Únor 2012

Forever Young -22.Diel

29. února 2012 v 15:42 Forever Young
Tak dneska je opäť skorej, kvôli tréningu :) Oznamík malý - V utorok a stredu budú bývať zhruba o takomto čase :) Niečo k tejto časti :)) Táto časť je čisto písaná z pohľadu chalanov, tak dúfam, že som ju dobre napísala a ak su tam nejake chyby (automaticke opravy na česky jazyk :/) tak prepáčte a dúfam, že sa bude páčiť:)) Prajem príjemné čítanie :)


Forever Young -22.Diel

Zaynov pohľad

"Pobozkaj ma," povedala trochu pripito. Zjavne nie je zvyknutá piť. Zatiaľ, čo ona nevedela, čo robí, ja som bol při plnom vedomí.
"Sophi, nechceš to. Si opitá!"
"Nie! Chcem to! Chcem teba!" hovorila protestujúco, jemne mi klepkala prstami po hrudi a postupne rozopínala gombíky na košeli. Veľmi to lákalo, ale ja to nespravím, aj keď ju milujem. Nebudme hajzel. Nezneužijem ju. Nevie, čo robí. Nechcela by to. Ani Harrymu to nespravím. Je to jedne z mojich najlepších kamarátov. Budem sa radšej potichu s bolesťou pozerať na to, ako je s Harrym. Určite s ním skončí. Poznám Harryho. Určite si uvedomil, že spravil chybu a teraz je niekde na ceste sem. Stavím sa, že nad ránom ho môžem čakať pred dverami. Jessicu určite nechal doma a ona si tam na 100% dovliekla mamu. Harry sa s ňou rozíde do týždňa a bude sa opäť pokúšať získať Sophinou srdce. Tak to bude. Som kamarát a nepretiahnem mu prakticky bývalku a teoreticku nastávajúcu, aj keď to chcem. Zvažoval som svoju situáciu, kým ma Sophia obchytkávala a bozkávala na krku.
"Sophia dosť! Si opitá, poď sa radšej vyspať."
"Ale mne sa nechce spať! Ja chcem teba!" hovorila jako malé decko, ktoré chce hračku a pomaly sa vyzliekala. Pokrotil som hlavou a zaklipkal očami.
"Sophia, ale už fakt prestaň! Poď, ideme spať," povedal som prísne a chytil som ju za ruku. Vzpierala sa, tak som ju chytil na ruky a horsa s ňou do postele. Neviem, ani kedy to stihla, ale keď som ju nesol, tak bola len v spodnom prádle. Celú cestu do spálne ma bozkávala po celej tvári a všade, kam dočiahla. Dalo mi veľa práce odnes ju do postele a ešte väčšiu udržať sa na uzde. Som predsa chlap a niekedy je ťažké ovládať sa. Hlavne, keď ste nemali sen minimálne rok. Mal by som si niekoho nájsť.

Harryho pohľad

Nakukol som dnu. Akoby niekto do mňa pichol nôž. Zayn nesol takměř nahú Sophiu, ktorá ho nenástyne bozkávala. Nasucho som prehltol a zabuchol dvere. Nebudem ich rušiť. Toto ma byť pomsta?! Netušil som, že Zayn je takýto! Myslel som si, že je to kamarát. Potláčal som slzy, ktoré sa silou mocou tlačili von. Takto to nemalo byť! To ja som mal byť teraz s ňou! Nie on! Ako mohol?! Ako mohla?! Ju ešte pochopím. Poznám ju. Všetko to robí z trucu, chce sa mi pomstiť, ale čo Zayn?! On nie je taký hajzel! Čo mu dala vypiť?! Nepochopím to! Nikdy! Veď on ju nem…..to nie! Nie, nie, nie, nie! Nemohol! Nemohol so do nej zamilovať! Nemohol! Že si to iba namýšľam? A čo ak sa ona buchla do neho?! V poslednej době si mali dosť blízko a ja som jej ublížil. Ranil som jej city. Čo pre ňu môže byť lepší spôsob, ako mi zraniť city, než spávať s mojím najlepším kamarátom? Ak sa navzájom do seba zamilovali, tak ja nemám šancu! Zayn si ju nepustí! Prečo Zayn?! Bol som na ceste von z hotela, keď som narazil na Louisa vo výťahu.

Louisov pohľad

O druhej ráno som musel ísť na recepciu, pretože nám v izbe prasklo potrubie a všetko bolo zaplavené. Toto nám naozaj chýbalo!
"Dobrý večer, či ráno," povedal som recepčnej, ktorá na mňa pozerala jako na blázna. Aj ja by som sa tak na mňa pozeral. Mal som na sebe biely župana modré papučky a bol som celý mokrý od nitky. Vtipná situácia, ktorú nejdem radšej opisovať.
"Dobré ráno," povedala nechápavo, ale snažila sa byť milá.
"V našej izbe sa vyskytol menší problém, jako iste na mne vidíte. Totižto prasklo nám potrubie a "trošku" to tečie a máme zaplavenú celú izbu," hovoril som v celku pokojne.
"Ktorá to je izba?"
"23C10."
"No tá, tam sa to už raz stalo. Pobaľte si veci a presťahujte sa do tejto izby. Pošleme tam opravára a prepáčte za vzniknuté problémy," hovorila recepčná a podala mi nové kartičky od izby. 23C15.
"Ďakujem a dovidenia," povedal som milo a s čachtavým zvukom mojich papučiek som sa vybral ku výťahu. Keď som už bole hore, tak do mna narazil HARRY!
"Harry?!" skríkol som a zaklinkal očami.
"Čo tu robíš?! A prečo do čerta plačeš?!" kričal som nechápavo a chytil som ho za ramená.
"Choď sa pozrieš za Zaynom, pochopíš. Ako mohli?!" hovoril nahnevane a zronene Harry.
"Čo? Čo?! Nechápem ťa."
"Nechaj to tak," povedal Harry a vytalčil ma von z výťahu. Zostal som tam stáť ako zamrznutý. Čo?! Čo ako mohli?! Prešiel som ku zaznívej izbe. Kartička bola pred dverami, tak som si otvoril a vošiel rýchlo dnu. Rozsvietil som všetky svetlá.
"Auu! Svetlo!" počul som ako Zayn zakričal. Pozrel som na posteľ, na Zayna, ktorý v kuse dával zo seba dole Sophine ruky. Aha, takže toto videl Harry.
"Vy tu čo robíte?" opýtal som sa nechápavo.
"Ja sa snažím zachrániť si krk pred znásilnením. Sophia zjavne nie je zvyknutá piť a po štyroch pivách sa úplne opila a teraz sa ma už hodinu pokúša znásilniť," hovoril Zayna spojil jej ruky tak, aby s nimi nemohla hýbať.
"A ty si sa bol okúpať?" opýtal sa posmešne Zayn a začal sa smiať.
"Veď sa dosmeješ, keď ti poviem, že tu bol Harry a videl vás, neviem při čom, ale očividne si myslel, že ste spolu spali," povedal som a zdvihol jedno obočie. Zaynovi zkameněla tvár.
"To - to - to myslíš vážne?!" zakričal na mňa.
"Na mňa tu nekrič! Choď mu to radšej vysvetliť. Ak si zoberieš druhý výťah, tak ho ešte stíhaš," povedal som a Zayn sa hneď rozbehol von z izby. Pristúpil som bližšie ku Sophi.
"Áaa Louis!" povedal nadšene a stiahla ma ku sebe. Odstrčil som ju od seba a vymenil som sa so Zaynom. Chudák Zayn, ľutujem ho normálne.

