Forever Young -1.diel

12. února 2012 v 20:38 |  Forever Young

Forever Young - 1. Diel



Uvidela som otca sedieť na stoličke v kuchyni pri šálke kávy.
"Ahoj oci," pozdravila som ho milo a dala mu pusu na líce.
"Ahoj zlatko," povedal vážne.
"Deje sa niečo?" Takýmto tónom už dlho nehovoril.
"Sadni si na chvíľku. Potrebujem sa s tebou porozprávať."
"Áno? Nezačína to najlepšie."
"Neboj sa. Vieš, že odkedy zomrela mama, tak, že som dlho nikoho nemal."
"Kam tým smeruješ?" Len prosím mi povedzte, že nesmeruje tam, kam tým smeruje.
"Nebudem teraz chodiť okolo horúcej kaše, tak ti to poviem na rovinu. Za ten čas som si niekoho našiel. Poznám sa s ňou už vyše pol roka a naozaj si spolu rozumieme. Má jedného syna a dcéru, tak sme rozmýšľali, že by sme vás spolu zoznámili, takže dnes ideme na spoločný obed." Na tvári mi zostal kamenný výraz.
"Ty ju chceš vymeniť za mamu?! Nebola v tvojom živote jediná?!" vyletela som na neho a cítila som, že sa mi slzy tlačia do očí.
"Sophi jasné, že bola, ale život ide ďalej. Po rokoch som s ňou konečne šťastný, tak mi to prosím ťa dopraj a sľúb mi, že sa na tom obede budeš správať slušne." Otec mi chytil ruku a pozrel sa mi do očí.
"Sľubuješ?"
"Sľubujem," povedala som nedobrovoľne a uvoľnila si ruku z jeho zovretia.
"Tak sa mi to páči. Choď sa rýchlo nachystať, pretože o pol hodinu už musíme ísť."
"Fajn," povedala som dotknuto a utiekla do svojej izby. Prečo mi to spravil?! To mu na mne vôbec nezáleží?! Nezáleží mu na mojich citoch a názoroch?! "Bola som taká naštvaná a dotknutá. Myslela som si, že je to koniec sveta. Pamätám si, že som chcela rozbíjať a kopať do vecí. Nikdy mi nič také ešte nespravil. Donútil ma nasadnúť do auta........"

