že Liam má rovnako rád ninja korytnačky, tak ako ja?"

"To musí byť pre teba vzácny, lebo nepoznám nikoho, kto je nimi tak posadnutý ako ty!"

"Ja by som o niekom vedel," povedal Harry a hrkol do mňa.

"Dobre, tak sa priznávam! Ale tak vieš, je to rozprávka nášho detstva. Och, to boli časy. Niekedy si prajem mať opäť sedem rokov," povedala som zamyslene.

"Ja nie. Ja som so svojim životom spokojný, keď už si pri mne."

"Ale vieš, že dlho tu nebudem."

"Ja viem Ang a nie som dvakrát šťastný, ale ja viem, že s tým nič nespravím."

"To veru nie," povedala som trochu smutne.

"Budeš mi chýbať," povedala som a chytila ho za ruku.

"Aj ty mne. Mrzí ma, že si nepozrieš ani jeden živý prenos."

"Budem pozerať každý živý prenos na internete, aby som ťa videla. Aj keby som mala uprostred hodiny vytiahnuť notebook, tak sa na teba budem pozerať."

"Ale nebudeš tam. A možno bude len jeden a ja budem hneď po týždni doma," povedal a zasmial sa.

"Aj keď tam nebudem, tak mysli na to, že ja ťa mám tu," povedala som mu a položila som si ruku na srdce.

"A dúfam, že ty ma tam máš tiež," dodala som.

"Sa čudujem, že sa ma to vôbec pýtaš. Ozaj, teraz som si spomenul. Zajtra ideme s chalanmi na dva dni na stanovačku, pôjdeš s nami?"

"Neviem, či ma pustia, ale ak áno, tak pôjdem. Ak môžem."

"Ty môžeš všetko."

Usmiala som sa na neho a pozrela sa na oblohu.

Tak, čo na ňu hovoríte? :)

2.časť

Neudržala som to. Proste som sarozplakala... Rozbehla som sa po chodbe a vtrhla do prvých dverí, čo bolinablízku. Wécko.. Bingo. Už som len počula Nialla a Louisa : "Čo sompovedal?" " Nemusel si ... Ten cibuľový zápach čo sa ti rinie z úst hovoríza všetko!" rozosmial sa Louis." " Chloe! Čo sa deje? Počkaj!" kričala Ell."Chloe ? Poznal som jedno dievča. Tiež sa volala Chloe. Vždy som bol do nej.Bývalá susedka z Írska. Taká brunetka... počkať.. Chloe?! Chloe!" rozbeholsa za Eleanor. " Tak toto si dosral bro!" zakričal za ním Harry. Niall bežal ďalej. Vbehla som dnu a zamklasa v kabínke. Stihla som zavrieťskôr ako prišiel. Len som ticho plakala... " Chloe? Si to ty ? Prosím odpovedzmi !" Myslím si, že moje vzlykanie hovorilo samo za seba. Po dlhej chvíli sompočula Ell : " Niall ... choď preč ...ona potrebuje .. no .. niekoho iného." Po chvíli prosenia odišiel. " Chloe.. sweetie poďsem!" povedala Ell. Neváhala som.Odomkla som a padla som jej do náručia. Silno som ju objímala a plakala." To by si nebol ty Niall, keby si nerozplakal dievča hneď pri prvom stretnutí!"povedal Loui. S Eleanor sme sa zasmiali. "Môj crazy Loui <3" povedala Ell. Odtiahla si ma a povedala: "Chcem vedieť o čo ide... Nenútim ťa, ale vidím, že to potrebuješ niekomupovedať. Myslím si, že som tá pravá." Ja ju milujem. Poznáme sa 4 dni a onai je ako sestra. " Vieš... raz sme boli najlepší kamoši.. prostespriaznené duše a on ma opustil a zabudol na mňa.." Videla som, ženechápe tak som jej to celé vysvetlila: " Bol mi ako brat! Keď odišiel doX-factoru mala som zmiešané povity... Zlomilo ma to ... Akoby odišiel kúsok zo mňa. Veľmi mi chýbal. Zozačiatku sme si často volávali dlho do noci, ale potom mi pomaly prestávalvolať. Vždy keď som sa pokúsila mu volať, tak nedvíhal, neodpisoval na maily... A tak to vyprchalo. V Írsku mato už nebavilo. Presťahovala som sa sem do Londýna aby som si našla prácu.A stalo sa. Stretla som Marcusa a teba. Stala sa zo mňa nováChloe..." "Moja nová najlepšia priateľkaChloe!" doplnila ma Ell. Objala som ju: " Ďakujem!" "Za čo ?" spýtala sas údivom. "Poznáme sa 4 dni a ty si mi ako sestra!" Opätovala miobjatie a zdvihla ma : " Tak a teraz si láskavo švihni! Máme dôležitúprácu! Dnes fotím veľmi známu anglickú chlapčenskú skupinu! Na! Myslela som navšetko! Tu je špirála a lesk na pery! Makááme!" Zasmiala som sa. Ell jepodlhej dobe jediný človek, ktorý mi dokáže vykúzliť úsmev na tvári... Rýchlosom sa nalíčila a vybehla s Ell von. Vbehla som Louimu do náruče :Poď moja... Ja viem, že... Niall .. nevonia! Ale neboj! My ťa ochránime!"Pozrela som na Ell pohľadom, že akože ???. Ona sa len smiala. Všetci sa smiali.Okrem Nialla a mňa. Ten na nás hľadel psími očkami. Bolo vidno, že plakal.Snažil sa zachytiť môj pohľad, ale nedarilo sa mu. Ja som mu nevenovalanajmenšiu pozornosť. Teda aspoň som sa snažila... V momente, keď sa ku mnepriblížil a otvoril ústa mi Harry pošepkal: "Dúfam, že fotíš tak krásneako vyzeráš!" Usmiala som sa na neho: " Každopádne, fotím lepšie ako vyzerám!"Harry sa zaškeril: " Tak potom tie fotky budú viac než dokonalé!" Cítila somako mi červeň vstúpila do tváre. Našťastie stál Harry za mnou takže si nič(dúfam :D) nevšimol.