Zaynov pohľad

Hneď ako mi to Louis povedal, tak som neváhal a utekal za Harrym. Dúfam, že ho stihnem! Ja ho musím stihnúť! Nemá si myslieť, je a ona sme spolu spali! Cesta výťahom mi prišla nekonečná. Hneď som z neho vybehol a utekal cez recepciu. Pri sklenených dverách som uvidel Harry. Zrýchlil som a zakričal: "Harry!"

Harryho pohľad

Vychádzal som von z hotelu, keď na mňa niekto zakričal. Otočil som sa. Bol to zadýchaný Zayn. Čo tu ON chce?!
"Čo chceš Zayn?" opýtal som sa a utrel si slzy.
"Ja,………………


Forever Young - 21.Diel

28. února 2012 v 16:10 Forever Young
Dneska je časť skorej, pretože mám trening a nestihla by som ju dať o ôsmej, tak ju dávam skorej :) Dúfam, že sa bude páčiť ;)


Forever Young - 21.Diel
Stála som tam pod tou tečúcou vodou a už mi to liezlo na nervy.
"Mohol by si už vypadnúť?!" zvýšila som hlas.
"Ou, už idem," povedal zobudene a vyšiel. Konečne buchli dvere a konečne som sa mohla dosprchovať. Po pár minutách som vyšla a zistila som, že zo sebou nemám žiadne veci. Osušila som sa a zabalila do osušky.
"Nedonesli ešte kufre?" opýtala som sa Zayna a sadla som si na posteľ. Prekrížila som si nohy a prichytila osušku. Zayn sa otočil a chvíľu zostal bez slov.
"Haló! Niečo som sa pýtala."
"Uhm, čo?" spýtal sa, keď sa spamätal.
"Pýtala som sa, či donesli už kufre."
"Ešte nie, ale za chvíľu by tu už mali byť."
"Fajn, ako sa mám obliecť na večeru?"
"Daj si čo chceš."
"Dobre," povedala som nedbalo a ľahla som si na posteľ. Nahlas som si vzdychla a pozerala do stropu. Bolo pol šiestej a ja ešte ani oblečená nie som a mám mokré vlasy. To hádam stihnem. Z mojích myšlienok ma vytrhlo klopaknie na dvere.
"Zany, choď otvoriť!"
"Ty nemôžeš ísť?" opýtal sa a otrávene vstával z kresla.
"To tam mám ísť takto?!" Prekrútil očami a otvoril dvere. Bol to poslíček. Hurá!
"Tu máš kufor," povedal Zayn a položil predo mňa kufor.
"Ehm Zayn, mohol by si ísť von?" opýtala som sa ho. Zayn si ma premeral a bez slov odišiel. Rýchlo som si z kufra vytiaha spodné prádlo a biele letné mini šaty. Rýchlo som sa obliekla a zakričala na Zayna. Odbehla som si do kúpeľne a narýchlo som si vyfúkala vlasy. No narýchlo, Zayn na mňa čakal desaž minút úred dcerami, kým výjdem.
"Tak môžeme?" opýtala som sa a zabuchla dvere.
"Poďme."
"Ostaní sú dole?"
"Áno, máme sa střetnu na recepcii."
"Oki."
Na večeri
"Aký je ten krab?" opýtala som sa Danielle a čudne pozrela do jej taniera.
"Nie je najhorší, ale jedla som ja lepších. Chceš? Ochutnaj."
"Nie, vieš, že som vegetarián."
"Jáj, zabudla som."
"V pohode, čo budeme robiť večer?"
"My už program máme," povedal Liam a pozrel sa na Danielle. Jasné.
"My tiež," povedala El. Samozrejme. Čo budem robiť ja?
"Vy si tiež niečo nájdite," povedal Louis a chytil El ruku.
"Hm," povedala som potichu a pozrela sa do taniera. Prehrabávala som sa vidličkou v šaláte. Všetci niečo hovorili, ale ja som nevnímala. Dokázala som myslieť jedine na Harryho. Neviem, čo ma to popadlo, ale jednoduchosom honemohla dosťa z hlavy. Sále sa mi prehrávali posledné slová, čo povedal. Chcelo sa mi plakať.
"Sophi ideš?" opýtala sa ma Danielle a vstávala od stola.
"Čo? Zamyslela som sa."
"Veď sme videli," povedal Louis.
"Nie, ja sa pôjdem prejsť. Ak sa nevrátim do desiatej, tak som sa stratila," povedala som so smiechom.
"Hh, dobre, tak ťa potom pôjdeme hľadať."
"Ahojte," pozdravila som ich a išla presne opačným smerom ako oni. Išla som na pláž a sadla som si na piesok. Bola som konečne sama. Konečne som mohla plakať bez toho, aby sa ma niekto niečo pýtal. Poplakala som si tam a posedela okolo hodiny a už ukľudnená som sa pobrala do hotela. Otvorila som dvere a vošla dnu. Zayn sedel na balkóne a popíjal pivo. Sadla som si ku nemu.