Sedela som vedľa neho na prednom sedadle a pozerala sa na ľudí okolo. Do konca školského roku zostával posledný týždeň. Neskutočne som sa tešila. Už som mala naplánované celé prázdniny. Do minúty! Pri predstavách na prázdniny som bola úplne nadšená. No nadšenie ma prešlo, keď sme zastavili pred reštauráciou. Stála pred ňou vysmiata žena a keď uvidela môjho otca, tak mu zakývala. Čierne vlasy, hnedé oči, vysoká? Oco tú si kde našiel?! Vôbec mi nebola sympatická. Zaumienila som si, že z auta nevystúpim.
"Sophia! Tak vystúpiš?!" zakričal na mňa otec.
"Nie!" povedala som trucovito.
"Sophia, nerob mi tu scény a okamžite vystúp z toho auta!" Chytil ma za ruku a nasilu ma odtiaľ vytiahol, aj keď som sa vzpierala. Pozrela som na neho sklamaným pohľadom a vliekla sa za ním.
"Ahoj, Tommy," povedala tá žena, objali sa a oco jej dal pusu na líce. Fuj, chcelo sa mi zvracať.
"Toto bude asi Sophi, že?" povedala až prehnane milo.
"Pre vás Sophia," povedala som odmerane a oco do mňa hrkol.
"Prosím ťa ospravedlň ju, dnes nemá najlepší deň, že?" povedal vyčítavo a uprene na mňa zahľadel.
"Ja som Anne, môžeš mi hovoriť ako chceš."
"Aj macocha?" povedala som zákerne. Dosť ju to zaskočilo a vyvalila na mňa oči.
"Sophia! Okamžite sa ospravedlň!" doslova na mňa nahučal otec.
"Pardon, fakt ma to mrzí," povedala som s veľkou iróniou v hlase.
"Sop...."
"Tommy, nechaj to tak a poďme radšej dnu," povedala sklamane a pozrela sa na dvere.
"Naozaj mi je to ľúto," povedal otec a otvoril jej dvere. Samozrejme, že mne ich už nepodržal. Sadli sme si za stôl pre štyroch.
"A ty máš kde Harryho?" opýtal sa jej.
"On má nejaké povinnosti, tak povedal, že bude trošku meškať, ale určite príde," uistila ho a otvorila jedálny lístok.
"Už sa na neho teším. Určite je to milý chlapec."
"Už skorej chlap. Neverím, že ten čas tak letí," povedala a zahľadela sa do diaľky, ako keby tam niečo hľadala.
"Koľko má vlastne rokov?"
"Devätnásť."
"To už má toľko rokov?"
"Je to neuveriteľné, ale áno."
Prekrútila som očami a pozrela sa von oknom. Zrazu sa otvorili dvere a vošiel chalan s kučeravými vlasmi v bielej košeli a džínsoch, a približoval sa ku nám.
"Ahoj Harry!" pozdravila ho nadšene Anne, teda skorej macocha.
"Ahoj mami!" povedal rovnako nadšene a silno ju objal.
"Ahoj Harry. Ja som Tom," povedal otec, vstal zo stoličky a podali si s Harrym ruku.
"Teší ma, že vás konečne vidím. Mama vás často spomínala," povedal nadšene a sadol si vedľa mňa. Ani som sa na neho nepozrela. Uprene som hľadela do jedálneho lístka.
"Ahoj, ja som Harry Sty...."
"Ja dobre viem kto si, a aby si vedel, že mi to žily netrhá, takže prosím ťa nechaj ma na pokoji!" prerušila som ho a vyštekla na neho.
"Veď dobre. Ja som bol len milý," povedal sebaobranne a taktiež si otvoril lístok. Pribehol ku nám čašník a opýtal sa: "Dobrý deň, želáte si?"
"Ja si dám hovädzí steak s opekanými zemiakmi. Čo ty?" opýtal sa ma otec.
"Zeleninový šalát bez mäsa," zdôraznila som bez mäsa, pretože som vegetariánka. Nechápem ako niekto môže jesť mäso.
"Ja si dám to isté, čo tento milý pán," povedal Harry a usmial sa. O čo sa to pokúša?!
"A vy?" opýtal sa čašník Anne.
"Ja si dám pečeného tuniaka a opekané zemiaky."
"Všetko to bude?"
"A ešte na pitie jednu veľkú minerálku poprosíme," povedal otec a zaklapol jedálny lístok.
"Tak povedz mi niečo o sebe Harry."
"Na mne nie je nič zaujímavé. Radšej vy mi povedzte či niečo o sebe, aby som vedel, či vám môžem mamu zveriť." Anne sa na jeho poznámke zasmiala, no mne bolo ešte horšie ako pred tým. Prečo sa mu tak vtiera?! "Cítila som sa úplne zradená. Celý zvyšok obedu sa s ním bavil o futbale, autách a podobných chlapských záležitostiach, zatiaľ čo som ja unudene sedela pozerala do blba. Kradol mi otca a ja som to cítila. Anne bola celá nadšená, že si tak dobre rozumejú a bavila sa s nimi. Cítila som sa ako duch. Nikto si ma nevšimol, ako keby som ani neexistovala. Keď ten obed skončil, bola som nesmierne šťastná, že môžem ísť konečne domov. Hneď, ako sme prišli, tak som utiekla hore do svojej izby a preplakala celý zvyšok dňa. Celý týždeň som ich nevidela. Chodila som normálne do školy. Keď raz prišiel za mnou otec a...."