Z pohľaduNialla

Snažil som sa zachytiť jejpohľad, ale ignorovala ma. Je krásna...Som úplny debil, že som ju nespoznal... Vždy som si nadával, že som sa jej viacneozval. Myslel som, že ona nechcela. Už dávno som si uvedomil, že ju takľúbim, ale myslím, že už pre ňu nič neznamenám.Vtedy... Ach vtedy som simyslel, že na ňu nikdy nezabudnem. Keď som sa konečne odvážil osloviť ju , užpri nej bol Harry... Nie nemôže mi ju vziať! Nie teraz, budem bojovať! Keď sompočul ako jej skladá komplimenty, pichlo ma pri srdci... Ani len netušia ako miubližujú...

Z pohľadu Chloe

Keď smenafotili fakt slušné fotky, Louis mál návrh: " Viete čo banda? Poďme si pozrieťvšetky momentky a pridať ich na net!" Všetci sme súhlasili. Tie momentkyboli fakt skvelé. Všetci boli zlatí. Až na Nialla... Na každej fotke malopuchnuté oči a tváril sa kyslo. Nechcel sa usmievať. Poznám dôvod... Keďchalani (Lois, Zayn a Harry) pridávali fotky na twitter, rozhodla som sa, žespravím prvý krok. Sedel tam sám v rohu, tvár v dlaniach. Keď začulkroky zdvihol hlavu a ja som sa skoro znova rozplakala. Vždy keď niekto z násdvoch plakal, zaspievali sme si pieseň (Vééľmi dáávno).Sadla som si knemu a zaspievalaprvé tri verše. Jeho modré očká sa na mňa kukli pohľadom: " Som debil...Odpustíš mi?" a ja som nemohla nesúhlasiť. Spolu sme pieseň dospievali.Bolo to fakt dojemné. Bolo to ako vtedy... Objala som ho a on ma stisolešte silnejšie. Nepotrebovali sme slová... Chýbal mi. A on to vedel.Objímali sme sa asi päť minút. Pozrel sa mi do očí : " Chloe? Ty sa nehneváš?"Pozrela som sa do zeme a potom do tých jeho studničiek : " Hnevám..."Skoro začal znova plakať. " Ale odpúšťam ti..."

Pozerala som sa chvíľu na neho a netušila som, čo mám robiť. Mám utiecť? Mám ho pozdraviť? Srdce mi neskutočne bilo. Pozerala som sa do jeho zelených očí neschopná povedať ani slovo.

"Angie!" povedal prekvapene a zároveň šťastne. Pozeral na mňa rovnako ako ja na neho. Nezvládla som to a otočila sa mu chrbtom. Košík aj s nákupom som nechala ležať na zemi a rozutekala som sa von. Nemôžem ho vidieť! Ja ho nechcem vidieť! Nechcem sa na neho namotať za deň a zabúdať na neho pol roka.

"Angie stoj! Prosím ťa!" kričal po mne Harry a utekal za mnou. Utekala som až do parku. Slzy mi stekali dolu tvárou. Už som nevládala. Zastavila som a pozerala sa do diaľky. Tesne za sebou som cítila Harryho. Prudko som sa otočila a nakričala na neho: "Prosím ťa nechaj ma na pokoji! Prosím ťa! To je všetko, čo od teba chcem! Nechaj ma! Už ťa nikdy v živote nechcem vidieť!" Harry mi silno chytil obe ruky a silou mi otočil tvár ku jeho. Aj keď som nechcela, tak som sa na neho musela pozerať.

"Angie, ja ťa tiež o niečo prosím! Neutekaj mi stále! Čo som ti spravil?! Okrem toho, že som ti nezavolal! To neznamenalo, že už mi na tebe nezáleží! Iba som nemal čas, pochop to! Odpusť mi! Ja nechcem, aby to bolo medzi nami takéto! Chýbaš mi!" kričal na mňa v zúfalstve. Nevedela som, čo mu mám na to povedať.

"Dobre, ja si na teba tiež nenájdem čas!" zakričala som sa ne neho.

"Ang, prosím ťa odpusť mi!"

"Nevolaj ma tak!"

"Angie," povedal zúfalo.

"Pochop to, že už nechcem, aby si liezol do môjho života!"

"Angie, ja som jeho súčasťou! Prosím ťa, daj mi šancu. Angie, prosím," hovoril úprimne a pozeral na mňa psími očami. Neviete si predstaviť, čo robilo moje vnútro. Boli sme asi minútu ticho.

"Harry, ja sa nechcem pozerať späť do minulosti. To čo bolo, bolo. Všetko raz končí a ty to musíš pochopiť tiež. Ja som sa s tým zmierila a žijem svoj život ďalej."

"Ty si sa s tým nezmierila, ty si utiekla," povedala vedel, že má pravdu. Preč musí mať pravdu?! Ako vždy!

"Ja viem, že mám pravdu, tak ako viem, že neznášaš, keď mám pravdu. Angie, prosím ťa, si moja najlepšia kamarátka a ja nechcem, aby sa na tom niečo zmenilo. Prosím ťa, daj nám ešte jednu šancu. My patríme k sebe."

Vzdychla som si a pozrela sa do zeme.

"Harrry......ja......musím si to premyslieť. Ja o pár dní odídem a zasa to skončí ako pred tým. Nechcem sa potom dva mesiace zamýšľať nad tým, čo sa vlastne stalo."

"Teraz to tak neskončí, sľubujem."

"Ty už radšej nič nesľubuj, vtedy si mi to tiež sľúbil!"

"Angie, teraz to ale fakt aj dodržím. Neuvedomil som si, čo mám, kým som o teba neprišiel. No taaak Ang," dobiedzal Harry.

"Dobre, ale ak ma opäť sklameš, tak si ma neželaj, pretože ja ťa zabijem! Teraz to myslím vážne!" hovorila som cez zaťaté zuby.

"Bože Ang!" povedal šťastný Harry a silno ma objal. Bol to príjemný pocit cítiť opäť na sebe jeho ruky a jeho vôňu. Priznám sa, že mi chýbal.

"Angie, fakt ma to mrzí."

"Dobre, ale buď už ticho, lebo si to ešte rozmyslím!"

"Tak čo teraz?" opýtal sa ma.

"Ja musím ísť do toho obchodu. Ideš so mnou?" opýtala som sa ho.

"Vlastne, musím ísť spraviť to isté," povedal a obaja sme sa zasmiali. Ako mi toto chýbalo.

Otvorila som dvere a vošla do kuchyne. Nákup som položila na stôl. Babičku som nikde nevidela.

"Máš tu nákup!" zakričala som na celý dom a prešla do obývačky. Na stole som našla lístok. Išli sme s dedom do Londýna kupovať koberec, prídeme až večer. - Babka

Tak fajn, mám pre seba celý dom a celé poobedie. Čo budem robiť? Hneď ako som to v duchu povedala, tak zazvonil zvonček. Išla som otvoriť.

"Oh, ahoj Harry," pozdravila som ho prekvapene.

"Zober si veci, máme na dnes program," povedal rýchlo a vošiel dnu.

"Čo?! Aké veci?"

"Kľúče a mobil. Poď rýchlo!" naháňal ma Harry.

"Kam ideme?"

"To je prekvapenie."

"Si hrozný, vieš o tom?" opýtala som sa ho. Mykol plecami a usmial sa na mňa tým jeho klasickým úsmevom. Opustili sme doma išli po ulici ku nemu. Stále mi nechcel povedať, kam ideme.

Je to písané veľmi narýchlo, ale tak dpfam, že sa vám to páči :)

Zapínam rádio. Zas tam hrá ten song. Ten ICH song. Nemôžem to počúvať .. Nechcem. Až moc mi to pripomína minulosť... Až príliš.Kde sú tie časy, keď sme boli ako jeden človek?? Spriaznené duše. Najlepší kamaráti. Tie časy su nenávratne preč. Odkedy odišiel do Anglicka na konkurz do X-factru. Všetci sme mu to priali. Dokonca aj ja. Bola som vtedy veľmi šťastná. Ale už ma nepotrebuje. Našiel si tam nových priateľov, s ktorými je ako jeden človek. _Nie už ma dávno nepotrebuje. Už sú to 2 roky. Veľmi mi chýba ale musím skúsiť zabudnúť. Veď aj on predsa zabudol! Alebo nie ?! Nie, to by sa ozval, keby som mu aspoň trochu chýbala. Naozaj mu fandím, je skvelé ako ďaleko to spolu dotiahli ako kapela. Sú skvelí. Milujem ich pesničky ale v poslednej dobe... ich nemôžem počúvať. Nechcem. Z tohto môjho premýšľania ma vytrhla SMS-ka, ktorá mi zapípala na mobile: Sweetie.. čakám ťa v parku :* xoxo Marcus. Áno musím na Nialla zabudnúť. Už len kvôli Marcusovi. Ľúbi ma a ja jeho tiež. Myslím... Obliekla som si moje nové čierne džínsy, dala sm si moje obľúbené tričko s napísom : Anything boys can do, girls can do better a koženú bundu. Z mojich nezbedných kučeravých vlasov som spravila nemotorný drdol a dala si špirálu. Áno Chloe... Toto si ty. Nie tá troska čo každý deň leží vo svojej izbe. Vzala som si taxík a išla do parku. Už z diaľky som videla Marcusa, ako sedí na lavičke. KeĎ ma zbadal, rozbehol sa za mnou a vlepil mi silného francuzáka. JA ho milujem. Milujem tú chuť jeho pier, ktoré patria len mne. "Chýbala si mi . Poď. Niekoho ti predstavím. Už dávno som ti ju chcel predstaviť, " odmlčal sa a pokračoval, "Eleanor!" Zakričal a spoza rohu vybehlo divča s úzkymi džínsami a bielou košeľou. "Ahoj ja som Eleanor. Marcusova sesternica." predstavila sa. "Ahoj. Ja som Chloe. Marcusova priateľka" nestihlla som dopovedať a už mi hovorila: "Och Chloe. Ja o tebe viem všetko! Marcus o tebe hovorí skoro stále" pozrela na mňa a potom na Marcusa. Ten sa začervenal. Je to skvelá baba. Cítím sa ako by som ju poznala roky. Myslím, že má rovnaký pocit. "Marcus vravel, že fotíš. Môžem sa na to pozrieť?" opýtala sa so záujmom v hlase. Podala som jej môj Nikon so slovami: "Jasné. Ale nie je to nič umelecké. Nie som v tom moc dobrá." Eleanor sa na tie fotky pozerala hodnú chvíľu. Potom sa na mňa pozrela, sánka až na zemi: "Nie moc dobrá?? Si skvelá! Aj ja fotím. Raz by si mohla prísť do môjho štúdia. Spolu by sme mohli niečo vykúzliť" Stále sa usmievala. Marcus odbehol po latte pre nás a po kívu pre neho. Cítila som že budeme dobré kamarátky. Hneď sme sa dohodli na termíne: "Tak v piatok, 8:00. Chloe, chcem ťa tam vidieť tu máš adresu." Podala mi vizitku a široko sa usmiala. "I'll be there :D" povedala som a obidve sme začali smiať. But here's my number. So call me maybe.. Už som videla Eleanor s mobilom v ruke hovoriac: " Áno? Loui.. predsa som ti hovorila že som s Marcusom! Nie nie je to môj priateľ!! Loui?! Loui! Zložil. Musím bežať .. Ahoj Chloe! Tak v piatok!" V tom si prisadol Marcus. " Héj Eleanor latté!!! Dlžíš mi dve libry!" zakričal. Len som sa smiala. Milujem ten jeho face keď sa hnevá. KeĎ som dopila latté chystala som sa volať taxi no Marcus ma zastavil: " Ty už chceš odísť? Veď si ešte nezaplatila tie latté a tú kávu!" Čakala som niečo romantickejšie v zmysle: Hey sweetie... Veď ja ťa zaveziem .. ale ešte si ťa chcem užiť :* . Týmto absolútne zabil všetky moje očakávania. A atmosféru. Pozrela som sa na neho, na stôl som hodila 10 libier a odišla. Nepotrebovala som nič počuť len som chcela ísť preč. Utekala som. Potom som len počula ako na mňa kričí a to ,že ho zastavil čašníka aby zastavil. Sadla som n aprvý autobus a išla som domov. Preč od všetkého... Cítila som sa mizerne. Jediné čo ma povzbudzovalo bola Eleanor. Stihla mi zavolať a dala mi prezývku. My lil nikon sis.. Áno aj ja som sa smiala :D "Aha .. Takže Lil Nikon Sis, hej ?" spýtala som sa s úsmevom. "Jasnačka!" Bol to dlhý telefonát. "Už prišiel môj boyfriend, už musím končiť! Pá !"a zložila. Ani som nestihla povedať ahoj Ell..
PIATOK 6:30
Zazvonil mi budík a ja som vstala rýchlosťou svetla. Vzala som laptop a naťukala ulicu. Znela tak slávne! Uvedomila som si, že je to iba 2 bloky od môjho bytíka. Pozrela som sa na slniečkové hodiny nad posteľou . 7:15?! Okamžite som začala hysterčiť. Rýchlo som si umyla zuby a behala po byte ako splašená. " Kde sú tie červené džínsy ?" zrúkla som bez ohľadu na to, že som sama. Postavila som sa pred skriňu ako býk, že ju rozrazím. Doslova. Rýchlo som sa narvala do do čiernych riflí. Tie červené som totiž nenašla. Vzala som si biele triko a naň modré sáčko, nasadila som si špirálu, lesk na pery a WAYFARERKY. 7:50... Nestíham! Otvorila som dvere, že sa rozbehnem, ale narazila som do Marcusa. Už len tento mi tu chýbal... Chcel mi niečo povedať, ale ja som ho nepustila k slovu. "Nemám čas!"zrúkla som a bežala ďalej. No ale dámy, to by som nebola ja keby som sa nestrepala na rovnej zemi... Zlomila som si opätok! "Do riti! Prečo ja ??"zahundrala som. Keď som sa pozrela v akom sú stave musela som sa usmiať. Vyzerali lepšie ako s opätkom! Tak som odrápila aj druhý... Keď som sa na to pozrela okom odborníka na módu, vôbec to nevyzeralo zle :D . Pri štúdiu som bola 7:58. Vo dverách bola Ell aj.. Ja som taká krava ! Malo mi to dopnúť! Eleanor.. Louis.. Tá Eleanor! Ten Louis! To 1D... Rozprávali sa a smiali. On tam nebol. Chcela som ujsť. Otočila som sa, že zájdem za roh a zavolám Ell, že som chorá, ale ona si ma všimla a zakričala : "Aha, tak tu je !Je naozaj skvelá! Veď uvidíte!" "Ahoj alebo te? Hehe..." priblblo som sa zasmiala. "Tak Chloe toto je Liam a jeho priateľka Dan,Zayn, Harry a môj Loui!" Všetci ma naraz objali. Noví priatelia. "Ide sa dnu banda!" zakričal Loui. " A čo ja ?!"začula som ho. Obrátila sm sa a išla som sa roztopiť v jeho očiach. "Ahoj !" povedal s úsmevom. Nespoznal ma. Nie... Niall Horan si ma nepamätá ...