"Tak si sa nestratila," skonštatoval a pozrel sa na mňa.
"Dáš si?" opýtal sa ma.
"A vieš čo, dám."
"Počkaj, donesiem ti," poevdal Zayn a vstal. Niekam odišiel a o chvíľusa objavil s celým balíkom piva v plechovke.
"Nemyslíš si, že je toho veľa?" Zayn pikol plecami a posadil sa. Zobrala som si jedno pivo a napila sa. So Zaynom sme tam sedeli takměř celý večer, stále sme sa rozprávali, pili a pili. Ani som už nevedela, o čom sa rozprávame. Z ničoho nič som povedala: "Pobozkaj ma." A priatiahla ho ku sebe…………
Z pohľadu Harryho - hodina po ich odchode
Sedel som na gauči v obývačke a ľutoval som to, čo som spravil. Nemal som to robiť. Bolo to voči nej nefér. Navyše teraz, keď tak na to pozerám, tak som klamal. Pravda je, že stále ku nej niečo cítim.
"Miláčik, počúvaš ma?!" vyrušil ma Jessicin hlas.
"Áno, áno, zlatko," povedal som len tak, aj keď som ju vôbec nepočúval.
"Takže teda môže prísť zajtra moja mama?"
"Čože?!" vykríkol som.
"Ty si ma nepočúval! Ale aspoň vidím, ako ma počúvaš. Ja som jej už, ale aj tak povedala, že môže prísť."
"Aha, dobre. Aj tak tu nebudem, mám totiž to nejaké pracovné stretnutie. Zajtra ráno musím už odísť."
"Čože?" povedala sklamane a nahodila pohľad šteňaťa. Jemne som ju pobozkal, ale ona sa na mňa vrhla a začala ma nenástyne bozkávať. Ani neviem ako, ale o dve hodiny som už ležal v posteli. Zasa si to pokašlal. Povedal som si sám pre seba a išiel si zbaliť pár vecí. Hneď ráno som odišiel do Londýna. Prvé miesto, ktoré som išiel navštíviť bol byt Sophi. Vybehol som hore schodmi, ale jediná věc, ktorú som našiel bol lístočke prilepený na dverách. Som na dovolenke. Kde môže byť? Nečakal som a išiel za Liamom. Tí však tiež neboli doma. Takto rovnakoto pokračovalo aj s Louisova Zaynom. Nemohol som sa im dovolať, tak som skúsil brnknúť ešte aj Niallovi.
"Ahoj, neveiš kde sú všetci?" opýtal som sa ho hneď.
"Čauko, ja som doma, ale hovorili, že pôjdu na Barbados."
"Díky a musím ísť, tak čau," povedal som rýchlo a zložil to. Ešte som nebol ani doma a už som išiel na letisko.
"Dobrý deň, kedy letí najbližie letadlo na Barabdos?"
"Dobrý deň, o dve hodiny," povedal ten muž za okienkom.
"Sú voľné letenky?"
"Pár ich tu ešte je."
"Dobře, tak si jednu prosím. Batožinu mám len príručnú."
"V poriadku, položte ju sem prosím." Ukázal na bežiaci pás. Podal som mu pas a on mi dal už aj letenku.
"Ďakujem."
"Prajem príjemný let."
Celé dve hodiny som sa pofľkoval po letisku a čakal na lietadlo. Keď už konečne bolo možé nastupvať, tak som nastúpilhneď medz prvými. Let trval niečo cez dve hodiny a na Barbados som dorazil presne o polnoci. Stavím sa, že sú v hoteli Paradise. Zavolal som si taxík a odviezol sa do hotelu.
"Dobrý deň, je tu ubytovaný Zayn Malika Sophia Hopkinsnová?" opýtal som sa na recepcii.
"Prepáčte, ale to vám nemá povedať, ak nie ste príslušník rodiny alebo ich známy."
"Veď ja som ich kamarát. Čo ma nespoznávate?" opýtal som sa nechápavo a preistotu som si dal dole okuliare.
"Áaaa, to ste vy!" povedala recepčná.
"Tak poviete mi, či sú tu alebo nie?"
"Hej bývajú tu."
"Môžete mi povedať kde presne? Potrebujem s nimi nutne hovoriť."
"Ste dohodnutí?"
"Áno," zaklamal som.
"Tak dorbe, bývajú na izbe 23 C 9."
"Ďakujem," povedal som milo a vydal som sa hľadať izbu 23 c 9. Určite bude na 23 podlaží. Nastúpil som do prázdneho výťahu. Ocitol som sa na dlhej chodbe plnej dverí. Pozeral som na každé dvere. Tu je to! Povedal som si sám pre seba, keď som ich našiel. Před dcerami bola spadnutá kartička na otvorenie. Pozrel som sa na číslo. Asi mám šťastie. Priložil som kartičku ku dverám a dvere sa potichu otvorili……………

Forever Young - 20.Diel

27. února 2012 v 19:45 Forever Young
Forever Young - 20.Diel
Zazvonil zvonček a ja som odišla od hrncov. Otvorila som dvere a v nich stála Danielle s Liamom.
"Ahoj! Čo tu robíte? Nemali sme sa střetnu v kaviarni?"
"Mali, ale toto je naliehavé," povedala Danielle a nasáčkovala sa dovnútra. Ani sa nespýtala.
"Čo? Čo sa deje?!" pýtala som sa vyplašene.
"O štvrtej odlietame!" povedala nadšene Danielle.
"Čo?! Kam?! Kedy?! Na čo?! A prečo?!" hovorila som naraz. Popravde ani som nevedela, čo hovorím.
"Dnes o štvrtej, z letiska, na Barbados, na dovolenku, a aby sme si oddýchli," hovoril Liam. Sice neodpovedal na moje otázky po rade, ale aspoň sa o to pokúsil.
"Ale ja nemôžem. Nemám toľko peňazí po prvé, po druhé Emily nemá pas," povedala som smutne.
"My sme na to všetko mysleli. Emily pôjde ku našim rodičom, budú ju strážiť, aby si si od nej oddýchla, letenky platíme my a aj hotel," hovorila Danielle.
"Nie, to od vás nemá prijať."
"Máš pravdu nemá, ty musíš!" povedal Liam.
"Nie! Dlžím vám už beztak dosť."
"Čo nám dlžíš?"
"Tie roky, čo ste mi pomáhali s Emily, nemám vám ich jako oplatiť a nemôžem teraz od vás prijať ešte aj dovolenku."
"Čože?! Ty nám nič nedlžíš! My sme za tebou chodili a chodíme radi! A ty si nám před rokmi spravila úžasnú svadbu! Musíš ísť na tú dovolenku! Poď budú tam všetci, až na Nialla, pretože ten pôjde k rodičom do Írska. Prosíííííím, sprav to pre mňa," prosila ma Danielle. Pozrela som sa do zeme.
"Nenechaj sa prehovárať," povedal Liam.
"Tak dobře, pôjdem s vami," povedala som sa a usmiala sa.
"Nehorí tu niečo?" opýtal sa Liam.
"Preboha! Moje koláče!" zakričala som a utekala do kuchyne. Z trúby vychádzal hustý šedý dým. Vypla som trúbu, nasadila rukavice a vytahal odtiaľ rozžeravený plech s horúcimi a hlavne spálenými koláčmi.
"Fajn," povedala som ironicky a vyšmarila som koláče hneď do koša. Danielle sa na mne iba smiala. Schmatla som do ruky varechu a dala jej po zadku.
"Ty sa mi nebudeš smiať!" povedala som a následne sa zasmiala.
"No takže zbalíš na Emily?" opýtal sa Liam.
"Čo? Teraz ťa nechápem."
"No potrebujem, aby si zbalila Emily veci, pretože ju musím ísť zaviesť mojim rodičom. A cesta tam a naspäť je dlhá."
"Aha, dobre. Danielle, daj prosím ťa pozor na tú ryžu."
"Oki," poevdala Danielle a nakukla do hrnca. Išla som do Emilinej izby nabalila som jej pár vecí. Prišla som za ňou do obývačky, kd pozerala rozprávku.
"Emi? Počúvaj ma teraz chvíľku." Otočila na mňa svoju hlavičku.
"Mamička pôjde na chvíľu preč a ty ísť nemôžeš, tak budeš chvíľočku bývať u Liamovych rodičov. Dobre?"
"A kam ideš?"
"To je z práce, zaltko."
"A kedy prídeš?"
"Za chvíľu. Párkrát sa vyspinkáš a ja prídem. Dobre?"
"Uhm," povedala a pozrela na mňa tými jej veľkými očami.
"Dobře, tak poď. Ujo Liam ťa tam odvezie dobre?" Chytila som Emily za ruku, silno ju objala, dala pusu na obe líca, podala som Liamovi jej tašku a vyprevadila som ich von.
"Tak ideme baliť?" opýtala sa ma Danielle.
"Čo my třeba: Budme potrebovať veľa vecí?"
"Ani nie, len na obedy, raňajky, večer, nejaké tie diskotéky a věci na pláž."
"Čiže všetko," povedala som a otvorila som si skriňu. Nahádzala som dokufra pár vecí, pretože neznášam balenie. Keď som sa pozrela na hodiny, tak už boli dve.
"Bože! Veď my to nestihneme!" zakričala som.
"Kľud, za chvíľu tu bude Jefry (šofér) aj s ostatným ia zavezie nás na letisko. Neboj sa, všetko stíhame."
"Poďme už radšej von," povedala som a všade pozhasínala. Danielle len pokrútila hlavou a šla za mnou. Na ulici sme stáli okolo desiatich minút. Nastúpil isme do auta Jefry nás vyložil na letisku.
Letisko
"To nemyslíte vážne?!" opýtala som sa s hranou histériou, keď sme mali nastupovať do lietadla.
"Ja neverím, že chalani z skupiny One Direction budú letieť ekonomickou triedou!" Chalani sa zasmiali.
"Ani ja," povedala Danielle. Zaujímavé bolo, že chalani nevzbuzovali veľkú pozornsoť. Veď aby aj. Letadlo bolo pné číňancov a starých dôchodcov. Našťastie chaaln zajednali miestenky vedľa seba, tak ja som si sadla s babami a chalani hneď vedľa. Celú cestu som prespala.
Pred hotelom
Vystúpili sme před veľkým hotelovým resortom. Spadla mi sánka, keď som ho uvidela.
"To to to ideme tu?" hovorila som užasnuto.
"Sophi, dýchaj, je to len hotel," povedala pokojne El.
"Pre teba možno hotel, ale ja som nikdy nebola pri mori, keď nerátam naše pobrežie, a nie to vôbec v takomto niečom!"
"Toto sú ešte len brány! To si ešte nebola vo vnútri!" povedal Louis a išiel pomaly na recepciu a my za ním.
"Ty už si tu bol?"
"Pravidelne sem chodíme," povedal Liam.
"Aha," povedala som a išla ďalej. Vošli sme do obrovského areálu.
"Si robíte srandu?! Veď ja sa tu stratím!" povedala som hlasném. Veď toto je obrovské. Väščie, než štvrť, v ktorej bývam. A to som sa stratila už aj tam!
"Ale nestratíš," povedal Liam.
"Dobrý deň, vítam vás v hoteli Paradise!" povedala vysmiata recepčná.
"Dobrý deň, máme tu rezerváciu na meno Tomlinson, Louis," hovoril Louis a pýtal od nás pasy. Neochotne som mu dala svoj pas, pretože vyzírám na ňom jako debil!
"Jansé, máme to tu. Máte zajednané tri dvojky, je tak?"
"Áno," povedal a otočil sa. Unavene som si sadla na kufor a čakala, kým tam vybavia všetky papierovačky a podobne.
"Decká, máme to," povedal Louis a podal nám každému kartičku od izby.
"Ktorú izbu máme?" opýtala som sa, lebo som sa v tom nevyznala.
"Myslím, že to je 23 C 9," povedal Zayn a pozeral na moju kartičku. Vtedy mi to doplo.
"Počkať, my dvaja, akože máme byť v jednej izbe?! Spolu?!"
"Sorry Sophi, ale inak to nejde," povedal Louis.
"Jasné," zamrmlala som si po pod nos a išli sme na izby. Kufre nám donesie poslíček. Výťahom sme sa vyviezli na 23 poschodie. Prosím ťa, nech tu tento týždeň funguje výťah! Celý čas som sa nevedela vynadívať na ten prepych okolo. Zayn otvoril dvere našej izby.
"Toto je jedna izba?" opýtala som sa udivene a rozhodila rukami.
"Veď je to väčšie, ako môj celý trojizbový byt!"
"Haha, neboj sa. Zvykneš si," povedal Zayn a otvoril dvere balkónu.
"Páni," povedala som po tichu, keď som stála vedľa neho a pozerala sa na areál.
"Za hodinku pôjdeme na večeru," povedal Zayn a vrátil sa dovnútra.
"Dobre, ja si skočím rýchlo do sprchy," povedala som a zobrala osušku z posteľe. Fajn, manželská posteľ. Vošla som do kúpeľne a pustila sprchu. Vyzliekla som sa a vošla dnu. Voda bola príjemne vlažná a ten malinový sprchový gél, čo tam mali voňal nádherne. Niekto zaklopal na dvere.
"Môžem? Potrebujem ísť na záchod," povedal Zayn. Schovala som sa do kúta, tak aby ma videl maximálne zo zadu. Tiež múdry ľudia, čisté sklo sem dajú.
"No poď!" zakričala som a nechala som na seba tiecť vodu………..