Sedela som v obývačke a pozerala televízor, keď za mnou prišiel otec a vypol mi ho.
"Takto to ďalej nepôjde. Nebudeš mi tu takto naďalej trucovať. Prečo si taká?! Nemôžem byť aj ja šťastný? Nemám snáď na to právo?!"
"A kde je právo na moje šťastie?! Zradil si ma! Ja som ti verila! Predo všetkým si zradil mamu!"
"Nikoho som nezradil! Mama je určite šťastná, že som ja šťastný, tak tu teraz prosím ťa nehraj na city! Je jedno, čo spravíš, ale tomu, čo ťa čaká cez prázdniny sa nevyhneš!"
"O čom to hovoríš?!" zakričala som na neho a vstala z gauča.
"Pôjdeš s Anne a Harrym do ich rodinného sídla na vidieku na celé prázdniny! Neskúšaj protestovať, radím ti to dopredu!" pohrozil mi otec a prepichol ma pohľadom. Čo som komu spravila?!
"Čo som ti spravila, že am tak trestáš?!" zakričala som na neho a rozplakala sa.
"Ty sa ešte pýtaj, čo si spravila! Vieš ako si sa ku nim chovala na tom obede?! Ako sa podľa teba teraz cítia?! Uvedom sa! Začni už konečne rozmýšľať ako dospelá! Už máš takmer osemnásť, ale nechováš sa tak! Fakt začni rozmýšľať nad svojím životom! Kým spolu nebudete vychádzať, tak odtiaľ neodídeš! Ja už som skončil! Teraz sa choď bez slov hore zbaliť a o hodinu ťa tu čakám aj s kufrom!" Vypočula som si v podstate aj celkom drsnú a nespravodlivú prednášku. Vybehla som hore do izby. Vôbec sa mi nechcelo baliť, tak som len otvorila kufor a nahádzala do neho veci. Ľahla som si do postele a nenormálne som sa rozplakala. "Toto bol môj úplný koniec. Vedela som, že tam neprežijem. Tajne som dúfala, že sa niečo stane, aby som tam nemohla ísť. Moje prosby sa, bohužiaľ, nevyplnili a tak som bola opäť strčená v aute na ceste do pekla......." Zastavili sme pred celkom veľkým bielym domom s drevenými okenicami. Na oknách boli červené muškáty a okolo celého domu bol murovaný múrik zo šedých kameňov. Vystúpila som z auta a otec mi vytiahol kufor. Privítala ma Anne aj s Harrym.
"Ahoj, takže si prišla. Verím, že sa tu spoznáme a, že začneme od začiatku." Neznášam túto frázu.
"Ahoj," povedala som chladne.
"Tak ja vás tiu nechám osamote, pretože už musím ísť. Mám ešte jedno stretnutie, tak že pa miláčik," povedal môj otec, pobozkal Anne, nasadol do auta a odišiel. Mňa si ani nevšimol.
"Tak ja ťa tu u nás vítam. Harry prosím ťa, zober jej kufor." Harry prišiel ku mne a chytil sa môjho kufra.
"Nie, ja sama!" zaprotestovala som a vytiahla rúčku.
"Tak dobre," povedal nenútene a šiel smerom dnu. Aj s mojím ťažkým kufrom som prešla štrkovou cestičkou ku dverám a vošla dnu. Ocitla som sa vo veľkej predsieni s drevenou podlahou.
"Tak ešte raz vitaj u nás. Zavediem ťa do izby," povedal Harry a vykročil hore schodmi. Bože, jak sa tam ja chcem vytrepať s tým kufrom?
"Super," povedala som si po pod nos a vydala sa pomaly hore schodmi. V polovici schodov som už nevládala. Harry sa zasmial a zakričal z vrchu: "No kde to viazne? Nebodaj potrebuje niekto pomoc?"
"Ja to zvládnem!" zakričala som nahnevane, nadýchla sa a pokračovala v ceste. Keď som konečne vyšla hore tými schodmi, Harry stál spokojne opretý o zárubňu a pozeral na mňa.
"Tak tu bude tvoje dočasné bydlisko. Prajem príjemný pobyt, prídi o hodinu dole na večeru.
Keby si niečo potrebovala, tak som hneď vedľa."
"Pochybujem, že budem niečo potrebovať, ale aj tak diky," povedala som a vošla do izby.
Zatvorila som dvere a ľahla si do postele. Nie je najhoršia, výhľad z okna ujde. Biela stena?
To nejako upravíme. Ležala som v posteli, keď mi niekto zaklopal na dvere.
"Áno?" zakričala som.
"Ideš? Už je večera?"
Nahlas som si vzdychla a vstala. Vyšla som na chodbu a nasledovala Harryho. Jediné vec, ktorá mi teraz behala hlavou bola, ako sa odtiaľto čo najrýchlejšie dostanem naspäť domov. V tom som si spomenula, čo mi hovoril otec............
 

13 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 L.Di L.Di | Web | 12. února 2012 v 20:55 | Reagovat

Fíííha. Páči sa mi to. Určite to bude dobre pokračovať. Teším sa na pokračovanie ;)

2 Anina Anina | 12. února 2012 v 21:06 | Reagovat

Nádherná :)MOhla by si dat aj dalsiu cast ;) :)

3 T.mčs T.mčs | 13. února 2012 v 15:04 | Reagovat

Je to fakt super :) kedy bude ďalšia časť?? ;)

4 nanan nanan | 13. února 2012 v 15:05 | Reagovat

veľmi zaujímavé a skvelé! Ďalší diel ! prosíím :D :))

5 Pjotrika :) Pjotrika :) | 13. února 2012 v 17:00 | Reagovat

pekne píšeš :)) páči sa mi to

6 Anami_1Dfan Anami_1Dfan | E-mail | 15. února 2012 v 19:34 | Reagovat

WOW... nádherný príbeh aj keď ešte len začína, píšeš veľmi pekne =) z toho určite bude kniha!

7 Zee Zee | Web | 29. února 2012 v 12:12 | Reagovat

Pěkně píšeš :)

8 Tyna Tyna | Web | 19. června 2012 v 22:56 | Reagovat

tak to nieee...tá Sophie sa mi strašne páči..a ako pekne sa zoznámila s Harrym :D

9 Veja Veja | E-mail | 5. března 2013 v 15:50 | Reagovat

Paci sa mi to :D

10 kristina kristina | E-mail | 29. října 2013 v 9:50 | Reagovat

najkrajsie :D

11 kristina kristina | E-mail | 29. října 2013 v 9:50 | Reagovat

najkrajsie :D

12 kristina kristina | E-mail | 29. října 2013 v 9:51 | Reagovat

najkrajsie :D

13 kristina kristina | E-mail | 29. října 2013 v 9:51 | Reagovat

najkrajsie :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama