Březen 2012

Ahojte

31. března 2012 v 17:19 Novinky,oznamy, moje spovede,....
Ahojte :) Zdravím vás po dlhom čase :) Ospravedlňujem sa, že už dlho nič nebolo, ale momentálne som časovo vyťažená a taktiež energeticky :/ Behám z jedného sústredenia na druhé a v pondelok idme do Belgicka, takže nestíham nič písať :( Možno, keď ma teraz prestane bolieť hlava, tak vám niečo napíšem, ale momentálne to nie je možné :( Predpokladám, že časť bdue najbližšie niekedy až o týdeň a pol :/ Je mi to fakt ľúto, ale......ale :/ Prosím vás, prepáčte mi to :)

Forever Young - 32. Diel - THE END

22. března 2012 v 14:03 Forever Young

Forever Young - 32. Diel


Otvorila som dvere do kabinetu. Zložila som si tašku a pozrela sa na rozvrh. Ešte musím odučiť tri hodiny. To zbehne ako voda, teda aspoň dúfam.


Z pohľadu Harryho


Sedel som v obývačke, keď zazvonil telefón.

"Prosím?" zdvihol som ho.

"Čauko Harry, tu je Liam, dneska má Danielle narodeniny, tak jej organizujem oslavu. Prídeš dnes večer so Sophi?"

"Jasné a kto všetko tam bude?"

"Len chalani, ich polovičky a pár Daniellinych kamošiek, to je všetko."

"Ok, tak prídeme."

"Super, tak čau," povedal a zložil ma. Program na večer už máme istý. Som zvedavý, čo na to povie Sophi.


Pohľad Sophi


Kráčala som po chodbe, keď mi zazvonil mobil.

"Prosím?"

"Ahoj, počúvaj, nikto nie je doma, nechceš prísť?"

"Chcela by som, ale čo poviem Harrymu? Čaká, že hneď po práci prídem domov."

"Tak mu povedz, že si zháňala darček pre Danielle, dnes má predsa narodky a ste pozvaní aj vy."

"No dobre, vážne nie je nikto doma?"

"Vážne."

"Okej, tak ja prídem hneď po práci, pa" povedala som milo a usmiala sa, aj keď ma nevidí.

"Pa, miláčik," povedal a zložil ma. Ešte posledná hodina. Kde to učím? 3.C. To bude zabitá hodina. Pustím im nejaký film a budem mať pokoj na rozmýšlanie. Nemala by som ku nemu ísť. Keď už ku nemu pôjdem, tak to musím ukončiť. Nemôžeme tak pokračovať. Nevera sa jedného dňa prevalí, tak ju skončime radšej skorej. Tak to spravím. Bude to najlepšie.


Zazvonila som na zvonček.

"Ahoj, tak si prišla."

"Hej, ale nebudem dlho. Chcem sa len porozprávať."

"Tak fajn, poď dnu," pozval ma dnu a zatvoril za mnou dvere.

Sadli sme si na gauč.

"Dlhšie som rozmýšľala a myslím, že by sme to mali ukončiť. Obaja raz na to prídu a zničí to život každému. Budeme trpieť všetci a deti najviac, tak prosím ťa už to nekomplikujem a ukončime to, prosím," hovorila som a slzy mi stekali po tvári. Vzdychol si a zapozeral sa do zeme.

"Asi máš pravdu, ale ja ťa milujem a ty to vieš," povedal a pozrel sa mi do očí.

"Prepáč," zašepkala som a objala som ho.


O pol roka


"Harry, tú postieľku daj tam do toho kúta!" komadovala som Harryho, keď sme zariaďovali izbičku pre našu malú princeznú.

"Už sa konečne rozhodni," povedal otrávene Harry, pretože som ho už tri razy posunula inam.

"No tak, macko, nebuď taký nabručaný," povedala som a pozrela na neho psími očami. Prišla som ku nemu a objala som ho. Na ústa som mu dala veľkú sladkú pusu. Usmial sa a pritlačil ma ku stene.

"Harry, postieľka," zašepkala som mu do ucha. Harry prekrútil očami a pokračoval v posúvaní postieľky.


Ležali sme na gauči a pozerali televízor.

"Už sa to blíži," povedala som potichu počas môjho premýšlania.

"Koľko ešte?"

"Týždeň."

"Dneska poobede ideme ku mame, vieš o tom, nie?"

"Čo?! Úplne som na to zabudla!"

"Tak už to vieš. Za dve hodiny odchádzame, tak sa choď nachystať."

"Dobre."


"Síce to už bolo dávno, ale nevera mi stále hrýzla svedomie. Možno to nebolo ani tou neverou, ale tým strachom. Stále som sa bála, že to dieťa nie je Harryho. Odrátavala som dni do pôrodu. Tešila som sa, ale aj som bola riadne nervózna. Dúfala som, že moje gény sú silnejšie a pretlačia ostatné, kebyže nie je jeho, aby tam nebola až taká podoba medzi ním a ňou. Deň pôrodu nastal, ale o čosi skorej ako mal. Prišlo to na mňa, keď som sedela u Harryho mamy na gauči."

Boli sme u Harryho mamy a pili čaj, keď ma zrazu pochytil prvý kŕč a odtiekla mi plodová voda.

"Ou, je to tu," povedala som trochu šokovane.

"Čože?" vyprskol Harry a zabehol mu čaj.

"Buď v klude a nehysterči," povedala som úplne pokojne.

"Nejdem rodiť prvýkrát, tak ma len prosím ťa odvez do nemocnice."

"Počkaj ako to myslíš, že nejdeš rodiť prvýrkrát?" opýtala sa zaskočená Anne. Hej, zabudli sme jej to povedať. Teda nezabudli. Nechceli sme jej hovoriť Emily.

"Vieš mami, je tu jedna vec, ktorú sme pred tebou zatajili, ale to už bolo dávno. Potom ti to povieme, teraz ideme do nemocnice," povedal Harry a pomohol mi vstať. Zhlboka som dýchala a snažila sa nemyslieť na všetku prichádzajúcu bolesť. Harry ma celý čas držal za ruku. Trošku som mu ju drvila.

"Auu, trochu uber. Nevieš si predstaviť ako to bolí."

"Ty mi tu hovor o bolesti!" povedala som mu pomedzi zuby.

"Zhlboka sa nadýchnite a na tri zatlačte, dobre?" povedal doktor. Prikývla som a zhlboka sa nadýchla.

"Raz, dva, tri a tlačte, tlačte, talčte," hovoril dookola a už som ho ani moc nevnímala.................Po mučivých hodinách som začula detský plač. Rozplakala som sa a vyčerpaná som si lahla. Harry ma pobozkal.

"Zvládla si to," zašepkal mi do ucha.

Prišla ku nám sestrička a podala mi do rúk malé uplkané bezbranné telíčko zabalené v plachte.

"Ahoj," povedala som potichu s úsmevom.

"Je nádherná," povedal Harry.

"Ako roky ubiehali, tak sa malá Darcy Styles viac a viac podobala na Harryho. Zo srdca mi vtedy spadol obrovský kameň. S Louisom sme zostali dobrý kamaráti. Život sme mali vynikajúci, úžasný. Keď mala Darcy šesť, tak sme sa rozhodli, že chceme ešte jedno dieťa, kým môžem mať. Tento krát sa nám to podarilo na prvýkrát. Bola som v šiestom mesiaci, keď sa stala tá strašná nehoda."


Harryho pohľad

"Dobre, chalani, tak ja idem. Ponáhľam sa, dnes ideme so Sophi do kina, tak čaute. Zajtra," rozlúčil som sa s chalanmi a utekal som ku autu. Bol pekný biely december. Nasadol som do auta a vydal sa na cestu. Išiel som o trochu rýchlejšie, ako som mal. Zrazu sa predo mnou objavilo druhé auto. Nestihol som to ubrzdiť a auto dostalo šmyk. Narazil som......................


Sophin Pohľad


Hrala som sa s Darcy a nervózne pozerala na hodiny. Už tu mal byť pred hodinou. Kde toľko je? Zazvonil zvonček.

"Počakj tu maco, idem otvoriť," povedala som Darcy. Vstala som z koberca a išla otvoriť. Privítali ma dve smutné tváre policajtov.

"Dobrý večer," povedala som nechápavo.

"Ste Sophia Styles, však?" opýtal sa jeden.

"Áno, stalo sa niečo?"

Jedenz policajtov si zakusol do pery a druhý sa pozrel do zeme.

"Tak stalo sa niečo?!" zakričala som na nich. Mala som zvláštny pocit. Určite sa niečo stalo.

"Váš manžel, Harry Styles, mal autonehodu a.........."

"Nie!" zakričala som. Slzy mi stekali dolu tvárou.

"Je nám to ľúto. Úprimnú sústrasť," povedal druhý. Zošmykla som sa po dverách na zem. Tvár som si schovala do rúk a plakala. Prečo on?! Prečo?! Bože, prečo mi vždy berieš tých, na ktorých mi záleží najviac?!

"Mami, čo sa stalo?" opýtala sa Darcy a pozrela na policajtov. Pritiskla som si ju ku sebe a objala som ju. Ona je jediné, čo mi po ňom zostalo a ešte Mike alebo Lilly. Neviem, čo to bude. Chceli sme sa nechať prekvapiť.

"Bolo to to najhoršie, čo ma mohlo postihnúť. Ešte horšie bolo, keď mi na naše výročie svadby prišli kvetiny, ktoré tam mal objednané dopredu. Nikto o tom nevedel, tak zísielka nebola zrušená. Prišla mi kytica zo 100 červených ruží a v nej ručne písaný lístoček, na ktorom bolo napísané - Milujem ťa a navždy budem, nech sa stane čokoľvek. Harry. Nakoniec som zostala som sama s dvoma deťmi. Narodil sa nám Mike. Harryho sme pochovali doma v Holmes Chapel.Naučila som sa časom žiť bez neho. Stále mi však chýbal. Myslela som na neho každý deň. Vždy ho budem milovať. Či budem žiť, či nie. Neviem, kedy sa najbližšie stretneme. Možno v nebi, ak sa tam ja dostanem. Nemyslím si, že som žila taký čestný život, aby som sa tam dostala. Myslím si, že sa to stalo z nejakého dôvodu. Pánbožko ma trestal, ale bral si vyššie úroky. Harry bol najlepší človek, akého som kedy v živote stretla. Zmenil mi život. Spolu sme preskákali veľa vecí. Vždy bude v mojom srdci," hovorila som a pozerala sa na nemé tváre okolo mňa. Margaret plakala.

"To si ty," zrazu šepla a čosi vytiahla z vrecka.

"Ja si na teba spomínam. Nie so to ty?"opýtala sa ma ukázala mi zošltnutý obrázok vytlačený z novín. Bola som na ňom ja s Harrym na nejakej premiére. Oči mi zahrnuli slzy.

"Som. Prečo máš ten obrázok v peňaženke?"

"Bola som veľká fanúšička a závidela som ti, ale v dobrom. Myslela som si, že ste mali iný život. Teraz som ohromená a dosť emočne dotknutá. Myslím, že cez to všetko si mala nádherný život."

"To som mala," povedala som potichu a chytila som si srdiečko na krku.

"Myslím si, že pôjdem spať, už je dosť hodín. Dovidenia, rada som vás spoznala," povedala som ľuďom, ktorý ma počúvali. Pobrala som sa do svojej izby a ľahla si do posteľe. Zatvorila som oči a ponorila sa do hlbokého spánku. Sníval sa mi nádherný sen. Nebol to sen, skôr spomienka...................


"Nechytíš ma!" zakričala som Harrymu a utekala dolu zeleným kopcom.

"Stavíš sa? Dávam ti náskok!" kričal za mnou Harry a po chvíli sa za mnou rozbehol. Dostihol ma a spadli sme obaja na trávu. Pozerali sme si do očí. Harry ma pobozkal a z vrecka vytiahol malý náhrdelník so srdiečkom. Pripol mi ho na krk.

"Pamätaj si, že v tomto srdci je všetka moja láska ku tebe, tak dávaj naň dobrý pozor."

"Budem," povedala som a znova ho pobozkala.


Koniec




Tak je tu úplný koniec FY :/ Priznám sa, že keď som to písala, tak som plakala. Naozaj mi bude chýbať a veľmi. Dúfam, že sa vám celkovo tento príbeh páčil a že budete čítať aj ostatné poviedky, čo budem písať :) Ďakujem vám, bez vás by FY nebola :)

Forever Young - 31. Diel

21. března 2012 v 20:48 Forever Young

Forever Young - 31. Diel


Harryho pohľad


Ráno som sa zobudil na zvláštne zvuky vychádzajúce z kúpeľne. Sophia vedľa mňa nebola. Vstal som a išiel teda do kúpeľne. Sedela pri záchodovej mise. Hlavu mala opretú o lakeť a pozerala do stropu. Zaklopal som na zárubňu dverí. Prudko sa otočila.