Dance With Me Tonight - Intro

27. února 2012 v 14:09


Táto poviedka o je o dievčati, ktorá študuje na Julliarde v New Yourku, ale pochádza z Anglicka. Presnejšie z Doncasteru. Na prázdniny sa vracia domov do jej rodného mesta, kde strene neznámeho milého chalana (Louis Tomlinson) Čo jej prinesú tieto prázdniny a nový školský rok? Viac sa dozviete neskôr ;)

Pripravuje sa :)
Prvý Diel - 17.3.2012 o 20.00 :)

Nové "pravidlo" a poviedka ;)

26. února 2012 v 14:09 Novinky,oznamy, moje spovede,....
Baby, ja som veľmi rada, že sa vám to páči a chcete to čítať, ale ja som tiež človek a nemám toľko času a niekedy ani chuť na písanie, takže to nové pravidlo je 1 deň = 1 diel :)) Nový diel bude vždy o 20:00 To je zatiaľ :) Pripravujem aj novú poviedku, ktorú si už predpíšem a prvý diel bude uverejnený 17. Marca :) Dúfam, že budete čítať aj tú a budete ju mať rovnako radi ako FY :)

Forever Young - 19.Diel

26. února 2012 v 12:06 Forever Young
Forever Young - 19.Diel

Sedela som na balkóne, keď sa na druhom objavil Niall. Chvíľu som ho pozorovala a napokon som povedala: "Ahoj." Niall sa ma tak zľakol, ža zakričal jako baba. Ja som sa začala poriadne smiať.
"Preboha, čo strašíš?!" povedal vystrašený Niall s rukou na srdci.
"Máš zlé svedomie?"
"Prečo?"
"Pretože si sa zľakol. Už nepozeráte film?"
"Už skončil a ty si neišla spať?"
"Chcela som, ale nemôžem. A ako skončil?"
"Mala si pravdu."
"Ja som to vedela."
"Tak ja už pôjdem, tak brú noc," povedal Niall, zakýval mi a zmizol vo vnútri. Neodpovedala som mu a zadívala sa na hviezdy. Nejako som tam na tom balkóne zaspala a spala som tam celú noc.
"Budíček!" začula som krik a strhla som sa. Keď som otvorila oči, oslepili ma silné slnečné lúče. Pretrela som si oči a pozrela sa na Danielle, ktorá stále tesneza mnou.
"Čo sa deje?" opýtala som sa ospalo.
"Je ráno, vstávame."
"Hneď," zamrmlala som a zakryla si hlavu dekou.
"Žiadne také!" povedala nahals Danielle a strhla zo mňa deku.
"Poďme vstávaj!"
"Dobre, dorbe už vstávam!" zakričala som a postavila sa.
"Vidíš som hore!"
"To je dobre, pretože Harry chce s tebou hovoriť." Vzdychla som si a prevrátila oči. Len nech nejde hovoriť o Jessice.
"Ale ide," povedala Danielle. Čo mi číta myšlienky?
"Jojha, dobre. Idem sa rýchlo dať dokopy a pôjdem za ním."
"Radím ti."
Odišla som do kúpeľne. Umyla som si tvár, učesala vlasy, oblekla som si riflové kraťase a biele tielko s červenými prúžkami.
"Kde je Emily?" opýtala som sa, keď som vyšla z kúpeľne.
"Ujal sa jej Louis."
"Myslela som si, no ja idem za tým Harrym. Kde je?"
"Myslím si, že niekde v kuchyni."
"Fajn, ak sa nevrátim do pol hodiny, tak tam príď."
"Jasné."
Zišla som dolu schodmi do kuchyne. A však zastavila som sa kúsok před dcerami, keď som začula Harryho a Zaynov rozhovor.

Z pohľadu Harryho
Sedel som v kuchyni a popíjal som kávu. Keď sa tu objaví Sophia, tak nech si ma neželá. Musím sa s ňou porozprávať. Do kuchyne vošiel Zayn a posadil sa oproti mne.
"Čo chceš?" opýtal som sa ho a odpil si z kávy.
"Porozprávať sa."
"O čom?"
"O Sophi."
"Čo s ňou?"
"Uvedomuješ si, čo vlastne robíš? Uvedomuješ si, že ona ťa ešte stále miluje a ty si sem donesieš hentú?!" hovoril nahnevane Zayn, ale nič som si z toho nerobil. Je to za mnou.
"Ona by si mala uvedomiť, že už je to za mnou. Pre mňa bola jedna z mnohých."
"Takže chceš povedať, že ku nej nič necítiš?!"
"Áno, je to kamaráta. Nič viac. Teraz mi ide iba o Emily. Chcem sa na súde dohodnúť o striedavú starosltilovsť, ale to si musím získať trochu Sophiu."
"Takže ty na ňu hráš divadielko?! Uvedomuješ si, že je to človek?! Že má aj city?!"
"Lebo ona to divadielko nehrá."
"Myslel som si, že si dobrý člověk a nie takýto hajzel."
"Keď ti tak na nej záleží, tak choď za ňou! Nechaj si ju! Pre mňa za mňa si ju aj zober, ale už sa do mňa nemiešaj!" zakričal som na neho. Čo si to dovoľuje?! Čo si on myslí?! Sophia je pre mňa minulosť. Jess je súčastnosť a budeme sa v decmbri brať.
"Myslel som si, že ťa poznám," povedal sklamane a pozrel sa do šálky čaju.

Z pohľadu Sophi

"Ona by si mala uvedomiť, že už je to za mnou. Pre mňa bola jedna z mnohých." Jedna z mnohých?! To pre neho nič neznamenám?!
"Takže chceš povedať, že ku nej nič necítiš?!"
"Áno, je to kamaráta. Nič viac. Teraz mi ide iba o Emily. Chcem sa na súde dohodnúť o striedavú starosltilovsť, ale to si musím získať trochu Sophiu," povedal Harry a slzy mi začali stekať po tvári. Ako mohol?!
"Takže ty na ňu hráš divadielko?! Uvedomuješ si, že je to človek?! Že má aj city?!"
"Lebo ona to divadielko nehrá."
"Myslel som si, že si dobrý člověk a nie takýto hajzel," povedal Zayn. On sa ma zastáva?
"Keď ti tak na nej záleží, tak choď za ňou! Nechaj si ju! Pre mňa za mňa si ju aj zober, ale už sa do mňa nemiešaj!" zakričal na neho
"Myslel som si, že ťa poznám," povedal sklamane a pozrel sa do šálky čaju. Nevydržala som to a so slzami som otvorila dvere.
"Takže jedna z mnohých?! Ide ti len o Emily?! Divadielko?! Ako si to mohol urobiť?! Ako?! Prečo si taký kretén?! Tebe vôbec na mne nezáleží?! Nezáleží ti na tom, že ja som ťa do tohoto okamihu ešte milovala?! A na Emily zabudni!" kričala som na neho a stále som sa ku nemu približovala. Mala som mu chuť jednu vlepiť, no nespravila som to.
"Myslela som si, že si iný, ale si idiot ako všetci ostatní!" dokončila som svoj monológ a rozutekla som sa ku jazeru. Sadla som si do trávy a schúlila sa do klbka. Niekto si ku mne sadol.
"Sophi," povedal Zayn a dal mi ruku na chrbát.
"Choď preč," povedala som s plačom.
"Sophi, pozri sa na mňa," počula som aj Daniellin hlas. Pozrela som sa na ňu uplakanými očami. Silno som ju objala.
"Ja už tu nezostanem ani minútu," povedala som s plačom a utrela si slzy.
"Nikto ťa tu nedrží, keď odídešty, tak odídeme aj my," povedal Zayn a pozrel sa na Danielle.
"Zayn má pravdu. Keď tu nebdueš, tak odídeme aj my. Nech si Harry tu zostane s Jessicou. My si zájdeme an lepši spoločnú dovolenku, čo ty na to?" opýtala sa ma.
"Vážne by ste to spravili?" opýtala som sa nedôverčivo. Obaja mlčky prikývli.
"Pre teba všetko," povedala Danielle. Nadýchla som sa a vstala.
"Neviem ako vy, ale ja sa idem zbaliť," povedala som rozhodne.
"My tiež," povedala Danielle. Všetci sme išli dovnútra. Pobalili sme sa. Nevedela som, že to myslia vážne. Naozaj išli všetci. Loui, Liam, Niall a aj El. Všetci sme stáli v predsieni s kuframi, keď sa tam objavil Harry.
"Kam všetci idete?" opýtal sa nechápavo.
"Domov, tam kde nám bdue lepšie," poevdal Liam a otvoril dvere.
"Ale prečo?"
"Pozri sa na seba a hľave vedľa seba," povedala znechutene El a pozrela na Jessicu.
"Nechaj to tak," poevdal Louis a zobral aj môj kufor. Harry zostal bez slov. Posledněkrát som sa na neho pozrela a odišla von. Nasadli sme do áut a viezli sa do Londýna. Cesta bola rýchla. Liam s Danielle ma vyložili doma a dohodli sme sa, že sa zajtra stretneme v kaviarni Vanilla. Som zvedavá, čo budeme robiť ďalej. Mám ešte týždeň dovolenky.