To si ty ?" opýtal sa ma prekvapeným pohľadom
"áno , prečo ?"
" Len tak . Prišla si mi tam roztomilá" Povedal Niall a posadil sa naspäť na kreslo ..
bolo mi to čudné pretože mal v ruke stále tú fotku .
" Niall ? čo ta fotka ? nechceš ju tam vrátiť ?" opýtala som sa ho so smiechom .
" Hej no . Jasné" Postavil sa a zaniesol ju späť .. prišiel mi divný .. Niečo tají ?
Rozmýšľa nad niečim ! Určite ! som si 100% istá .. Ale nad čím ?!
Takéto otázky sa mi premávali v hlave asi 5 minút .. Ostatní si ani nevšimli že sa do ich konverzácie nezapájam..
"Debby ? Si v pohode" Vyrušil ma zo zamyslenia Liam
" Hej, hej som: Kde je Zayn ?"
"Išiel si zapáliť"
"Kam ?"
"Netuším . Asi na záhradu"
Viac som Liamovi neodpovedala . Zobrala som si trigovicu a išla za Zaynom . Liam sa nemýlil . Zayn sedel na tráve a v ruke držal cigaretu .
"Prečo fajčíš ?" mierne vydesený sa otočil a uprel na mňa svoje krásne čokoládové oči .
"Bože . Čo strašíš ? . Len tak"
" Ľudia nefajčia len tak. Vždy je za tým dôvod . Napríklad stres , strach" táto odpoveď Zayna asi zaskočila .. Sklonil hlavu a potiahol si z cigarety
" Ja ani neviem . Začal som keď som mal 16 . Už som viac menej zvyknutý" pousmial sa
" Zahoď to . Odvykaj si" Zobrala som mu cigaretu z ruky a zahasila ju
" Ja nebudem jeden deň fajčiť a ty mi povieš či sa ti páčim"
" Ha ! Vôbec !" zasmiala som sa "Spravíme inú dohodu . Ty pri mne nebudeš mesiac fajčiť a potom ti to možno poviem" uškrnula som sa
" Fajn .. Nastavujem si pripomienku do kalendára na mobile !" Vážne si to nastavil !
Schmatla som Zayna za ruku a pobrala sa s ním dovnútra ..

Z Pohľadu Harryho:
U Debby sme sa super bavili. Smial som sa na Louisových vtipoch stále až kým do obývačky neprišla Debby so Zaynom . Ruka v ruke stáli medzi dverami . Nemohol som uveriť vlastným očiam . Včera som hovoril Zaynovi nech sa od nej drží ďalej . Viem že sa mu páči ! ako mi to Zayn mohol urobiť . Pozrel som sa na neho nenávistným pohľadom . Hneď ako to Zayn uvidel pustil jej ruku a sadol si na druhý koniec gauča. Debby ho následovala . Celý večer sa spolu bavili a ja som sa len pozeral nato ako sú obydvaja šťastný . Po chvíli vyhlásila El s Danielle že musia ísť . El má fotenie a Danielle nacvičuje videoklip . Louis aj Liam povedali že pôjdu s nimi . Rozlúčili sme sa a pokračovali vo svojej "zábave" . Zayn a Debby sa neskutočne na niečom smiali a Niall jedol .
"Harry čo sa deje ?" opýtal sa Niall s plnou pusou . Nič som mu nepovedal . Iba som sa zahladel na druhú stranu gauča .
" Ak ťa to tu nebaví môžeme ísť" Niall to zrejme nepochopil ale prišlo mi to ako dobré riešenie ..
" Fajn. Zayn - Ja s Niallom už ideme . Ideš tiež ?" Drzo som sa ho opýtal
" Nooo .. Neviem" pozrel som sa ne neho vražedným pohľadom a Zaynovi cvaklo že niečo neni v pohode
" Tak fajn" Pozrel sa na Debby a vstal z gauča ..
Debby nás na rozlúčku všetkých vyobímala a Zayn si dokonca vyslúžil pusu na líce . Ja som sa iba kyslo pozrel a vyšiel von ..
Celú cestu sme skoro nič nehovorili .. Niall sa pokúšal začať konverzáciu ale nadarilo sa mu to až pokial neprišiel na tému "Debby" . Vtedy Zayn začal hovoriť aká je úžasná a aké má vlasy , oči , ústa . Vtedy som to už ale nevydržal .
"Ty si riadne rapnutý Zayn !" Vykríkol som na neho .. Niall sa musel mojej poznáme iba zasmiať ..
Zayn sa zastavil a pozrel sa na mňa
" O čom to hovoríš ? Nechápem ťa ." Moja ruka sa začala dvíhať . Mal som chuť mu vraziť
Dvíhal som ruku a ...

" Milí chlapec"povedala babka a naznačila že si mám ísť sadúť za ňou na gauč kde právepozerala niakú telenovelu ..
"Poznáš ho ?" udivene som na babku hľadela

"Poznám jehorodičov" povedala smutne babka

"Odkial ?"

"Harryho mama -Anne- bola najlepšia kamarátka tvojej mamy ... Už od malička sa poznali , bolispolužiačky , často som ich videla len tak sa prechádzať po Holmes Chapel ...."povedala mi síce o čo ide ale stále som mala taký pocit ako keby mi máešte niečo povedať ešte niečo viac ...
"To vážne ?" zmohla som sa len na tieto dve slová .. keby mi má ešte niečopovedať urobí to . zrejme to je všetko . Babka iba prikývla a vstalaz gauča - asi si išla ľahnúť ... Ja som si lahla na gauč a pozeralana bielu stenu . Rozmýšlala som aké by to bolo keby je tu teraz pri mne mojamama s ockom. Pri týchto myšlienkach sa mi podarilo zaspať ..
"Auuu" zobudila som sa nato ako ma bolia všetky kosti v tele .... taktozle som sa už dlho nevyspala ...
"Dobré ráno Debby" pozdravila ma babka s táckou s raňajky ktoré mipodala
" Jé, Ďakujem babi , si najlepšia" za toto si vyslúžila pusu na líce.
Zapla som si telku a sledovala MTV . Prerušilo ma zvonenie telefónu . "yeah?"
"Debby ? To som ja Harry" ozval sa mužský hlas v telefóne. Roztriasol sa mi hlas . Ani neviem prečo ..

"Oh ahoj , čochceš ?" prekvapeným hlasom zo mňa vyšla celkom dobrá odpoveď
" no ja len že dnes o tretej u mňa OK ?" nesmelým hlasom mi rýchloopovedal
" fajn. Ahoj" zložila som .. ani neviem prečo ... o kolkej to hovoril ?o tretej ? je jedenásť ešte mám štyri hodiny ..
Pomohla som babke s obedom .. trošku poupratovala dom a o jednejsa začala chystať ... Vyžehlila som si moje dlhé kučeravé blonďavé vlasya jemne ich len prečesala .. Naniesla som si len jemný make-upa špirálu .. nikdy som nemusela všetky tie očné tiene a tak ..
Obliekla som si legíny s tričkom na ramienka čo má vlajku USA k tomusom si dala čiernu kožennú bundu a Ugg čižmičky .. o druhej somvyrazila z domu a zavolala Harrymu nech ma naviguje k jeho domu. Prišla som tam asi o hodinu pretože Harry vážne nevie navigovať J

" Ahoj Debby"pozdravil ma s úsmevom na tvári Harold
" Ahoj" úsmev som mu opätovala a ktomu som ho aj objala .. Bol asi troškuzaskočený ale rýchlo sa spamätal. Harry mal na sebe iba tepláky a volnébiele tričko . Bol naozaj sexi .
" Nechcel si ma s niekym zoznámiť" milo som sa opýtala
" Hej poď zamnou" následovala som Harryho .. zastavil sa až v obývačke kdesa na mňa usmievali štyri chlapčenské hlavy a dve dievčenské .

" Tak chalanitoto je Debby" predstavil ma Harry a ja som si myslela že sa od hanbyprepadnem pod zem.

" čáu Debby "pozdravili ma všetci zborovo

" No a totoje Zayn, Louis s Elenor , týto dvaja sú Liam a Danielle a totočo mi vyžralo celú chladničku je Niall" zasmial sa Harry a mne to tiežnedalo keď som videla Niallov nenávistný pohlad.
" Idem pozreť či mi ešte niečo ostalo na jedenie .. cíť sa tu ako doma Debby"povedal Harry a niekam zmilzol nechal ma s nimi úplne samú .. ale popiatich minutách Louisových otázok som sa s nimi stihla dosť zblížiť ..Liam z Danielle sú úplne zlatý .. Elenor s Louisom tiež ale tý skoro stále vtipkujú .. Zayn má vždyniaku poznámku z ktorej je každému do smiechu ..
No a Niall sa stále pučí . popravde on nemá čas niečo hovoriť pretože sastále smeje .. Poznám ich pár minút a oblúbila som si ich ... Harry sa užvrátil aj s miskou čipsou no hneď ako to Niall uvidel miska patrila ibajemu ..
po chvíli rozprávania som sa cítila dobre .. bola som tam asi 3 hodiny no zrazuprišiel rozhovor ktorý som nikdy nechcela viesť ..