"Oh, to si len ty," povedala s výdychom.

"Kto iný by to mal byť? Čo ti je?" Prišiel som ku nej a pohladkal ju po chrbte. I keď som už trochu dosť tušil, čo jej je. Objala ma a nič nehovorila.


Pohľad Sophi


Ráno som vstala skoršie a išla sa na jesť. Začal mi zvoniť telefón. Rýchlo som ho zdvihla.

"Prosím?" ozvala som sa potichu.

"Dobré ránko," pozdravil ma známy hlas.

"Aj tebe."

"Nechceš dnes prísť ku mne?"

"Prepáč, ale nemôžem. Dnes som nespala doma a už mi dochádzajú výhovorky. Musíš chvíľu bezo mňa vydržať."

"Och, no dobre, ale chýbaš mi. Ľúbim ťa."

"Aj ja teba. Musím už ísť, aby sa Harry nezobudil, tak pa," povedala som a zložila. Pozerala som do taniera. Zrazu ma naplo a musela som utekať na záchod. Nemôže to byť predsa to, či? Keď som dovracala, tak som hneď pozrela svoj kalendár. Dnes je kolkatého? Dvasiateho.........Nie! Teda áno! A nie! Znovu ma naplo. Čo ak nie je jeho, ale jeho?! Čo budem potom robiť?! Zúfalá som sedela nad záchodovou misou, keď niekto zaklopal na dvere.

"Oh, to si len ty," povedala som s výdychom.

"Kto iný by to mal byť? Čo ti je?" povedal Harry a sadol si ku mne na zem. Objala som ho. Nič som nehovorila. Chcelo sa mi plakať. Po chvíli som sa aj rozplakala.

"Zlato, čo sa deje?"

"Ale nič, len som šťastná," zaklamala som.

"Musím ísť dnes k doktorovi," povedala som po niekoľkých minútach ticha.

"Mám ísť s tebou?"

"Nie, pôjdem sama. Vieš čo, idem sa obliecť a pôjdem hneď teraz."

"Dobre, do práce si zavoláš?"

"Hej, hádam ma na dve hodiny uvoľní."

"Tak dobre, ani si nevieš predstaviť, aký som šťastný." Usmiala som sa na neho a išla si umyť zuby. Vychystala som sa, nasadla do auta a odviezla sa do nemocnice. Nejaký čas som si posedela v čakárni, kým ma zavolala sestrička.

"Dobrý deň," pozdravila som doktora.

"Ále, dobrý deň Sophia, čo vy tu?" pozdravil ma vysmiaty doktor.

"Chcela by som sa dať vyšetriť."

"Máte nejaký problém?"

"Ak sa tak dá nazvať tehotenstvo, tak áno. Rada by som vedela, či som tehotná, teda mám také tušenie."

"Tak dobre, vyzlečte sa a sadnite si na kozu," povedal doktor a premiestnil sa. Vošla som do kabínky a iba som si stiahla nohavičky.

Sadla som si na kozu a zatvorila oči. Nechcem vedieť výsledok. Musím mu napísať.

"Môžem si napísať esmesku prosím vás? Je to dôkežité," povedala som zúfalo.

"Samozrejme," odvetil zaujato. Načiahla som sa po kabelku a vytiahla z nej mobil. Rýchlo som vyťukala esmesku. Musíme sa ihneď stretnúť. Je to veľmi súrne! Čakaj ma o takú pol hodinu v parku pri nemocnici. S.

Mobil som vrátila naspäť.

"Nooo, vyzerá to tak, že budete mamička," povedal dotkor milým prízvukom.

"Neviete v koľkatom týždni som zhruba?"

"Odhadujem, že v takom treťom."

"Aha, tak ďakujem."

Nie! Nech je to týždeň hore dole, len nie tretí, pretože práve ten týždeň som s Harrym nespala.

"Nie je tu žiadna šanca, že vaše odhady sú zlé?"

"Je to izba zhruba, ale rozdiel môže byť maximálne troch dní. Máte nejaký problém?"

"Oh, nie," povedala som zamyslene.

"Môžete sa obliecť. Ja vám zatiaľ vypíšem tehotenský preukaz."

"Dobre, fajn."

Obliekla som sa, počkala kým mi doktor vypíše preukaz a utekala von. Za stromom stál on. Hneď som ho uvidela. Utekala som ku nemu.

"Ahoj," povedal šťastne a pobozkal ma.

"Ahoj," povedala som a slzy sa mi tlačili do očí.

"Čo je? Stalo sa niečo?"

"Som v tom," povedala som narovinu.

"Veď to si chcela nie?"

"Nie! Prosím ťa povedz, že si mal VŽDY ochranu!" zakričala som na neho. Nasucho prehltol.

"Tak to povedať isto nemôžem. Chceš tým naznačiť, že to dieťa je moje a nie Harryho?!"

"Akože to isto nemôžeš povedať?!"

"Čo si mám pamätať každý raz, čo sme spolu spali?! Spali sme spolu minimálne už dvadsať krát, minimálne!"

"Tak kto si to má pamätať?! Modli sa, aby bolo jeho!" kričala som v zúfalstve. Pristúpil ku mne a objal ma.

"To sa vyrieši, bude to dobré. Nie je moje, určite nie."

"Ako to môžeš povedať?! Je to tvoj najlepší kamarát! A čo na to povie tvoja žena?! Čo na to povie?! Je to moja kamarátka, nemôžem jej to spraviť. Máte spolu aj deti! Nemôžem zničiť váš vzťah!"

"Nerob urýchlené závery, ešte nič nie je isté. A keby aj, tak potom sa budú riešiť problémy."

"Oh," vzdychla som si a oprela sa o strom.

"Toto nedopadne dobre."


Forever Young - 30.Diel

20. března 2012 v 21:20 Forever Young
Potom prepáčte, ak vám vadí to skákanie v čase, ale musím sa vopchať do 35. dielov, tak to len preto, ok?


Forever Young - 30. Diel


Zobudila som sa vedľa polonahého Harryho a pozrela sa na budík položený na stolíku. Pretrela som si oči a posadila sa. Snažila som sa spomenúť si, čo sa včera stalo. Spomínam si, že sme s Harrym leteli do Las Vegas, tam sme išli do nejakého klubu a potom............

"Harry! My sme sa zobrali?!" zakričala som a hrkla do Harryho. Harry sa v šoku posadil.

"Čo zlato?"

"My sme sa včera zobrali?!" povedala som hystericky.

"Hh, vyzerá to tak," povedal s úsmevom.

"Bože, to čo sme spravili?!"

"To čo sme chceli. Vadí ti to? Pretože mne nie. A povedala si áno."

"Hej, veď ja viem, ale je to celé také zvláštne. Včera som bola ešte stará nevydatá učiteľka a dneska som už akože ženou slávneho popového speváka?" hovorila som nechápavo. Veď toto nie je možné.

"Áno, pani Styles," povedal Harry a pobozkal ma.

"Teraz čo budeme robiť?"

"No pôjdeme na radnicu, predložíme im ten papier, čo nám dali, ty si zmeníš doklady, kúpime si obrúčky a nasťahuješ sa ku mne?"

"Nie! Nenasťahujem sa ku tebe. Ja chcem, aby sme bývali u mňa. Tvoj byt je na mňa príliš luxusný a veľký."

"Tak teda ja ku tebe, ale s ostatným súhlasíš, že?"

"Áno," povedala som a pohladkala Harryho po líci. Pritiahol si ma ku sebe a túžobne ma pobozkal.

"Ozaj, kedy nám letí lietadlo?"

"O druhej."

"Tak by sme sa mali dať dokopy a pomaly ísť, pretože už je desať hodín."

"Tak fajn, ty tu velíš?"

"Prečo ja?"

"Si predsa hlava rodiny, nie?"

"Ja? Ale veď ja som žena. Hlava rodiny si ty, teda ešte žiadnu rodinu nemáme, takže v podstate sme na tom rovnako."

"Hh, fajn, ale tak ja som zvyknutý byť pod papučou," povedal Harry a vyplazil mi jazyk. Ja som v tú chvíľu zobrala vankúš a tresla mu ním po hlave.

"Ešte raz povieš, že si pod papučou a neželaj si ma!"

"No a tu je jasný dôkaz," povedal so smiechom.

"V pokoji sme sa vrátili do Londýna. Zmenila som si priezvisko, doklady, naše manželstvo sa už nejako aj zverejnilo v médiach, čo som ja nechcela. Život bol od tej doby dosť pestrý. S Harrym a chalanmi som chodila na rôzne premiéry, súkromné večierky, konferencie, výstavy a podbne. V škole som už nebola u žiakov braná ako učiteľka, ktorá skončí ako stará panna, ako si všetci mysleli. Kým sa to neprevalilo, tak o tom nikto nevedel. Na začiatku ma mali za blázna, že som si zmenila hentak priezvisko, ale keď ma raz prišiel pozrieť Harry a doniesol mi kyticu červených ruží, bolo to na moje narodeniny, tak väčšina bola v šoku. Ako som povedala, môj život nabral úplne iný smer. Nebol síce zlý, ale ani nie dobrý. V poslednom čase som sa cítila skôr ako Harryho doplnok, a nie ako jeho žena."

Prišli sme z premiéry jedného filmu. Unavená som si vyzula topánky a vyložila nohy na kreslo. Nahlas som si vzdychla. Cítila som sa mizerne. Celý večer som strávila po Harryho boku a občas prikývla, občas sa zasmiala,...........Netušila som o čom celý čas všetci hovoria. Cítila som sa maximlne stratená. Nepatrím do tých okruhov. Kebyže si ma Harry aspoň všíma, ale on je vždy zaneprázdnený svojimi "priateľmi". Moje roky už pomaly ubiehajú. Nie som už najmladšia. Chcem si založiť rodinu. Poriadnu rodinu, s deťmi. Musím mu to povedať.

"Harry?" zavolala som do prázdna.

"Áno?!" zakričal odniekiaľ.

"Poď sem!"

"Čo si želáš?" opýtal sa a rozopínal si košelu.

"Chcem sa porozprávať," povedala som vážne.

"Hm, počúvam ťa," povedal neprítomne Harry. Vedela som, že ma nepočúva.

"Vieš čo, nechaj to tak. Ja sa idem osprchovať," povedala som a vstala z gauča. Odišla som do sprchy. Zhodila som zo seba béžové krátke spoločenské šaty a vliezla do sprchy. Dala som si poriadnu sprchu a prezliekla sa do nočnej košielky. V spálni bolo rozsvietené nočné svetlo na Harryho strane postele. Vošla som dnu a zatvorila dvere. Harry ležal na posteli a pozeral sa do nejakých papierov. Ľahla som si ku nemu a zobrala mu papiere.

"Zlato, už dosť," napomenula som ho a papiere schovala do môjho nočného stolíka.

"Rozmýšľala som," pokračovala som.

"O čom?" opýtal sa ma.

"Chcem mať dieťa s mužom, ktorého milujem, a ak nie, tak ho chcem mať aspoň s tebou."

Harry sa usmial a chytil ma za ruku.

"Tak to aby sme začali," pošepkal mi do ucha a jemne ma pobozkal.


O rok


Sedela som na gauči a opravovala písomky. Je chladný február, všade je tma a Harry nie je doma. Celkom sa aj bojím. Zvykla som si na jeho prítomnosť, a teraz, keď tu nie sa cítim sama. Opravila som poslednú písomku. Zrazu sa otvorili dvere.

"Ahoj miláčik!" zakričal Harry z predsiene.

"Ahoj," povedala som zúfalo.

"Deje sa niečo?" opýtal sa ma.

"Nie, teda vlastne áno." Bol ticho, čím mi dal priestor na pokračovanie.

"Ešte stále nie som tehotná, ak ťa to vôbec zaujíma."

"Ako vieš?"

"Ako asi?!"

"Ale no tak," povedal potichu Harry a sadol si vedľa mňa. Objal ma a pobozkal do vlasov. Chytila som ho ako plyšového macíka a zaborila mu hlavu do hrude.

"Nikdy sa to nepodarí," povedala som potichu.

"Ale áno, uvidíš," utešoval ma.

"Stačí veriť."

"Hm," povedala som neutrálne. Už strácam nádej. O dieťa sa snažíme už rok a stále nič.


Jedno poobedie som sa nenormálne nudila, tak som vzala do ruky telefón a zavolala Danielle.

"Ahoj, nechcela by si ísť so mnou niekam? Niekam si sadnúť, pokecať a tak."

"Rada by som, ale nemám kam dať Emu," povedala Danielle.

"Ale môžeš prísť, ak chceš," navrhla.

"Dobre, tak za pol hodku som u teba. Pa."

"Pa."


Zazvonila som na zvonček pri veľkých šedých dverách. Otvorila mi zaguľatená Danielle.

"Ahoj," povedala a objala ma.

"Ahoj."

"Tak poď dnu," pozvala ma ďalej. Sadli sme si do obývačky. Na koberci sedela Ema a hrala sa s hračkami.

"Bože, tá je už veľká," povedala som a pozrela na ňu.

"Ahoj teta," pozdravila ma a s úsmevom mi zamávala.

"O rok už ideme do školy," povedala Danielle a chytila sa za brucho.

"To už je päť rokov?" povedala som neuveriteľne. Ten čas veľmi rýchlo letí. To už som štyri roky vydatá za Harryho? To sa ani nezdá.

"Čo ťa trápi?" opýtala sa ma. Ona je hrozná. Vždy mám pocit, že mi vidí až do žalúdka.

"Ja a Harry."

"Čo? Hádate sa?"

"Nie, už rok sa pokúšame o dieťa a stále nič," povedala som smutne.

"Podobne ako ja a Liam koľko to rokov dozadu? Sedemnásť?"

"Čo? To ste už spolu tak dlho?"

"Hh, veru áno. A nestrachuj sa. Ja som nemohla otehotnieť dva roky, tuším. Nie som si však istá. Už si nepamätám. Každopádne hlavu hore a ver. Príde to vtedy, keď to čakáš najmenej. Ako napríklad teraz. Ani sa mi nesnívalo, že v štyridsiatich budem mať ešte dieťa."

"Ja dúfam, že do štyridsiatky sa mi to podarí. I keď veľa času už nezostáva."

"Dám ti radu."

"Počúvam."

"Robte to s Harrym hocikedy, hocikde, kde vás to napadne. U nás to fungovalo. Keď nič neplánuješ, tak sa najčastejšie šmykne, ako sa hovorí a vy ste jasní dôkaz."

"Hh, Emily, tak tá bola fakt omyl, ale dala by som teraz všetko, aby tu bola."

"Nechaj sa prekvapiť, ono to výjde."

"Tak skúsime."



Bola som na ceste do nahrávacieho štúdia za Harrym. Zaparkovala som a utekala za ním. Práve teraz mám obednu pauzu. Vletela som do štúdia.

"Čaute chalani," pozdravila som ich a sadla si vedľa Harryho na gauč.

"Kam sa chystáte?" opýtala som sa, keď si obliekali bundy.

"Na obed, ideš s nami?"

"Viete čo, chalani ja pôjdem so Sophi, ok?"

"Jasné," povedali zborovo a vytratili sa. Hneď ako sa zabuchli dvere, tak som pobozkala Harryho a rozopla mu pár gombíkov na košeli.

"Tu?! Si sa zbláznila?!" zašepkal Harry.

"No a čo? Možno som blázon, ale blázni majú šťastie. Prosím, veď chalani sa tak skoro nevrátia, to skorej mňa tlačí čas. Máme len pätnásť minút, tak prosíííííím rýchlo."

"Hm, tak fajn," povedal a chytil ma za stehno.

Forever Young - 29. Diel

19. března 2012 v 20:25 Forever Young

Forever Young - 29.Diel


Bozkávali sme sa ako nikdy pred tým. Bolo na nás vidno, že sme spolu neboli roky. Harry mi vyzliekol tričko. Zastavila som ho.

"Harry, myslím si, že by sme nemali.............."

"Pššt," povedal potichu Harry a položil mi prst na ústa.

"Vieš ako to dopadlo naposledy," pripomenula som.

"Dám si pozor, prisahám."

"Nehovoril si to aj vtedy?"

"Ehm, nie," povedal zamyslene. Nahlas som si vzdychla.

"Ale keď nechceš, tak ja sa nehnevám," povedal mi Harry do ucha. Dlhšie som sa na neho pozerala a rozmýšľala, čo mám robiť. Nemám už predsa dvadsať, ale tridsiatku na krku. Nemala by som mať výčitky svedomia.

"Ale v spálni," povedala som napokon svoju podmienku. Harry sa na mňa úprimne usmiala a zrazu ma zdvihol. Musela som sa zasmiať. Harry ma hodil na posteľ a ľahol si na mňa. Bozkával ma na krku, ústach, hrudi, atď.

Keď som sa ráno zobudila, tak vedľa mňa nikto nebol. Iba prázdna časť postele. Vstala som a na dverách som si všimla prilepený papierik. Strhla som ho a začala čítať.


Dobré ránko J Musel som ísť do štúdia a nechcel som ťa budiť. Bola si taká krásna. Na stole máš raňajky.


Harry


Awww. To je milé. Prebehlo mi hlavou. Obliekla som si zamatový župan a zišla dolu do kuchyne. Na stole ma čakali vafle s lesnými plodmi a čokoládovou polevou. Mňam. Koľko je vlastne hodín? Pozrela som sa na hodiny na stene. Čože?! To je už jedenásť hodín?! Čo je dnes za deň? Fuj, našťastie je sobota. Kebyže neprídem do práce, tak to by bol môj koniec. V pokoji som zjedla svoje "raňajky", vykonala rannú hygienu, obliekla sa do domáceho oblečenia a pustila sa do opravovania písomiek a slohov. Čaká dvadsaťštyri slohov o knihe Ako zabiť vtáčika. To bude mučiareň. Nasadila som si okuliare a do ruky vzala červené pero.


V zámku zaštrngotali kľúče a hneď na to som začula známy hlas: "Ahoj zlato! Som doma!"

"Ahoj," povedala som zaujato. Harry vošiel do obývačky a svoju tašku zhodil na kreslo.

"Čo robíš?" opýtal sa ma.

"Už šesť hodín opravujem písomky a čítam slohy na tému Ako zabiť vtáčika. Už mi z toho normálne hrabe. Navyše som hladná ako spisovateľ. Okrem tých vaflí som dneska ešte nič nejedla."

"Prečo?"

"Nemala som čas."

"Ale jesť musíš. Choď sa obliecť. Pôjdeme na večeru."

"Prosím ťa, ale nič drahé, veľké a spoločenské ok? Chcem ísť do normálnej priemernej reštiky na námestí, jasné?"

"Jasné, ako chceš."

"Dobre, tak ja sa idem obliecť. Za päť minút som späť."

"Takže za polhodinu," povedal a uchechtol sa Harry. Pokrútila som hlavou a zmizla vo dverách. Obliekla som si čierne tričko, slimky pieskovej farby a topánky krémovej farby na vysokom podpätku. Vlasy som si zopla a narýchlo sa nalíčila. Rýchlo som išla späť do obývačky.

"Páni, tvoj rekord. Trvalo ti to iba sedemnásť minút," povedal ironicky.

"Budem sa tváriť, že som tú iróniu nepočula. Ideme?"

"Poďme," povedal Harry a obliekol si čierne sako. Nasadli sme do jeho auta. Auto zaparkoval na parkovisku pri rieke. Myslím, že pôjdeme niekde sem na večeru. Na promenáde je kopec reštaurácii.

"Takže do ktorej ideme?" opýtal sa.

"Nechám to na tebe. Ja na večere do spoločnosti moc nechodím."

"Tak fajn, pôjdeme ku Starému Joeimu."

"Preboha to čo je za názov?" Zasmiala som sa.

"V skutku je to výborná reštaurácia. Nikde som nejedol lepšie kraby."

"Aha," povedala som neutrálne, pretože som netušila čo mu mám na to povedať. Sadli sme si do zadného stolu v reštaurácii. Snažili sme sa byť nenápadný, ale aj tak sa všetky oči upierali na nás. Bola som nervózna.

"Harry, cítim sa divno. Musia všetci tak na nás pozerať?" zašepkala som.

"Nevšímaj si to a vyber si niečo. Po chvíli ťa to prejde." Nič som nepovedala a zahľadela sa do jedálneho lístka. Tuším zasa zostanem na zeleninovom šaláte a bielej suchej žemli. Objednali sme si a Harry ma chytil za ruku. Pozeral sa mi do očí.

"Čo je?" opýtala som sa ho neisto.

"Nič, teda niečo tu je. Si nádherná," povedal s úsmevom, nahol sa a jemne ma pobozkal. Usmiala som sa a povedala: "Som rada, že nevidíš tie kruhy pod očami."

"Nemáš žiadne kruhy pod očami."

"Ale mám."

"Tak ich neni vidno."

"Vieš, my ženy máme takú zázračnú vec, čo sa volá make-up."

"Ty ho nepotrebuješ."

"Hh, kebyže ho nemám, tak sa ma zľakne aj qvasimodo."

"Ale ticho buď! Pre mňa si dokonalá, najkrajšia, najlepšia a to je hlavné."

Prekrútila som očami a pokrútila halvou. Zasa trepe. Pomyslela som si. Čašník nám doniesol jedlo. S veľkou chuťou som sa do neho pustila. Keď sme dojedli, tak Harry sa načiahol do vrecka. Niečo od tiaľ vytiahol a povedal: "Zavri oči a povedz, z ktorej ruky chceš."

"Čo?" povedala som nechápavo.

"No len povedz, ktorá ruka a zatvor oči."

Zatvorila som oči a povedala: "Ľavá?" Otvorila som oči. Harry predo mnou držal letenku.

"Čo to je?"

"Letenka, nevidíš?"

"Vidím, ale kam?"

"Pozri sa sama." Podával mi do ruky letenku. Prečítala som všetko, čo tam bolo napísané.

"Hawaj?! Už zajtra?!" zakričala som na celú reštauráciu od radosti.

"Hups," povedala som už potichu a previnilo.
"To nemyslíš vážne? Nemôžem to prijať."

"Viem, že nemôžeš. Ty musíš," povedal Harry a pobozkal ma.

"Si si tým istý?"

"Na sto percent."

"Fajn, tak by sme mali ísť, pretože sa zajtra nestihneme už zbaliť."

"Prosím ťa, všetko stíhame, ale ako chceš."

"Som rada, že ma poslúchaš. Zaplatme a padajme."

"Harry zaplatil účet a išli sme domov. Zavolala som do práce a požiadala o dovolenku. Pri balení väčší chaos byť nemohol. Nič som nemohla nájsť a to ma stresovalo najviac. Našťastie sa všetko zbalilo a v pokoji sa mohlo vyraziť. Odleteli sme na Hawaj. Nikdy som tam nebola a bola som nadšená. Hawaj bol dokonalý. Nikdy som nevidela nič krajšie, vážne. To azúrové more, biely piesok, palmy.....všetko bolo úžasné. Bohužiaľ, večne sme tam byť nemohli a museli sme sa vrátiť naspäť do upršaného Londýna. Väčšinu dňa som Harryho nevidela ako videla. Buď som bola v práci ja alebo on. Bolo to komplikované, ale zvykli sme si. Nechcela som, ale aby sa stalo to, čo sa stalo. Náš život sa dostal do hrozného stereotypu. Každý deň prebiehal rovnako. Práca, spoločná večera, film a sex. Stále o tom istom. Nebavilo ma to. Žili sme tak pri najmenšom pol roka, až som si povedala dosť. Sedela som s Harrym pri filme........."

"Harry, ja sa nudím," povedala som.

"Pustíme si niečo iné?"

"Nemyslím to tak. Nudí ma náš vzťah. Stále je to o tom istom. Večera, film a sex. To je fakt všetko. Nudí ma to už a privádza do šialenstva. Nemôžme pre zemnu robiť niečo zábavné? Dajme tomu ísť na výlet, von do Parku, do divadla, hocikam, len niekde medzi ľudí. Už ma nebaví sa stále skrývať. Chcem žiť! Chcem zažiť konečne niečo vzrušujúce."

"Takže vzrušujúce hovoríš," povedal si asi sám pre seba Harry.

"Tak zbal si pas, mobil a kľúče od bytu. Zavolaj do práce, že tri dni tam nebudeš."

"Čo? Tak som to zasa nemyslela."

"Poďme," povedal Harry a postavil sa z gauča.

"Fajn," povedala som trochu podráždene a vyšla hore. Rýchlo som si zbalila základné veci. S ním nikdy neviete, čo sa stane. Sedela som s ním v aute. Vedela som, že nás vezie na letisko.