"A ty tu bývašalebo tu máš mamu a otca ?" opýtal sa blondiak ale hneď keď som sklonila hlavuvidel že asi sa ma to pýtať nemal .

" Moji rodičia užnežijú" vyplula som zo seba nakoniec .. uvedomila som si že to nemôžem stáledržať v sebe keď mám takýchto priatelov .. " Zomreli pri autonehode"
"To je mi lúto" povedala Danielle

" Aj mne takzomrela mama" povedal blondiak a ja som sa na neho pozrela .. pochopils pohladu všetkých očí že má pokračovať v rozprávaní jeho príbehu
" No keď som bol malý môj otec si ma zobral do starostlivosti pretože nechcelaby som vyrastal v cudzej rodine" pozrela som sa na neho udiveným pohladoma Niall pokračoval jeho príbeh bol podobný ako môj .. autohavária rodičovale jeho si zobral otec a mňa babka .. on má to štaste že jeho otec to asiprežil ... Chcela som mu povedať že máme podobný príbeh
ale akurát mi zazvonil mobil -babka- asi sa o mňa bojí .. musím už radšej ísťdomov .. a tak som sa pobrala domov a Harry ma išiel vyprevadiť ..s ostatnými sme sa dohodli že zajtra prídu zase oni ku mne .
Keď sme sa s Harrym lúčili tak ma sladko objal .. prišlo mi to miléa jediné čo mi povedal bol
" ahoj princezná a dobrú noc"

Prišlo mi to miléuž sa nemôžem dočkať zajtrajšku večera ..
Nadruhý deň večer:

Za chvílu by tuuž mali byť .. á zvonček .. konečne ! nemohla som sa ich dočkať .. hneď ako somotvorila všetci sa na mňa vrhli a spoločne ma objali .. Louis, El., Danielle, Harry, Zayn Niall ajLiam .. Babka nebola doma tak som ich previedla trošku po dome a "zakotvili"
sme v obývačke no Nialla nikde ...
"Hej kde je Niall?!" vyplašene som sa pozrela na smejúcu sa skupinku ludí

"Skús kuchyňu"povedala so smiechom Danielle a ja už som v obavách kráčala dokuchyne

" Niall , si tu?" opýtala som sa vystrašene

"Mmmm" ozvala sapostava čo mala celú hlavu vopchatú v chladničke a v rukách držala skoro všetky potraviny čotam boli ..
"Môžem?" opýtal sa Niall a zavrel chladničku

" Samozrejmé"odvetila som zo smiechom a spolu sme sa vybrali za ostatnými do obývačky..

" Vravela som žetam bude" povedala Danielle a prezerala si fotky na poličkách "To si ty?"opýtala sa ma keď zastala na pri jednej fotke

"No" so sklamanýmpohladom som jej odpovedala

" A kdo je to s tebou ?" opýtala sa ma znova Dan.

" Môj brat"povedala som sklamane - všetci stíchli

"Nevedel som žemáš brata" povedal Zayn

"Nebýva tu už dlho" so slzami v očiach som odpovedala .. El to na mne videla a takma nežne objala

"Prepáč" povedal Zayn previnilým hlasom..
" To je v poriadku" odpovedala som mu už s falošným úsmevom

" Debby možemniečo ?" opýtal sa Niall

" Pýtaj sa Niall"
" Kde je teraz tvoj brat ?" jeho otázka ma úplne zaskočila , nevedelasom čo mám povedať . Mám mu vyrozprávať celý môj príbeh ? Alebo mu mám povedaťže neviem ? Keby mu poviem že neviem tak by sa ma na to začali ešte viacvypytovať .. zdá sa že nemám na výber - musím im povedať celú pravdu .. Zobralasom si pohár s vínkom do ruky , zhlboka sa nadýchla a začalarozprávať o celom mojom živote . Chalani a baby na mňa len udivenepozerali .. a El mi držala ruku pretože som myslela že sa zrútim .. Nikdysom nikomu môj príbeh Nerozprávala .. Niallovi sa asi nechcelo už sedieť tak sapostavil a prechádzal sa po izbe a pozeral fotky na poličkách .. prijednej sa zastavil a udivene na ňu hľadel ..
"Debby ?" opýtal sa potichu a vyrušil ma vo svojom rozprávaní