"Povieš mi už konenč ekam ideme?!" zakričala som na neho, pretože už som sa to pýtala v kuse hodinu a on mi stále neodpovedal.

"Uvidíš," povedal pokojne, keď parkoval auto. Vystúpili sme a Harry utekal do haly a mne nezostávalo nič iné, iba utekať za ním. Dobehla som ho celá zadýchaná, až keď bol pri hlavnom terminále a v ruke mal dve letnky.

"Povieš mi kam ideme?" opýtala som sa zadýchano.

"Hneď uvidíš," povedal a objal ma. Jemne som ho pobozkala. Bola som vystrašená a nervózna. Netuším, čo sa bude diať. Áno viem, že som chcela zažiť nejaké vzrušenie, ale nemyslela som to takto doslovne. Začula som počítačový hlas v rozhlase: "Let číslo 10 do Las Vegas z hlavného terminálu odlieta za pol hodinu. Prosíme cestujúcich, aby sa tam urýchlene dostavili."

"Čože?! My ideme do Vegas?" povedala som prekvapene a šťastne zároveň. Nič takéto som nečakala.

"Ako vidíš, tak áno." Chytil ma za ruku a pobozkal. Nastúpili sme do lietadla a čakal nás dlhý let.

"Tak takto vyzerá nočné Vegas," povedala som, keď sme sedeli v taxíku a viezli sa do nejakéhoklubu. Vyzerá to úžasne. Všade samé svetlá. Užasnuto som pozerala von oknom.

"Ďakujeme," povedali sme vodičovi taxíka. Stáli sme pred veľkým vysvieteným klubom.

"Čo teraz?" opýtala som sa.

"No čo asi? Ideme sa poriadne zabávať. Myslím si, že nie si každý večer vo Vegas."

"Tak teda poďme!" povedala som nadšene a chytila Harryho za ruku. V klube hrala hlasná hudba, parket bol preplnený tancujúcimi ľuďmi, davom sa predierali hostesky v kostýmoch brazílskych tanečníc a rozdávali drinky. S Harrym sme si sadli ku baru a objednali si martini. "Na nás?" opýtal sa Harry a zdvihol svoj pohár.

"Na nás a na zábavu," povedala som a štrngla si s ním. Hneď sme to vypili a pobrali sa tancovať. Čas ubiehal nenormálne rýchlo. Nevedela som už ani kde sa nachádzam, pretože sme mali už aj vypité. Vyšli sme pred klub vyvetrať sa. Sedela som na Harryho kolenách na lavičke. Bozkávali sme sa a Harry ma držal za boky. Odtiahol sa a povedal mi: "Vezmi si ma."

Zamsiala som sa.

"Harry, sme opití."

"No a čo! Ja to myslím vážne, ža tak opitý nie som, aby som nevedel, čo hovorím. Prosím ťa, zober si ma," hovoril a pozeral sa mi do očí. Čo mám do čerta povedať? Chcem ho? Chcem ho. Chcem to? Asi áno. Raz by to aj tak prišlo.

"Tak fajn. Vezmem si ťa," povedala som šťastne a pobozkala som ho. Harry ma postavil na nohy a vstal.

"Čo robíš?"

"Ideme sa predsa vziať."

"Čo? Teraz hneď?!"

"Sme predsa vo Vegas!"

"Ale to je bláznivé," povedala som zo smiechom a zavesila som sa mu okolo krku.

"A čo nie je v tejto dobe bláznivé?" Pokrútila som hlavou, zamsiala sa a on ma pobozkal. Zavolal nás taxík a zaviezol nás na nejakú radnicu alebo čo to bolo. Prišli sme tam. Na recepcii bola postaršia dáma.

"Dobrý večerm želáte si?"

"Chceme sa vziať!" povedali sme obaja naraz.

"Hneď teraz?"

"Áno," povedali sme opäť naraz.

"Ok, vaše mená?"

"Harry Styles a Sophia Hopkins," povedala som.

"Chcete mať potom manželove priezvisko?" Pozrela som sa na Harryho a mikla plecami.

"Ako chceš," odvetil ma a chytil ma okolo bokov.

"Tak áno." V duchu som si povedala ako to bude znieť. Sophia Styles. Celkom dobre.

"Toto podpíšte," podala nám nejaký papier a ukázala nám, kde sa máme podpísať.

"A ešte mi dajte prosím vaše doklady." Dali sme jej naše pasy. Opísala nám naše miesto, dátum narodenia a podobné hovadiny. Do ruky nám dala nejaký papier a poslala nás do jednej miestnosti. Bola plná bielych a ružových ruží. Všade boli srdcia a v strede stál nejaký muž, zjavne zosobášujúci.

"Vítam vás tu," povedal milo.

"Prosím vás tie veci typu bla bla bla preskočte," povedal Harry a ja som s ním súhlasila.

"Oh, tak fajn." Pozrel sa na papier, ktorý sme mu dali.

"Harry Styles budeš ju ctiť a bla bla bla toto teda preskočíme. Harry Styles berieš si Sophiu Hopkinsovú za svoju ženu?"

"Beriem."

"Sophia budeš ho bla bla bla. Sophia Hopkinsnová berieš si Harryho Stylesa za svojho manžela?"

"Beriem."

"Týmto vás vyhlasujem za právoplatných manželov. Môžete sa pobozkať."

S Harrym sme sa pobozkali.

"Ďakujeme a prajeme príjemný večer," povedali sme so smiechom a utekali odtiaľ preč. Harry si schoval list do saka.

"Haha, ja som vydatá," povedala som neuveriteľne a objala Harryho. Vášnivo ma pobozkal a usmial sa na mňa.

"Ani ja. Vieš čo teraz navrhujem? Mohli by sme ísť do nejakého hotelu a osláviť naše manželstvo," hovoril provokatívne Harry a ja som presne vedela kam tým mieri.

"Hmm," povedala som a zasmiala sa. Silno som ho objala a pobozkala.

Dúfam, že sa vám páči :)

Kto chce zvidteľniť svoj blog :)

16. března 2012 v 20:11 Novinky,oznamy, moje spovede,....
Ahojte :) Kto chce zviditeľniť svoj blog alebo poradiť a podobne? Niektoré odo mňa žiadate, aby som vám poradialv písaní, v rozbehnutí blogu alebo si len prečítala vaše príbehy. Tento článok je presne pre vás! Ak chcete zviditeľniť svoj blog, tak vám môžem spraviť reklamu na mojom. Ak ste si všimli, takv obľúbených odkazoch mám blogy ostatných ľudí a váš tam môže bťy tiež! Všteko čo musíte spraviť je: 1.Uverjeniť svoj blog v komentári (okomentuje tento článok a napíšte, čo odo mňa žiadate)
2.Priložte popis vašeho príbehu. Napr. - Stand Up - 1D Love Story - Hl. postava Niall Horan (toto je IBA vzor, nie skutočná poviedka)
Ak chcete, aby som si prečítala váš príbeh, tak jednoducho napíšte komentár s URL adresou vašeho blogu a dopíšte - Prečítať - to stačí :)
Ak chcete poradiť alebo sa na niečo opýtať, tak napíšte mi na tento email - barborka03@gmail.com - :))
Dúfam, že vám budem vedieť nejako pomôcť :)

Moja Inšpirácia

16. března 2012 v 20:00 Novinky,oznamy, moje spovede,....
Niketorí sa asi pýtate, kde beriem tie nápady. Ono je to ťažko povedať popravde. Vždy ju beriem z niečoho iného. Niekedy zo života, niekedy z filmov, pesničiek, prírody, ľudí okolo mňa. Veľa krát majú osoby mojích príbehov charaktery osôb v mojom okolí. Ale aj tak najväčšiu časť mojej tvorby tvorí moja fantázia. Bez nej by bol spisovateľ stratený a bez hudby taktiež. Chcete vedieť ako ma napadli príbehy, ktorými sem prispievam? Forever Young vznikla, keď som pozerala film Zápisník Jednej Lásky. Vtedy sa mi veľmi páčilo, ako bol vedený ten dej, tak som podľa neho učinila halvnú líniu, ale nie dej. Iba ako to zhruba vyzerá. Možno je to taktiež trochu na štýl Titanicu, pretože tieto dva filmy sú moje srdcovky. Tak takto sa nejako zrdoil Forever Young. Nápad na Dance With Me Tonight nastal veľmi zvláštnou situáciou. Deň pred tým som poterala Street Dance a na druhý deň som v kuse počúvala pesničku Dance With Me Tonught od Ollyho Mursa, a vtedy to prišlo! Nápad! Prečo nespojiť tanec, New Yourk a Louisa? Fakt netuším ako, ale hneď som otvorila Word a začala písať, čo som mala na mysli a nakoniec z toho vznikla celkom zaujímavá myšlienka. S Another World to bolo trocu iné. Another World ma napadla len tak. Pozerala som televíziu, tuším Disney Channel a takto ma osvietilo :D A názov Another World sa k tomu perfektne hodil. A ešte prečo Forever Young dostal názov Forever Young? To sa dozviete v príbehu ;) Uvidíme, čo ma napadne ďalej :) Každopádne, kým budem mať čas, tak tu pre vás budem :)


Dance With Me Tonight sa blíži a Forever Young pomaly končí :(

16. března 2012 v 19:14 Novinky,oznamy, moje spovede,....

Ahojte! :) Ako isto viete, tak zajtra už bude prvý premiérový diel Dance With Me Tonight! Neviem ako vy, ale ja sa teším na nové dobrodružstvá hlavných postáv. Jasné teraz si poviete, ako sa ja môžem tešiť, keď to píšem. Totižto, keď píšem tak mám neksutočnú radosť. Lepší útek od reality neexistuje, tak preto sa teším! Dúfam, že aj Dance With Me Tongiht sa ujme rovnako ako Forever Young :) Ach jaj, Forever Young. Pamätám sa, keď som sa jedno poobedie nudila a dostala som bláznivý nápad založiť si blog s fanfiction (1D love story, príbehy, nazvyte to ako chcete) Presne si na to pamätám. Najprv som otvorila Word a začala písať. Nemala som žiadnu predstavu. Možno nejaká jemná línia sa v mojej hlave zjavila, ale aj tak som ju nakoniec nedodržala :P Keď som dopísala Intro, tak som si založila blog a napísala prvé riadky. Žiadny čitatelia, blog vo svete neexistoval. Ľudia o ňom nevedeli. Nejakým zázrakom si ma všimla jedna adminka stránky We want One Direction in Slovakia a uverjnila prvé diely mojej poviedky. Blog sa rozbehol a som jej za to veľmi vďačná. Ak toto čítaš, tak fakt ďakujem. Bola som nadšená, keď som prvýkrát uvidela komentáre a tú návštevnosť :) Nebyť VÁS, tak tento blog neexistuje. Ja to robím hlavne kvôli vám, pretože som neskutočne šťastná, keď sa vám to páči. Zároveň ma mrzí, keď vám sem nestíham nič napísať. Ďakujem VÁM! Bez VÁS by tento blog nebol. Forever Young rozbehol tento blog a nesmierne mi prirástol k srdcu. Hlavné postavy, udalosti, ktorésa tam dialy.....dala som do nich časť môjho života a sveta, svoje pocity a nápady. Keď rozmýšľam o tom, ako skončím Forever Young, tak vždy sa mi hrnú slzy do očí, pretože ju nechcem skončiť a vtedy sa mi začnú vynárať nové a nové nápady, ale to by už nebolo ono, pretože by sa už opakovali isté momenty a už by nebola taká aká bola v začiatkoch. Preto predpokladám, že bude mať okolo tých 35 dielov, možno o trochu menej, možno viac. Je mi ľúto, že už končí, ale nič netrvá večne a všetko raz musí skončiť. Forever Young mi tento blog rozbehol a jemu vďačím za toľkú návštevnosť, preto je pre mňa Forever Young otcom príbehov tohto blogu. Dance With Me Tonight, Another World a ďalšie, ktoré budú, budú jeho deťmi. Teraz si asi pomyslíte, že je to hovadina, čo som práve napísala, ale pre mňa je to tak. Forever Young bude jednoducho Forever Youg :) Jeho následovníkom je už zrodený príbeh Dance With Me Tonight, ktorý má premiéru už zajtra, ako som už spomínala. Dúfam, že sa ujme rovnako dobre ako Forever Young, ale to som už tiež spomínala :D Keďže ste to vy, tak vám sem dám kúsok vystrihnutý z textu, aby ste mali aspoň malú ochutnávku pred hlavným jedlom :) Tak tu je kúsok Dance With Me Tonight :)



Pohľad som uprela na výkres veľkosti A3 pripnutý na korkovej nástenke. Bola na ňom moja rodina. Každý tam mal napísané meno a niečo, čo ho vystihuje. Milujem ten obrázok a hlavne moju veľkú bláznivú rodinu. V New Yourku mám presnú kópiu. Vždy, keď sa cítim smutná, tak sa naň pozriem a hneď sa cítim aspoň trošku ako doma, a nie vzdialená tisícky kilometrov. Mama, oco, David, Derek, Angie, Lucy, Bea, Tania a Charlotte. To je moja úžasná rodina. V New Yourku mi veľmi chýbajú, ale snažím sa to zvládať bez sĺz. Keď už prichádza ku najhoršiemu, tak si otvorím kýbel čokoládovej zmrzliny, zoberiem si krabicu servítkov a sadnem si na gauč. Vždy si pustím nejakú dojímavú, ale hlavne nereálnu a absurdnú romantickú komédiu, väčšinou starstrucky. Sú tak pekne nereálne, ale tí režiséri vám vsugerujú do hlavy, že sa to môže stať aj v skutočnom živote. Avšak, keď film skončí a ocitnem sa vo svojej malej zabordelenej obývačke so zjedenou zmrzlinou a minutými vreckovkami, tak si uvedomím, že už som v realite a hento bol iba obyčajný film. Prečo rozprávam o starstrucku? No predsa preto, že takto vyzerá každý sobotný večer staršej skupiny žien rodiny Fermosovej.

Forever Young - 28.Diel

16. března 2012 v 17:43 Forever Young

Forever Young - 28.Diel


Hneď som ho odstrčila.

"Fuj Harry, čo to robíš?!" zakričala som na neho. Bol úplne v šoku.

"Ja, ja prepáč," povedal smutne a odstúpil odo mňa. Pozrela som sa na neho a zatvorila som mu dvere rovno pred nosom. Nedokážem to. To, čo som spravila teraz nebolo moc milé. Povedala som si, keď som sedela na zemi. Odišiel už? Postavila som sa a vykukla von. Ešte stále tam stojí. Otvorila som a pozrela sa na neho previnilým pohľadom.

"Prepáč," zašepkala som.

"Ty prepáč mne, bola to moja chyba. Zmenila si sa," povedal potichu a pozrel sa mi do očí.

"Ako to myslíš, že som sa zmenila? Jedine som zabudla na minulosť," povedala som zvýšeným tónom hlasu.

"Veď práve, že si zabudla. Bol by som radšej, kebyže zabudneš iba na poslednú časť."

"Prosím ťa nepripomínaj mi to. Zabúdala som na to rok a nechcem si na to spomenúť za päť minút. Nechcem na to spomínať celkovo vôbec."

"A kebyže spomínaš len na to pekné?"

"Bohužiaľ, toho je veľmi málo."

"Tak inak. Povedzme, že si na všetko zabudla. Dáš mi ešte šancu?" opýtal sa ma a ja som sa musela chytiť zárubne dverí. Toto nie je normálne. Moje srdce dostalo mierny infarkt. Čo mám spraviť? Chcem to? Chcem spraviť tie isté chyby odznova?

"Fúha Harry, ja neviem. Je to na mňa prirýchle. Prosím ťa daj mi čas, ja sa ti ozvem." Harry sa zapozeral do zeme a napokon povedal: "Fajn, tak ahoj."

"Ahoj," povedala som potichu a vošla dnu. Zhlboka som sa nadýchla, aby som neplakala. Čo mám robiť? "Bola som poriadne šokovaná. Osoba, ktorá mi na istý čas zmenila život od základov, chcela u mňa ďalšiu šancu. Nevedela som, či to dokážem. Bála som sa ho. Poviem vám, že som rozmýšľala mesiac. Počas mesiaca sme sa stretávali, chodili spolu von, ale nič nebolo, ale nakoniec som sa rozhodla."

Vzala som do ruky telefón a vytočila Harryho číslo.

"Ahoj," povedal šťastne.

"Ahoj, rozhodla som sa. Nechcem to riešiť po telefóne. Mohli by sme sa stretnúť?" vyklopila som to všetko na neho.

"Oh, no fajn. Teraz nemám moc času, ale povedz kde a ja tam hneď prídem."

"Tak príď ku mne. Môžeš?"

"Jasné. Za chvíľu som tam."

"Oki, ahoj."

"Ahoj."

Som zvedava ako Harry zareaguje na úlohu, ktorú mu dám. Sadla som si na gauč v obývačke. Zazvonil zvonček. Utekala som otvoriť. Otvorila som dvere a stál v nich Harry a pred mojím domom jeho čierny Range Rover.

"Ahoj, poď dnu."

"Ahoj, tak ako si sa rozhodla?" Hneď som ho pobozkala. Slová by to nevyjadrili. Bol zaskočený, ale hneď sa prispôsobil a vplietol mi jeho ruky do mojich vlasov.

"Takže áno?" povedal celý natešený.

"Áno, ale mám tu pre teba úlohu."

"Čo?" povedal nechápavo. Zaviedla som ho do obývačky.

"Vidíš hentie krabice?"

"Áno a čo s nimi?"

"Sú to skrinky a poličky. Pôjdu k tamtej stene. Potrebujem to tu trochu preobiť. Čo máš spraviť? Poskladať ich a pomôcť mi ich potom uložiť."

"Si robíš srandu. Videla si mňa niekedy s kladivom a vrtákom."

"Nejaký problém?"

( odporúčam pustiť túto pesničku http://www.youtube.com/watch?v=22bK0C2obFc)

"No nie a musím?"

"Ak tu chceš bývať, tak áno."

"Vieš o tom, že toto je vydieranie?"

"Ja viem zlatko," povedala som sladko a dala mu pusu na líce. Harry si vzdychol a vyhrnul si rukávy bielej košeľe.

"Idem na to!" povedal rozhodne a ja som sa zasmiala. Toto bude zábava. S Harrym sme spolu začali stavať skrinky.

"To je dajaké divné," hovorila som a pozerala do návodu.

"Čo keby si si to otočila?"

"Dobrý nápad. Hneď to dáva zmysel."

"Ty si trubka."

"Čo že to som?!"

"Ale nič."

"Povedal si niečo!"

"Nič som nepovedal!"

"Ale povedal!"

"Nie!"

"Áno!"

"Nie!"

"Á...." Harry ma pobozkal.

"Inak ťa umlčať nešlo. Čo to máme robiť?"

"Pozri sa sám." Podala som mu návod. Chvíľu si ho pozeral a potom zobral jednu dosku. Už to začína, pomyslela som si, keď si Harry pricvikol prst medzi dve dosky. Počas stavania sme sa toľko namsiali. Hlavne, keď sme tú skrinku postavili naopak. Po tvrdých štyroch hodinách práce sme sa s hrdosťou pozreli na náš výtvor na stene.

"Myslím si, že je to trochu nakrivo," povedala som.

"Ale pššt! Nie je!" povedal Harry a objal ma okolo pliec.

"Tak fajn. Vyhlásime to za dobré. Fuj, smrdím. Idem do sprchy," povedala som znechutene a vyslobodila sa z Harryho rúk.

"Môžem aj ja?" opýtal sa Harry.

"So mnou nie," povedala som a vyplazila mu jazyk. Vybehla som hore schodmi a zamkla sa v kúpeľni. Pustila som vodu a vošla do sprchovacieho kúta. Poriadne som sa namydlila malinovým sprchovým gélom a umyla si vlasy čučoriedkovým šampónom. Tak pekne to vonia. Zo sprchy som vyšla celá voňavučká a svieža. V izbe som sa obliekla do voľných šedých teplákov a bieleho trička. Už sa stmievalo a bol veľmi pekný a teplý letný večer. S mokrými vlasmi som zišla dolu. V obývačke ma prekvapil Harry. Na stole bola veľká pizza, pár fľašiek piva a červené víno.

"Ale čo? Čo to je?"

"Večera."

"Kedy si to stihol?"

"Kým si sa sprchovala. Poď sem." Zavolal ma ku sebe na gauč. Sadla som si vedľa neho. Tá pizza vonia úžasne.

"Tak ideme jesť?" opýtala som sa, pretože som bola riadne hladná.

"Daj si," povedal Harry. Keď sme dojedli pizzu, tak som ležala na Harryho kolenách a pozerali sme Titanic. Náhodou sme ho zapli v telke. Popíjali sme víno a občas sme prehodili pár slov. Keď prichádzala najsmutnejšia scéna filmu, tak som sa posadila a oprela si hlavu o Harryho rameno. Bol zapozeraný do filmu. Pozerala som sa na neho. Keď si ma všimol, tak ma jemne pobozkal. Pritiahla som si ho za golier a pobozkala som ho vášnivejšie....

Dúfam, že sa vám páči :)) Možno bude mať FY aj viac dielov ako je plánované, pretože konečne ma kopla múza :D

No ako?

15. března 2012 v 15:04 Novinky,oznamy, moje spovede,....
Ahojte :)) Tak deviatačky /ci ? ako ste napísali monitor? :D Ja som včera ešte koli slovine revala, lebo som si myslela, že cele zle to mám :DD a dneska ako som pozerala výsledky, tak taký šok :DD Matika bude asi 100% (teda všetko mi vyšlo ako malo, jedine, že by som to zle zakštrla :P) a slovina 96%, možno 92% lebo v jednej veci som si neni na 100% istá, či som tam dala to, čo si mylsím, že som tam dala :DD Takže zhodnotenie? Nemohlo to dopadnúť lepšie, na to, že som sa vôbec neučila :DD Vy ste ako napísali???? Pochváľte sa! :D A tešíte sa na začiatok DWMT?? 17.3. bude prvý diel! A dneska sa pokúsim napsíať FY 28 diel :)) Propo FY - bude mať 30 - 35 dielov :)))

Forever Young - 27.Diel

11. března 2012 v 17:16 Forever Young

Forever Young - 27.Diel



Prišla som domov a sadla som si do kresla. Toto nie je možné. Nemôže sa to opäť opakovať. Nemôže! Zazvonil mi mobil. Nejaké neznáme číslo.

"Prosím?"

"Ahoj, tu je Harry," začula som jeho hlas. V tom momente sa mi rozbúchalo srdce a začali sa mi triasť kolená.

"Čo chceš?" opýtala som sa ho roztraseným hlasom.

"Ja, teda my, by sme sa s tebou chceli stretnúť. Chceme sa porozprávať o tom sponzorovaní," hovoril Harry, ale ja som ho stopla: "O tom sa pobavte s riaditeľom."

"Lenže my by sme chceli rozprávať s tebou aj o tom divadle. Prosím ťa príď." Vzdychla som si a povedala: "Tak fajn prídem. Kedy a kam?"

"O piatej vo Vanilla café."

"Ok, budem tam. Ahoj," povedala som a zložila som ho. Nestihol ma ani odzdraviť. To je už za hodinu. Čo si oblečiem? Nechcem predsa vyzerať ako bezdomovec, ktorý práve vyšiel z odpadkového koša, ale nechcem, aby to vyzeralo, že chcem robiť nejaký dojem ako dnes doobeda, keď mal prísť "neznámy" sponzor. Vstala som a pobrala sa prehrabať šatník. Vonku je príjemné teplo, tak to vidím na nejaké tenké kvetinkové šaty a baleríny. Keď som sa konečne nachystala bolo už pol piatej. Musím pridať do kroku, aby som tam bola na čas, pretože to nemám najbližšie. Práveže to vôbec nemám blízko.

Vtrhla som do kaviarne ako nejaký gangster. Všetky hlavy sa otočili k dverám. Neviete si predstaviť, ako trápne som sa cítila. Rozhliadla som sa po kaviarni, ale nikto z nich tam nebol. Sadla som si na jediné voľné miesto pri okne. Sedela som tam a pozerala na hodiny na stene. Už bolo takmer šesť, vypila som už jeden milkshake a stále tu nikto nebol. Vzdala som to a sklamane som vstala. Cestou von som vo dverách narazila do Harryho. Zrazili sme sa čelami, pretože on sa ponáhľal dnu a ja som sa hrabala v kabelke.

"Auu!" vykríkla som a chytila sa za čelo.

"Preboha prepáč!" povedal rýchlo Harry a chytil ma za hlavu. Hneď ma však pustil. Iste si uvedomil, čo práve spravil.

"Pán Styles máte meškanie presne päťdesiatosem minút!" povedala som prísnym učiteľským tónom a po pár sekundách som sa usmiala.

"Prepáč, ale vošlo nám do toho niečo."

"Kde sú ostatní?"

"S Danielle."

"S Danielle? Čo je s ňou?"

"Ehm, no, to ti nemôžem povedať. Mám to zakázané, ale to teraz nejdeme riešiť."

"Aha, takže teraz to stretnutie nemá zmysel, tak ja pôjdem radšej domov."

"Nie!" vykríkol Harry a chytil ma za ruku.

"Tak, ale čo by sme tu my dvaja robili?!"

"Poď sa so mnou prejsť, prosím," povedal Harry a pozrel na mňa psími očami.

"Ach, tak fajn."

"Super!"

"A kam ideme?"

"Neviem, kam nás nohy zavedú."

"Tak fajn," povedala som a vydali sme sa rovno po ulici. Celý čas sme sa prechádzali a rozprávali sa. Toľko som sa nenasmiala už dlhý čas. Harry ma odprevadil domov, no zastavil pred mojimi dverami.

"Ďakujem," povedal a usmial sa na mňa. Milujem ten jeho úsmev.

"Nemáš za čo."

"Ale mám," povedal potichu a z ničoho nič ma pobozkal.............


- Máte tu diel, ale je veľmi krátky, lebo fakt nemám čas :( Aspoň niečo som vám narýchlo napísala, tak dufam, že aspoň toto vás poteší, aj keď to nie je nič moc :/

Priateľ :)

10. března 2012 v 9:52 Novinky,oznamy, moje spovede,....
Priateľ :)

Včera sa mi stala taká zaujímavá vec. Môj naj kamarát, o ktorom som si myslela, že na mňa úplne zabudol a nevie ani, že ešte vôbec existujem, mi po pol roku napísal (Nežijeme v tom istom meste, ale 400 km od seba a vidíme sa len v lete :/ ). Pomyslela som si "Ale čo, niekto si tu na mňa aj pamätá?!" Začal úplne normálne, a po nejakej pol hodien rozhovoru napísal "Myslím, že by si mala niečo vedieť, lebo som tvoj kamoš." Normálne som sa bála, čo chce napísať. Nechala som ho nech pokračuje. "Neviem, čo si teraz o mne pomyslíš, ale som BI" Neviete si predstaviť ako vtedy skamenela moja tvár a to, čo spravilo moje vnútro je nepopísateľné. Bola som tak v šoku. Chalan, ktorého poznám roky, v lete som s ním každú minútu dňa, mi z ničoho nič povie, že je bisexuál. Ja som mu však napísala potom, že ho mám rada takého aký je a nezáleží mi na tom, či je taký či onaký. Po tom, čo som mu to napísala som ešte pridala "Myslela som si, že už nie si ani môj kamarát, že si si našiel lepších. Od leta si mi ani raz nenapísal, myslela som si, že pre teba už neexistujem, že som vzduch :/" on na to "Na teba zabudnúť?! "!! Nezabudol ! Na teba nikdy ! Si užasný človek! Takých kamošov ako si ty mám možno troch. !! Ďakujem " "Vieš ako si mi chýbal? Lepšieho človeka ako ty nepoznám." Neprehaňaj.... :) Ja niesom ani zdaleka taky ako ty ! :) Si užasná ! :) Krásna ! :) Vieš pochopiť človeka ! :) Vieš počuvať človeka keď sa potrebuje vyrozprávať ! :) Ďakujem že existuješ ! :) A že som ťa mohol spoznať ! :) Patrí ti veľka vďaka !! :)" Keď som to čítala, tak som sa rozplakala. Strašne ma to dojalo. Môj kamoš E. :) Bola som šťastná, že mi to povedal a že na mňa nezabudol. Pokračovali sme v načatom písaní, keď on zrazu napísal "Vieš o tom" Opäť som netušila, čo chce povedať. Toto na ňom neznášam, že vždy napíše len polovičnú vetu :D "že teraz so mnou možeš rozoberať chalanov :D" Moja trúba zabila na plnej čiare :DDD Takmer som spadla z postele :DD On sa nikdy nezmení. Zbytok sme potom rozoberali chalnov z 1D a podobne :P Navždy to bude jeden z mojích najlepších bláznivých kamarátov, bez ktorých si neviem predstaviť život. A nie je najhoršie mať takého kamaráta ;) Aspoň mi poradí s chalanmi, keď bude treba :D (Predsa je to stále chalan a vie, čo sa im premáva hlavou :D)


Prepáčte :/

8. března 2012 v 21:47 Novinky,oznamy, moje spovede,....
Baby chcem sa vám ospravedlniť za to, že neboli časti, ale nemala som net a ani čas. Teraz tesne pred monitormi nie som na tom časovo najlepšie , takže neviem vám presne povedať kedy bude dalšia časť :( Ale dúfam, že cez víkend sa mi podarí niečo napísať :) Som rada, že máte tú trpezlivosť :) A chcem vám naozaj poďakovať za to, že toto čítate a že máte radi tento blog a story :) Keď som začínala ani vo sne ma nenapadlo, že budem mať toľko čitateľov :) Naozaj ďakujem :)

Dôvody prečo nebude FY

5. března 2012 v 15:16 Novinky,oznamy, moje spovede,....
Kým som neni ešte odpojená rýchlo sem píšem :)


Ahojte J Potrebujem sa trochu vyrozprávať a chcem, aby ste ma aj pochopili :D Včera som náhodou uvidela na ulici chalana, ktorého som naposledy videla pred 7 mesiacmi a on je takýýýýýý zlatýýýýýýýýýý! Proste ja teraz nedokážem rozumne rozmýšľať a stále na neho myslím :DD Som celý deň vysmiata ako slniečko a aj kamošky hovoria, že je to na mne vidieť :D Taktiež vôbec nie som schopná normálne písať :D On je úplne úžasný

Oco ma odpojil od netu!

5. března 2012 v 15:07 Novinky,oznamy, moje spovede,....
Baby, prepáčte, že nebudu časti, ale tato ma odpjil od netu a netuším, kedy mi ho zapne, takež časti asi dlho nebudu :( prepáčte

Odopovede na otázky (1)

5. března 2012 v 14:13


Odpovede na vaše otázky J (1)


  1. Už si skúšala svoj príspevok poslať aj do nejakej literárne súťaže ?

-Áno J

2. Na akú strdenú chceš ísť ?

- Športové gymnázium Nitra

3. Kto sa páči tebe najviac z One Direction?

- Fúha, ťažko povedať :D Ja mám také obdobia, že raz sa mi páči najviac ten a o mesiac zasa iný, takže to je fakt ťažko povedať, ale keď to zoberiem tak všeobecne, tak Zayn J

4. Kolko máš rokov?

-15

5. Na aké tréningy chodíš?

- Hrám volejbal

6. 21 Domi - Dala som ho medzi obľúbene odkazy na mojom blogu a nemám pre teba inú radu jako stále ho dávať na oči J

7. Chcela by som sa spytat ci mas tie obrazky co mas hore na blogu jednotlivo ? :)

-Nie

Otázky ohľadom príbehu neodpovedám a čo sa týka pravidla, tak utorky, stredy a štvrtky nebude platiť, lebo tak mi to nevychdáza časovo :)

Another World - Intro

3. března 2012 v 14:35

Another World - Intro

Táto poviedka je o dievčati menom Isabella Bennett, ktorá študuje na internátnej škole na vidieku. Jej rodičia zomreli pri autonehode, keď mala iba pár mesiacov a vyrastala v Londýne u jej babičky, ktorá ju vychovávala. Jej detstvo bolo veľmi skromné, pretože pochádza z chudobnej rodiny. Na škole je pokladaná za lúzra a má iba jednu priateľku, Victoriu Parker, ktorá taktiež nepatrí medzi "vyvolené" decká na tejto škole. Sú dve a to im stačí. I keď nie je najlepší pocit, vedieť, že vás nikto na tej prekliatej škole nemá rád a všetkým ste len na posmech. Avšak všetko sa jedného dňa zmení, keď pôjde na víkend ku babičke do Londýna, kde stretne speváka so slávnej skupiny One Direction (Liam Payne). Jej život šedej myšky sa prevráti na ruby, pretože život Liama je tak odlišný od jej, že sa to nedá nazvať inak ako Another World! (I take you to another world)

- Pripravuje sa, 1.Diel - 21.Apríla 2012 :)

- Isabelle (Bella) Bennett

Forever Young - 26.Diel

3. března 2012 v 13:03 Forever Young


Je síce krátka, ale aspoň nejaká je :)

Forever Young - 26.Diel


Pohľad Sophie

Sedela som chvíľu na tej stoličke a spamätávala sa z toho šoku. Bolo to tak dávno. Pozrela som sa na oboch a v hlave sa mi začali prehrávať všetky spomienky. Vírili mojou hlavou a predbiehali sa v tom, ktorá je horšia.
"Takže slečna Hopkinsnová vás tu prevedie, môžete sa jej pýtať, čo vás napadne. Ja to už nechám na nej a vy viete, čo máte robiť," posledná veta bola adresovaná mne. Vstala som, nadýchla som sa a povedala si: "Tak fajn, zvládneš to."
"Dobre, takže škola bola založená v roku ........."
"Sophi, vieš že, keď budeš takto pokračovať, tak nás unudíš k smrti," povedal Louis.
"Fajn, tak povedzte, čo chcete vidieť, vedieť," povedala som a dala si ruku v bok.
"Čo nám ukážeš? Niečo zaujímavé tu je? " povedal Liam. Ja to niečo zaujímavé vidím hneď pred sebou. Prebehlo mi hlavou.
"Tak vám ukážem divadlo, ktoré je v hroznom stave. Chcela by som zohnať peniaze na jeho opravu. Poďte za mnou," povedala som a ťahala ich za mnou. Nie doslovne. Otvorila som ťažké železné dvere.
"Potichu, pretože práve prebieha hodina, tak len tak okrajovo sem pozrieme," povedala som potichu a odhrnula kúsok z červenej ťažkej opony.
"Ako vidíte, je to v štádiu rozpadu," povedala som a prikryla dieru v podlahe.
"Ale je pekné," povedal Liam.
"Sophia, vieš, že túto školu budeme sponzorovať len pretože si tu ty," poznamenal Louis a sadol si na polystyrénový kameň, ktorý sa pod ním hneď prepadol.
"Louis! Zničil si nám kulisu!" povedala som so smiechom.
"Zaplatím ju," povedal a vstal.
"Netreba, ja mám iba jednu poznámku. Mám dozor na chodbe, tak musím teraz odísť, tak by som bola rada, keby ste mohli ísť so mnou do môjho kabinetu, tam vás na chvíľu zavriem a po prestávke budeme pokračovať, môže byť?"
"Nemáš tam niečo na jedenie?" opýtal sa ma Niall.
"Možno sa nájde nejaké jablko," povedala som a usmiala sa. Vôbec sa nezmenili, na rozdiel odo mňa. Ja som bola už úplne iný človek. Bola som staršia a rozumnejšia. Zmenila som si život od základov. Všetko je nové a minulosť ma neťažila, až do teraz, pretože som začala zisťovať, ako mi chýbali.
"Inak ako sa má Danielle?" opýtala som sa Liama. Ju som tiež vymazala. Všetko. Lieky a sedenia s miliónmi doktorov ma zmenili. Donútili ma zabudnúť aj na tie krásne chvíle môjho života. Teraz sa však vracali.
"Má sa super, myslím, že by si ju mala ísť pozrieť," povedal Liam a usmial sa.
"Mohla by som?" opýtala som sa neisto.
"Samozrejme, vieš, kde bývame," povedal a podržal mi dvere.
"Tak sa niekedy možno zastavím."
"Kedykoľvek si vítaná."
Odomkla som dvere kabinetu a pustila tam chalanov.
"Cíťte sa tu ako doma," povedala som so smiechom.
"Možno sem príde Natasha, moja kamarátka a druhá angličtinárka, tak potom nebuďte prekvapený."
"Nebudeme," povedal Louis a sadol si na stôl. Zobral do ruky nejaký papier a čítal ho. Asi nejaký študentský sloh. Zatvorila som ich tam a vydala sa na svoju chodbu. Oprela som sa o parapetu a pozerala sa na študentov, ktorý prechádzali okolo. Duchom som však bola úplne mimo. Zayn s Harrym celý čas nič nepovedali. Iba som cítila na mne Harryho pohľad. Nie, nezačínaj s tým zas! Zakričala som na seba. Je minulosť. Všetci sú minulosť. Nechceš mať s nimi spoločné. Toto som si stále hovorila v hlave. Desaťminútová prestávka mi prišla nekonečná. Keď konečne zazvonilo, tak som sa ku nim vrátila. Bola tam aj Natasha a mala si dosť blízko so Zaynom. Bavili sa spolu, smiali,......Liam sa bavil s chalanmi, len Harry stál otočený ku oknu a pozeral doň. V okne som mohla vidieť jeho odrazený obraz. Bol zvláštny, celý čas bol ticho, ani sa nezasmial, nič. To nebol on. "Celé to bolo zvláštne. Všetko. Už len to, že som ich stretla bolo divné. Nechcela som začať znova ten istý život, ale niečo ma doňho stále ťahalo. Spomienky vychádzali na povrch. Bola som rada, keď skončila tá prehliadka školy. Hneď zo školy som išla na cintorín za Emily............."

Vymieňala som kvety na hrobe, keď sa zrazu ozvalo tiché: "Ahoj." Otočila som sa. Stál tam Harry. Mal na sebe džínsy, bielu košeľu a na nej tmavomodrý sveter.
"Ahoj," povedala som rovnako potichu.
"Ako vieš, že som tu?" opýtala som sa ho a pozrela mu do očí.
"Nejako som to tušil. Viem, že ma pravdepodobne teraz pošleš do čerta s argumentom, že je už neskoro, ale chcem ti len povedať prepáč. Za všetko, čo sa stalo."
"Harry, bolo to dávno a ja sa už ku tomu nechcem vracať. Tá kapitola môjho života je dávno za mnou."
"Ja viem, ale aj tak prepáč."
"Prosím ťa, zabudni na to, čo bolo kedysi medzi nami. Môžeme sa tváriť, že sa nepoznáme? Bude to tak lepšie a ty to vieš." Harry sklonil hlavu a pozeral sa do zeme.
"Ale ja si to nemyslím." Zhlboka som sa nadýchla a vstala.
"Ja už pôjdem, ahoj," povedala som a utiekla som.

Z pohľadu Harryho

"Prosím ťa, zabudni na to, čo bolo kedysi medzi nami. Môžeme sa tváriť, že sa nepoznáme? Bude to tak lepšie a ty to vieš," hovorila potichu. Sklonil som hlavu a pozeral sa do zeme.
"Ale ja si to nemyslím," povedal som nahlas a pozrel sa na ňu. Zhlboka sa nadýchla a vstala.
"Ja už pôjdem, ahoj," povedala a utiekla som. Ako vždy. Vždy, keď nechce niečo riešiť, tak utečie. Tento krát mi neutečie. Teraz už nespravím tie isté chyby. Teraz bude moja. Ja ju musím opäť získať. Nikdy som nikoho nemiloval tak ako ju.

Forever Young - 25.Diel

3. března 2012 v 10:35 Forever Young


Forever Young - 25. Diel


http://www.youtube.com/watch?v=I7u1A5V8NcU&feature=related


"Nechcel som ťa zraniť a navyše som s tebou nehovoril vyše pol roka. Ako by to znelo? Ahoj Sophi, ako sa máš? Asi dobre, že? Aj ja, len tak medzi rečou Zayn ťa podvádza……takto som ti to mal povedať?" opýtal sa ma. Pokrútila som hlavou.

"Ty si ma nechcel zraniť?! A je ti jedno,že si ma zranil oveľa skorej než on?! A teraz je to ešte horšie akokeby som sa o tom dozvedela skorej? Vôbec by som sem v tom prípade nešla."

"Ja viem a mrzí ma to," povedal úprimne.

"Mohlo ťa to mrzieť skorej, než si to spravil."

"Ja som nevedel, že ťa ešte niekedy uvidím, tak čo som mal robiť?! Prestať žiť?!" zvýšil na mňa hlas Harry. Odsunula som sa od neho.

"Nekrič na mňa! A aj v lete si myslel na to, čo si hovoril?! Jedna z mnohých?! Nič ku mne necítiš?! Spomínaš?! Prečo si to povedal, keď si to tak nechcel?!" kričala som po ňom vstala som. Začínalo pršať.

"Ja som nevedel ,čo hovorím! Nechcel som to tak. Neuvedomoval som si to! Koľkokrít sa ti má mešte ospravedlniť?! Kedy mi už konečne začneš veriť, že som to tak nemyslel?!" kričal aj on po mne. Začalo riadne pršať. Cítila som, ako mi promoká oblečenie.

"Vieš kedy Harry?! Nikdy! Pochop, že ja ti už nikdy veriť nebudem! Daj mi radšej už navždy pokoj! Na ospravedlňovanie je už neskoro!" kričala som s plačom. Otočila som sa a vdaždi som utekala naspäť do hotela. Harry tam ostal stáť v daždi. Prodrala som sa kopou novinárov a vošla dnu cez sklenené otáčacie dvere. Na recepci som narazila na Zayna.

"Sophi, ja to vysvetlím!" zakričal po mne, keď ma uvdiel.

"Ty mi daj tiež pokoj! Už nie je o čom! Je neskoro!" zakričala som na neho a utekala ďalej. Zobrala som to po schodoch až na siedme poschodie. Vtrhla som celá mokrá do mojej izby. Bola tam iba Danielle.

"Čo sa stalo?" opýtala sa vystrašene.

"Zayn a Harry," povedala som s plačom a sadla si na posteľ.

"Čo je s nimi?"

"Zayn ma podvádzal a Harry o tom vedel a nič mi nepovedali! Neznášam ich! Oboch!" kričala som na celú izbu. Danielle ma objala. Nezmohla som sa na nič iné. Dokázala som iba plakať. Na nič iné som sa nezmohla. Moje myšlienky boli úplne niekde inde. "Bola to totálna rana pod pás. Od oboch. Harrymu som Emily už neukázala. S nikým som o tom nechvěla hovoriť. Vrátili sme sa domov. Zobrala som si dovolenku, aby som mohla byť s Emily, čo najdlhšie. Pár týždňov bolo všetko v poriadku, ale potom to začalo. Emily nevládala, musela ísť do nemocnice. Každý deň pomaly umierala. Doktori mi u nej nedovolili byť v noci. Ja som aj tak neodchádzala. Sedela som celú noc na stoličke a čakala na ráno. Jedného som sa však už nedočkala. Bol to hrozný pocit počuť ten jeden tichý tón………."

Sedela som ako vždy na chodbe. Z ničoho nič sa tam objevili doktori.

"Čo sa deje?" opýtala som sa ich, ale neodpovedali mi. Zmizli v izbe a doslova ma tam vyvreli. Vedela som, že je už koniec, ale nechcela som tomu uveriť. Chcela som, aby to bol iba sen. Iba nočná mora, ale bohužiaľ nebola. Po niekoľkých minutách vyšli von. Primár mi iba povedal: "Úprimnú sústrasť," a odišiel. Nedokázala som to.

"Nezvládla som to. Nedokázala som sa ísť na ňu pozrieť. Sedela som tam ešte asi hodinu, kým som sa odvážila. Bola bledá, bez života, studená. Môj svet sa vtedy zrútil. Uzavrela som sa do seba. S nikým som nekomunikovala. Doslova mi preskočilo a dostala som sa na psychiatriu. Bola som tam rok. Jeden celý rok. Keď som sa vrátila, tak som bola úplne nový člověk. Zabudla som na celú moju minulosť. Sústredila som sa na budúcnosť. Bola som vyrovnaná a šťastná. Spravila som si nadstavbu a začala učiť na novej súkromnej umeleckej strednej škole v Londýne. Netušila som, že môj život bude takýto. Učila som anglický jazyk a mala som dramatický krúžok. Žila som spokojne. Mala som nových priateľov, mala som rada svoju prácu, dokonce som predala starý byt a kúpila si malý rodinný domček v peknej štvrti na okraji Londýna. Všetko bolo dokonalé, ale predsa sa muselo stať niečo, čo tú dokonalosžť pokazilo….."

Sedela som vo svojom kabinete a pila kávu. Otvorili sa dvere a vošiel riaditeľ školy.

"Dobrý deň," pozdravil ma s úsmevom.

"Dobrý deň," odpoevdala som a postavila sa.

"Dneska prídu nadejní sponzori. Prídu okolo desiatej, tak by som vás checl poprosiť, či by ste ich nepreviedli po našej škole."

"Sradosoťu, ale ja dneska nemám voľné hodiny."

"Toho sa neobávajte, ja to zariadím. Každopádne vybavte si zastupovanie na tretiu hodinu, ostatné nechajte na mňa."

"Dobre, takže o desiatej?"

"Áno, ja ich sem za vami privediem, takže na desiatu tu buďte," povedal riaditeľ a odišiel. Opäť som si sadla na stoličku a dala sa do opravovania písomiek. Normálne ma chytali nervy z toho, ako sú niektorí žiaci sprostí.

"Ahooj," vošla do kabinetu Natasha a sadla si na svoje miesto.

"Ahoj."

"Čo, opravuješ?"

"Bohužiaľ áno. Nemáš ty dnes Bosnu tretiu hodinu?"

"Mám, prečo?"

"Nezaskočíš ma v treťej T? Dneska prídu tí sponzori a ja ich mám previesť po škole. Teraz tu bol pred chvíľou riaditeľ. Nestretla si ho cestou?"

"Stretla, fajn zastúpim ťa."

"Díky. Teraz si ešte odučím druhú hodinu a potom ma zaskočíš," poďakovala som jej a pokračovala v opravovaní. Zazvonilo na hodinu a s Natashou sme sa pobrali do našich tried.

"Dobré ráno," pozdravila som triedu, ktorá rýchlo vstala a hneď aj sadla. Sadla som si na stoličku a otvorila triedru knihu.

"Dneska máme literatúru?"opýtala som sa sama seba a zapísala dnešnú látku.

"Tak koho si dnes vyskúšame? Dnes je pätnásteho mája, čiže pätnásť plus päť je dvadsať, Deryl, poď," vyvolala som jedného žiaka. Nedobrovoľne odišel z miesta a postavil sa pred tabuľu. Otvorila som si svoj zošit a nalistovala som si ho.

"Tak čo sme brali naposledy?" Bol ticho. Vidím to na F.

"Dobre, poviem ti to. Antonie de Saint - Exupéry Malý Princ, počúvam ťa," povedala som a prekrížila som si nohy. Perom som klepkala po zošite a pozerala na neho.

"Učil si sa?"

"Uhm, nie."

"Fajn, päť. Choď si sadnúť. Kto je ďalší?" Posadila som ho a opäť začala listovať.

"Eleonor, poď," povedala som dievčaťu v prvej lavici.

"Takže Malý Princ o čom to je?" opýtala som sa a počúvala, čo hovorí. Vedela to a rozprávaal už dlho. Trochu som sa zamyslela a prestala ju počúvať. Spamätala som sa a povedala: "Dobre, čo sme brali minule?"

" John Ronald Reuel Tonkien, Pán prsteňov. Bolo to o…."

"Eleonor to stačí, A plus, choď si sadnúť a dones preukaz," povedala som jej a zapísala som si jej známku. Postavila som sa.

"Dobre, to by sme mali zopakované. Dneska skočím trochu do drámy. Vie mi niekto povedať nejakú divadelnú hru od nášho anglického básnika Shakespeara?"

"Rómeo a Júlia," povedal ktosi vzadu.

"Presne tak, dneska sa tomu trochu povenujeme. Otvore si učebnicu na strane dvestotri. Spravte si dvojice, skúsime trochu praxe…………." pokračovala som vo vysvetlovaní. Hodina prebehla rýchlo. O päť minút už je desať, tak sa musím poponáhľať. Rychlým krokom som vošla do kabinetu. Chcem sa ešte prezliecť. Rýchlo som si vytiahla zo svojej skrinky béžové, voľné krátke šaty a prezula sa. Vlasy som si sčesala do nedbalého drdolu. Musíme spraviť dojem. Majú vraj raziť kopec peňazí do našej školy, ak to výjde, tak by to bolo úžasné. Možno sa mi aj podarí preraziť s mojím plánom opraviť školské divadlo, pretože už sa doslova rozpadá. Sadla som si na stoličku a napila sa minerálky. Už len čakať, čo príde. Sedela som tam pár minút, keď vošiel riaditeľ. Sponzorov som nevidela, ale počula. Tie hlasy mi boli veľmi známe, len som ich nevedela zaradiť odkiaľ ich poznám. Po chvíli vošli. Keď som ich uvidela, takměř som spadla zo stoličky. Čo tu robia?! Oni nemôžu byť tí sponzori. Zabudla som na nich a teraz tu zraz všetci stoja rovnako šokovaní ako ja.


Z pohľadu Harryho

"Teraz vás zavediem za jendou učiteľkou, ktorá vás prevedie po škole," povedal nám riaditeľ.

"Dúfam, že to bude nejaká stará dáma," povedal Louis a zamial sa.

"To by sa páčilo Harrymu nemyslíte?" povedal Zayn a tiež zasmial sa. Opäť sme sa spriatelili a všteko bolo s nami v poriadku ako kedysi. Zastavili sme pred kabinetom anglického jazyka.

"Poďte za mnou," povedal riaditeľ a otvoril dvere. Ocitli sme sa v malom kabinete. Poobzeral som sa po ňom. Potom som ju uvidel. Sedela za stolom a pozerala na nás šokovaným pohľadom. No, nie je jediná. Pozeral som sa do jej modrozelených očí. Vôbec sa nezmenila. Bola stále rovnako nádherná. Tuším, čím je staršia, tím je ešte krajšia. V tú istú chvíľu sme sa so Zaynom navzájom pozreli do očí. Obaja sme vedeli, že toto nedopadne dobre. Ani jeden sme netušii, ako sa máme ku nej správať. Zabudli sme na tú kapitoli života a povedali sme si, že ju už nikdy nezačneme. No, teraz sa to všetko komplikuje. Čistou náhodou som ju znova stretol. Tých našich náhodných stretnutí už bolo toľko, že začínam pochybovať, že sú to náhody. Nie som síce veriaci, ale teraz musím povedať, že Boh sa tam hore asi nudí, keď nám toto robí. Mám povedať ahoj, či dobrý deň?

"Ahoj," povedal prekvapený Liam. Vyriešil to za nás.

"Ahoj," povedala a usmiala sa na neho. Bola šťastná, že ho vidí. Bolo to vidieť. No, keď sa pozrela na nás, v jej očkách už šťastie nebolo.

"Vy sa poznáte?" opýtal sa riaditeľ. Lepšie ako si viete predstaviť, pomyslel som si.

"Dá sa to tak povedať," povedal Louis. Jas o Zaynomsme pre istotu mlčali. Pokazili sme to obaja. Objaa sme spravili chyby, na ktoré ona nezabudla.

Dúfam, že sa vám páči a píšte svoje názorv, aj kritku aj všetko, potrebujem vedieť, aby som vedela ako pokračovať :)

Forever Young - 24.Diel

2. března 2012 v 21:43 Forever Young
Trochu som zaskákala v čase, tak dúfam, že vám to nevadí :/

Forever Youg - 24.Diel
Zayn bol ticho a pozeral na mňa pohľadom, ktorý som nevedela identifikovať. Prečo nič nehovoríš? Prečo si ticho?! Hovorila som si v duchu. Netušila som, ako mám pokračovať. Cítila som, že sa za chvíľu rozplačem. A netrvalo dlho a prvá slzy mi už stiekla dolu lícom. Sklopila som zrak a zakryla si rukami tvár.
"Prepáč," zašepkala som. Zayn my odkryl tvár a z ničoho nič ma pobozkal. Bola som totálne zaskočená. Odlepila som sa od Zaynových jemných a pálivých pier. Neviem, ako to mám brať. Neviem, čo to znamená. Netuším, čo to robím.
"Ty prepáč mne," povedal potichu.
"Za čo?"
"Za to, že som bol idiot a čakal som pridlho."
"Nechápem ťa."
"Odkedy som ťa prvýkrát uvidel, tak si mi hneď padla do oka." Nevedela som, čo mám povedať. Opäť mezdi nami nastalo to hrobové ticho. Nikto netušil, čo má povedať. Teda ja určite nie. "Cítila som sa zvláštne. Na jednej strane som chcela Zayna, ale na druhej strane som stále cítila niečo ku Harrymu. Neviem, či ma vtedy ku nemu ťahala Emily alebo niečo iné. Každopádne Harry mi vtedy zlomil srdce. Nechcela som ho ani vidieť. Počas dovolenky som na neho úplne zabudla, no môj príchod domov hneď začal veľkú búrku. Všetko sa po pár týždňoch začalo komplikovať. Harry dal zbohom Jessice len kvôli mne. Zayn z Harrym sa vôbec nebavili a mohla som za to ja. Doteraz nechápem, ako sa to mohlo stať, keď ja som mu verila........."
"Ahoj, som doma!" zakričal šťastný Zayn. Odkedy sme prišli z dovolenky, tak býval u mňa.
"Ahoj zlatko, potichu Emily spí."
"Ou, jasné. Vieš ako si mi chýbala?" povedal a privinul si ma ku sebe. Jemne som ho pobozkala. Zayn ma pobozkal vášnivo a rukami zablúdil pod moje tričko.
"Zayn, teraz nie," povedala som pomedzi bozky.
"Prečo nie?"
"Čo ak sa Emily zobudí, neviem, či ešte spí tak tvrdo."
"Budeme potichu," nedal sa odbiť Zayn a už lámal aj mňa.
"Dobre, ale na gauči."
"Vedel som, že ťa presvedčím." So Zaynom sme sa presunuli na gauč. Bozkával ma doslova všade. Navzájom sme sa povyzliekali………………………….Ležali sme vedľa seba prikrytý dekou. V izbe bola úplná tma. Zayn sa zrazu ozval: "Sophi, mala by si niečo vedieť." Netušila som, kam tým mieri.
"S chalanmi o týždeň odchádzame na svetové turné," povedal Zayn a ani sa na mňa nepozrel. Vyrazilo mi to dych.
"Aký veľký je ten svet?"
"Rok a pol."
"Čože?! Rok a pol?!" zvýšila som hlas.
­"Budeme to musieť prežiť. Moc sa nám nechec ísť, hlavne Liamovi a Lousovi, ktorý musel presunúť aj svadbu."
"Ale ja to nezvládnem," povedala som a začala som plakať. Tá predstav je nepredstaviteľná. A hovorí mi to ža teraz! Určite to vdie minimálne mesiac! svetové turné sa nenaplánuje zo dňa na deň.
"Ako dlho to už vieš?"
"Dva mediace."
"Aha," povedala som nahnevane. Naozaj som na neho nahnevaná. Ako mi to mohol spraviť?!
Deň odchodu
"Ľúbim ťa," povedala som Zaynovi při hlavom terminále so slzami a pobozkala ho. Silno som ho objala a nechvěla pustiť.
"Aj ja," zašepkal a dal mu pusu do vlasov.
"Pa," povedala som so slzami, pretože som počula vštekých, jako na neho kričia. Za chvíľu už odlietajú.
"Pa, milujem ťa," poevdal posledný krát a otočil sa. Pred vstupom do železného tunela mi zakýval a poslal pusu.
"Zayna som nevidela desať mesiacov. Každý deň mi buď poslal smsku alebo zavolal. Liam mi taktiež volal a hovoril, že medzi Harrym a Zaynom sa všetko dáva do poriadku. Bola som šťastná z ich udobrovania, ale zronená z Emilinho zdravotního stavu. Stále sa zhoršoval a už jej noazj nezostávala veľa času. Doktori jej odhadli mesaic maximálne dva. Pohlo ma to dopredu Zistila som, kedy majú chalani koncert niekde v Európe. Najbližší bol o týždeň v Paríži. Hneď som volala Liamovi, či by mi nemohol byvši stretnutie najpv s Harrym a potom so Zaynom. Zo začiatku nesúhlasil, ale nakonec som ho prehovorila. S Danielle a El sme išli spolu do Paríža. Samozrejme nemsela chýbať Emily. Pamätám si, že som stála pred veľkými sklenenými dverami…….."
Tak tu sa mám střetnu s Harrym. Nerozprávala som s ním od júna. To je viac ako pol roka. Bojím sa. Som nervózna, netuším ako to zoberie. Jako ma zoberie. Emily som pre istotu nezobrala. Ak to pôjde hladko, tak ho zavediem za ňuo na hotel. Vkročila som dnu. Nevedel, že mám prísť. Nikto okrem Liama nevedel, že prídeme.
"Môžem?" opýtala som sa potichu a vkročila dnu. Harry sa prudko otočil.
Z pohľadu Harryho
"Môžem?" ozval sa veľmi známy hlas. Otočil som sa a neveril vlastným očiam. Stála tam ONA! Ona tam stála! Vzdialená odo mňa štyri metre. Nevedel som, čo od radosti povedať. Mal som na mylsi toľko veľa vecí. Chcel som sa jej ospravedlniť, povedať jej všetko ,čo cítim, ako mi chýbala, jednoducho všetko, ale zmohol som sa len na bezmocné: "Ahoj."
"Ahoj Harry, potrebujem sa s tebou porozprávať," povedala smutne. Toto sa neuberá dobrým smerom a ešte to ani nezačalo.
"Posaď sa," povedal som a ukázal na gauč.
"Chcem sa rozprávať o Emily. Vieš, že má leukémiu a nedávno jej doktori tak trochu povediac určili koniec. Zostáva jej mesiac, maximálne dva," hovorila ťažko a videl som, že sa rozplače. Mne nebolo tiež dvakrát najlepšie. Vedel som, že to raz príde, ale nemyslel som si, že tak skoro. Myslel som si, že si ju ešte užijem.
"Je tu? Môžem ju vidieť?"
"Je v hoteli, môžeš ju ísť pozrieť," povedala už so slzami stekajúcimidolu jej tvárou.
"Môžem?"
Mlčky prikývla.
"Tak pôjdeme hneď, ja si len zoberiem kabát."
Obliekol som si kabát a vyšli sme z arény, v ktorej máme mať dnes večer koncert.
Z pohľadu Sophi
http://www.youtube.com/watch?v=VV1XWJN3nJo - odporúčam počúvať, lepšie sa možno vžijete (písala som to poľa tejto pesničky)
Išla som s Harrym do hotela. Ocitla som sa vo veľkej recepcii. Bývala som na siedmom poschodí a nechcelo sa mi ísť pešo. Chalani tu boli tiež ubytovaný.
"Ideme výťahom?" opýtala som sa Harryho. Iba prikývol a išli sme ku výťahu. Privolali sme ho dolu. Otvorili sa dvere a ja som si myslela, že skolabujem. V prázdnom výťahu bol Zayn s nejakým dievčaťom a mali si ku sebe veľmi blízko. Bozkávali sa. Keď ma Harry uvidel, tak ma chytil za ruku.
"Myslela som si, že si iný!" zakričala som s plačom. Vôbec netušil, že som tam, pretože bol otočený chrbtom. Otočil sa a ihned ju pustil.
"Sophia!" povedal a bolo to jediné na čo sa zmohol.
"Ja-ja-ja ti to vysvetlím!"
"Ty už mi nič nevysvetľuj! Ako si mohol?!" Zayn sa v tej chvíli pozrel na Harryho.
"Ty si to vedel?!" zakričala som na neho a vytrhla sa mu. Mlčky prikývol a pozrel sa do zeme.
"Ty si vedel, že ma podvádza a nič si mi nepovedal?! Obaja ste hnusní! Uvědomujete si, že ja som človek?! Oboch som vás milovala a obaja ste ma zranili! Obaja stem a sklamali!" kričala som po nich. V zápätí som sa otočila a s Pálčím uetkala von z hotela. Netušila som kam utekám. Vôbec som to tu nepoznala. Harry utekal za mnou.
"Hej, hej Sophia! Čakaj!" kričal po mne. Keď už som nevládala, tak som si sadla na jednu lavičku na pešej zóne. Harry ma dobehol a sadol si vedľa mňa.
"Sophia, kľud," povedal potichu. Neviem ani prečo, ale objala som ho. Přitulila soms aku nemu a plakala.
"Prečo ste všetci takí idioti?! Teraz myslím aj teba! Prečo mi to robíte?! To vám na mne vôbec nezáleží?! Vy ste hrozní!" hovorila som z posledných síl a udierala Harryho do chrbta. Nechal ma, nič nerobil, nekomentoval, iba si ma privinul. V tej chvíli mi to bolo úplne jedno. Neznášam ich! Aj Zayna aj Harryho! Prečo sa vždy stane niečo, čo ma úplne zničí?! Čo mi pretočí život naruby? Prečo?! Nemám právo na normálnu lásku? Nemám to šťastie byť milovaná? Očividne nie. Prečo sa nedá na nich tak ľahko zabudnúť?! Na oboch! Obaja mi zlomili srdce, obaja sa kvôli mne pobili a je im to nanič, keď Zayn ma podvádza a Harry o tom vedel a nepovedal mi to!
"Harry prečo?" opýtala som sa ho a pozrela mu do očí………..
Prepáčte, že je tak neskoro, ale predsa niečo a nehnevajte sa na mňa za túto časť, ale mám takú náladu :/