Forever Young - 18.Diel

25. února 2012 v 18:46 Forever Young

Forever Young - 18. Diel

"Auu," zakričala chodby Danielle. Všetci štyria sme vykukli.
"Do čerta! Čo robí kufor v strede miestnosti?!" rozčulovala sa a ako my všetci, aj ona si držala hlavu.
"Ty si ju nestretla?" opýtal sa nechápavo Zayn.
"Koho?" opýtala sa zmätená Danielle.
"Predsa Jessicu," vypľula jej meno El.
"Tá striga je už tu?" opýtala sa nei veľmi nadšene.
"Bohužiaľ," povedal Zayn.
"Neviem, kde mal Harry oči a rozum, keď ju vyberal."
"V gatiach, kde inde," povedala El a odpila si z minerálky.
"No jedine tam," povedala Danielle a pozrela na barbinkovský ružový kufor.
"Teraz dostala Sophinápad. Nepridáš sa ku nám?" opýtal sa Louis, kým sa hrabal v chladničke.
"O čo ide?"
"Treba tú mrchu trochu poučiť, ako to tu chodí," povedala som a v hlave som mala ešte lepší nápad.
"Hh, čojej chceš spraviť?" spýtala sa Danielle.
"Tu je na vidieku a nie v LA, tak jej dáme ochutnať trošku vidieku."
"Stále ťa nechápem," povedala Danielle.
"Kto pôjde so mnou do lesa nachytaťnejaku háveď?"
"Ja určite nie!" povedali El s Danielle naraz a rozosmiali sa.
"Chalani?" opýtala som sa ich a pozrela sa na Zayna.
"My pôjdeme," odpovedal Louis a v ruke držal mrkvu. Musela som sa zasmiať, keď som ho uvidela.
"Oki, čakám vás o pol hodinu na záhrade," povedala som a vybehal hore. Prezliekla som sa do teplákov a trička s dlhým rukávom. Nenápadne som prešla do pivnice a vybrala odtiaľ jeden zavárací pohár. Dúfam, že si ten kufor neodnesie hore, kým sa mi vrátime.

V lese

"Tak máte niečo?" opýtala som sa chalnov, keď sme chodili okolo kríkov.
"Pár pavúkov, nejaké mravce a jednu húsenicu," povedal zayna pozrel sa do pohára.
"Ty Louis?"
"Ja lúčnych koníkov a pavúka. Ty máš čo?"
"Myslímsi,že mám najlepšieho chrobáka," pozrela som sa do svojho pohára s jedným chrobákom.
"Ouu, to nemyslíš vážne?" hovoril zákerne Zayn.
"Budem rád, ak si ten kufor otvorí niekde v ich izbe."
"To aj ja. Viete, čo si dokážem úplne živo predstaviť? Ten jej vreskot, keď to uvidí. Hmm, pekná predstava."
"Tiež si myslím," povedal Louis.
"Inak dúfam, že je vám jasné, že toto nie je všetko."
"Čo máš ešte za lubom?"
"Hovorí vám niečo zelená farba na vlasy?"
"Oooyeah!" povedal Zayna pozrel sa mi do očí. Obaja sme vedeli, že myslíme na to isté.
"Lenže kde ju chceš zohnať?"
"To nechaj na mňa. Myslím si, že nám to už stačí. Poďme rýchlo dnu a nenápadne jej to vypustime do kufra."
"Dobre, kým to tam vy dvaja budete vypúšťať, tak ja postrážim dom s babami."
"Super," povedala som a utekalisme dovnútra. Vo vnútri nikto nebol, tak sme tú háveď rýchlo vypustili do jej kufra, tak aby nevyskočila von.
"To by sme mali," povedala som, keď som zatvárala kufora so Zaynom sme si ťapli. Umyla som si ruky a išla za ostatnými na dvor. Sedli na tráve na veľkej deke. El s Danielle sa opalovali, Niall hral na gitaru, Liam spieval, Louis šermoval s mrkvou pred Emilinou tvárou a nadšene o niečom rozprával. Emily sa smiala, takže to muselo byť vtipné.
"Tak čo spravili ste to?" opýtala sa El.
"Áno," povedala som škodoradostne.
"Super, konečne sa jej to nejako vyplatí."
"Ešte s malým úrokom," povedala som tichšie.
"Akým?"
"Zelená farba na valsy."
"Ouuu," povedala Danielle a oprela sa o lakte.
"Nepríjemné," povedala s úsmevom El.
"Ja viem, alebo môžeme ešte použiť pastu alebo svrbiaci prášok. Všetko je k dispozícií."
"Počkať, ty máš odkiaľ svrbiaci prášok?" opýtal sa Liam a nechal Nialla v štichu.
"Áno, nikdy nevieš, kedy sa ti zíde."
"Ty si bláznivý člověk, vieš o tom?" opýtal sa Zayn a omylom sa mi dotkol ruky.
"Zvyknú mi to hovoriť a budem to brať ako kompliment." Danielle s El sa zasmiali.
"Inak, kde je striga s Harrym?" opýtala sa Danielle.
"Išli sa "prejsť" do mesta," povedal Liam a vo vzduchu naznačil úvodzovky.
"Takže prejsť," skonštatovala som.
"Prejsť," zopakovala Danielle a dala si dole slnečné okuliare.
"Inak Louis vnímaš?" opýtala sa El, ktorá už sedela v tureckom sede.
"Čo? Čo mrkvička?" opýtal sa Louis.
"Takže nevnímaš," povedala a pozrela sa na neho.
"Louis, prečo chodíš už od rána po celom dome s tou mrkvou?" opýtala som sa ho a pozrela na Emily.
"Lebo to je pán Mrkva," povedala som smiechom Emily. Zdvihla som jedno obočie a pozrela na Louisa štýl "Čo ti prepína?". On iba mykol plecami a začal niečo rozprávať Emily. Ľahla som si aj ja na kúsok deky a hlavu som si položila na Zaynove koleno.
"Nevadí ti to? Inak sa sem nezmestím," opýtala som sa ho a zaklonila hlavu, aby som ho videla.
"V pohode."
Zatvorila som oči a počúvala Liamov spev a Niallovu gitaru. Na chvíľu som asi aj zaspala.
Večer v obývačke

Sedeli sme všetci šiesti na jednom gauči a pozerali sme romantickú komédiu. Emily už spala a Harry so strigou tu neboli.
"Podľa mňa určite skončí s Jenifer," povedala zapozeraná El.
"Zlatko musím ti oponovať. On skončí s Kelly ."
"Prečo si myslíš, že skončí s ním?"
"Pozri sa, ja som chlap, tak sa na to pozerám z inej stránky a môžem ti povedať, že skončí s Kelly." Prekrútila som očami a povedala som: "Obaja ste vedľa. To nevidíte, že on je očividne gay a nokniec aj tak skončí s jeho susedom Taylorom?"
"Teraz zasiahnem ja," povedala Danielle a všetci sme sa na ňu otočili.
"Pozdíte sa na neho. On je úplne psychicky na dne, takže nebude s nikým a deň pred Andinou svadbou odíde do Vegas a tam sa zosobáši s tým predavačom zeleniny a sto percente je gay."
"Miláči, si úplne vedľa. On nie je gay, stavte sa, že Andy povie při oltári nie a on skončí nakoniec s ňou," povedal Liam. Dobre som sa smiala na našich teóriach. Ešte Zayn nech niečo povie a je to kopmletné.
"Ja by som povedal, že vedľa ste úplne všetci. On bude určite s tou reportérkou v hlavných správach. Nevidíte aký majú vzťah?"
"Haha, tak toto je úplny koniec," skonštatovala som a oprela sa o Danielline rameno. Zrazu sa otvorili dvere a vošiel Harry so strigou. Držal ju na rukách a bozkávali sa.
"Fuj, chce sa mi vracať," povedala som znechutene, keď som ich zbadala.
"Nie si sama," povedal Zayn.
"Zlatko, zoberieš mi prosím ťa hore kufor?" začula som jej afektovaný hlas.
"Jasné miláčik," povedal Harry a znova ju pobozkal. No fuj! Nechápem ho! Pozreli sme sa všetci na seba navzájom a pozorne počúvali. Buchli dvere a ja som začal počítať: "Raz, dva, tri!" Zdvihla som ruku a z poschodia sa ozval strašný vreskot. Všetci sme sa začali smiať a navzájom sme si dali päť.
"Emily sa nezobudí?" opýtala sa Danielle.
"Nie, ona keď v noci spí, tak ju nezobudíš ani kebyže chceš."
"Som zvedavá, čo sa bude diať ďalej," povedala El a pozrela sa hore.
"Čo asi? Harry začne robiť paniku, chytia ho nervy a nebude vedieť, čo skorej," povedal pokojne Louis.
"Prikláňam sa na Louisovu stranu," povedala som a vystrela som si nohy.
"Viete čo, ja už pôjdem spať. Povedzte mi jako ten film skončil," povedala som a vstala z gauča. Potichu som s vybrala do svojej izby. Popravde nejdem spať, idem si sadnúť na balkón a rozmýšľať. Zababušila som sa do deky a sadla si na stoličku. "Ani neviem nad čím som tam tak dlho dokázala rozmýšľať. Nechápala som, ako to mohol spraviť. Stále mi to lámalo hlavu. Kebyže je to dievča aspoň milé, ale hento........to bola hrôza. Keď sa teraz tak pozriem do minulosti, vôbec som neľutovala tie veci, čo sa stali potom."
"Povieš nám ich?" opýtala sa ma nedočkavo Margaret.
"Samozrejme, kde sme to skončili? Ahá, sedela som na balkóne, keď sa objavil……………

Forever Young - 17. Diel

25. února 2012 v 14:05 Forever Young

Forever Young - 17.Diel

"Prečo mi to hovoríš až teraz?" opýtal sa s výčitkou Harry popár minátach ticha.
"Kedy som ti to mala asi povedať?"
"Aj hneď, keď jej to diagnostikovali, al počkať, ja som o nej vôbec nevedel, že?!" zvýšil na mňa hlas.
"Prepáč, ale naozaj mi to neprišlo podstattné."
"Aha! Takže tebe neprišlo podstatné povedať mi o vlastnej dcére?!"
"Je nemám chuť sa s tebou hádať!" zakričala som na neho a utiekla dovnútra. Z obývačky som si zobrala Emily a išla s ňou spať. Uložila som ju do postele, prikryla dekou a prečítala rozprávku. Keď konečne zaspala, tak som vyšla na balkón. Zavrela som za sebou dvere a sadla si na drevennú stoličku.
"Čo ty tu?" opýtal sa ma Zayn, ktorý stál hneď vedľa na svojom balkóne a fajčil.
"Potrebujem sa vyvětrá a Emily spí."
"Nechcem sa teraz moc vypytovať, ale nedá mi to, tak mám predsa na teba jednuotázočku."
"No," povedala som a čakala najhoršie.
"Emily, ona je Harryho dcéra, že?" opýtal sa ma a ja som sa na chvíľu zasekla.
"Áno je," povedala som napokon.
"Ha" Ja som to vedel! Sto liber Niall!" zakričal Zayn a o chvíľu sa už objevil Niall a nedobrovoľne mu dal sto liber. Odfrkla som.
"Že sa nehanbíte!" povedala som, ale následne som sa začala smiať. Oni sa nikdy nezmenia.
"Zayn poď, musíme sa odtiaľto vytrepať vedľa, lebo zajtrapríde Jessica," povedal Niall a potiahol Zayna za rukáv.
"Počkať, kto je Jessica?" opýtala som sa.
"Harryhosnúbenica," povedal Niall a asi si uvedomil, že povedal niečo, čo nemal. Zayn si vzdychol a s ľútosťou na mňa pozrel.
"Prepáč," povedal napokon.
"Ty za nič nemá," povedala som a otočila sa mu chrbtom. To slovo snúbenica sa mi prehrávalo v hlave dookola ako na zaseknutom magnetofone. Zacítila som, že mi po lícach stekajú slzy. Zatiaľ, čo som ja každého odmietala, on sa bez problémov zasnúbil! Ale nemá mu to maťza zlé, ja to moja chyba, ja som len tak odišla, to ja som si zničila život. Utrela som slzy a vošla dnu. Ľahla som si do postele a otvorila knihu. Začala som čítať, keď zrazu niekto jemne zaklopal na dvere. Vstala som a išla otvoriť. Bola to Danielle s Liamom.
"Čo vy tu?" opýtala som sa potichu.
"Zayn s Niallom saku nám nasáčkovali, tak ja idem ku tebe. Samozrejme, ak môžem," šepkala Danielle.
"Jasné, ale potichu, pretože Emily už spí."
"Ďakujem," povedala usmial sa na mňa. Liam položil jej věci na zem a na rozlúčku sa ešte pobozkali. Danielle si ľahla do postele a jasomsa ku nej pridala.
"Sophi, čo sa deje?" opýtala sa.
"Ty sa pýtaš?"
"Ja fakt neviem o čo ide."
"Harry a Jessica," povedala som otrávene.
"Takže už to vieš," skonštatovala.
"Neviem, či som via sklamaná alebo naštvaná. Mám chuť sa chuť opiť tak, aby som si zajtra nič nepamätala.
"Naozaj chceš? Nemyslím si,že je to najlepší nápad."
"Hm, máš pravdu. Ja chcem len zabudnúť."
"Alkohol to nevyrieši. Najlepší spôsob, ako zabudnúť na minulosť, je začať žiť. Nájdi si niekoho a uvidíš, že ti bude hneď lepšie a aj zabudneš. A keď nie trvalý vzťah, tak aj krátky úlet postačí."
"Nie ďakujem, nepotrebujem ďalšie dieťa."
"Tak potom trvalý vzťah. Pozri sa na seba. Si štíhla, pekná, milá, múdra, talentovaná, sexy, o teba sa muži pobijú, len sa nemá celé dni skrývať v byte a musíš ukázať aj niečo zo svojej sexystránky. Máš predsa dvadsaťštyri, tak ži! Tvoj život sa ešte len začína," hovorila Danielle a mala pravdu. Musím začať žiť. Nemá byť celý čas zastrčená vnútri.
"Ďakujem, beriem sitvoje rady k srdcu, ale aj tak by somrada skočila do baru. Nepôjdeš so mnou?"
"Keď naozaj checš, tak áno. Zoberieme aj El."
"Fajn, ideš ju prosím zavolať? Ja sa rýchlo oblečiem."
"Oki, hneď idem," povedala Danielle a rýchloodišla. Oblekla som si úzke dotrhané džínsy, obyčajné biele tričko a biele tenisky. Vlasy som si len tak rozpustila a zakryla som tak tetovanie na šiji. Aj moja mama malataké. Malé, nenápadné, ale pekné. Je tam napísané Forever Young a je to pravda. Mama zostala navždy mladá. Keď som schádzala dolu schodku, tak ma napadlo, že čo spravím s Emily. Vrátila som sa a zaklopala na Liamove dvere. Otvoril mi Niall.
"Niall prosím ťa, ja idem preč s babami, tak prosím ťa postrážiš Emily?"
"Jasné," povedal bez problémovo Niall.
"Díky,ja už bežím, tak čauko," povedala som rýchloa rozutekla som sa dolu schodmi. V chodbe už na mňa čakala Danielle, Eleaonor a dokonce aj Louis s Liamom.
"Idete aj vy dvaja?" opýtala som sa ich.
"Ja som odvoz a tuto Louis sa chce zabaviť," povedal Liam a otvoril dvere.
"Tak fajn," poevdala som nadšene a vyšla von. Nasadlisme do Liamovho auta. Liam nás odviezol do jedného disko klubu. Išiel sa s nami baviť, ale hlavne išiel dávať nanás pozor, aby sme sa neopili príliš, i keď aj tak to spravíme. S babami sme hneď išli tancovať a Louis s Liamom si sadli za bar. Dlhotam nevydržali a prišli ku nám. Tuším sme tam vydržali do treťej ráno, viac si nepamätám.
Ráno som sa zobudila na zemi v obývačke. Nadomnouna gauči ležal Louis s Eleaonor. Zaujímaloby ma, ako som sa ocitla na zemi. Na to určite neprídem. Každopádne som smädnáa strašne mi hučí v hlave. Opatrne som sa postavila zo zeme a prešla dokuchyne. Z chladničky som vytiahla minerálku a poriadne sa napila. Do kuchyne prišiel Zayn v teplákoch bez trička. Wau! Prebehlo mi hlavou. Zaklipkala som očami a pozrela sa von oknom.
"Bré ránko," povedal úplne v pohode a usmial sa.
"Ako pre koho," povedala som a pomasírovala som si spánky.
"Chytaj," hodilm ido ruky aspirin.
"Ou, díky."
Naliala som si do pohára vodu a rozpustila v nej aspirin. Hneď som to vypila a posadila sa na kuchynskú linku.
"Nevieš kde je Danielle a Liam?"
"Viem veľmi dobre. Danielle ma vysáčkovala o tretej ráno z posteľe. Celú noc som spal na zemi."
"Nie si sám. Koľko je vlastne hodín?"
"Tuším pól dvanástej."
"Je pol dvanástej a ty mi hovoríš dobré ráno?! Kde je Emily?"
"Nemaj strach. Je nikde vonku s Liamom."
"Fuu, fajn. Kde sú ostatní."
"Niall vonku griluje, Harry išiel po Jessicu, ja som tu, Liam je s Emily, Danielle spí a kde je Louis a El to netuším."
"Spia na gauči v obývačke."
"Tak oni dvaja sú na gauči v obývyčke," zopakoval po mne Zayn a obaja sme sa zasmiali. Zaštrngotali kľúče v zámku a počula som Harryho hlas.
"Ahojteeee!" zakričal na celý dom.
"Fajn, môj pohreb začína," povedal Zayn.
"Prečo?"
"Neznášam Jessicu, stále má niečo proti mne."
"Ja som ju ešte ani nevidela, ale už teraz ju neznášam."
"Decká! Jess prišla!" zakričal opäť Harry a položil jej kufor na zem.
"Čo tu vrieskaš?! Sú tu ľudia, ktorých bolí hlava!" nakričala na neho Eleonora chytila sa za hlavu. Aj s Louisom prišli za nami do kcuhyne.
"Ešte sa len zobudím, už mám chuť vraždiť!" povedala naštvane Eleonor a zapichla nôž do dosky.
"Prečo?" opýtala som sa.
"Jessica," povedala otrávene a prevrátila oči.
"Tebe čo zasa spravila?"
"My sa odjakživa neznášame! Pred troma mesiacmi ma potkla na móle a kvôli nej som mala mesiac rozbitú hlavu!" hovorila nahnevane, kým is nalievala do pohára minerálku.
"Zlatko nekrič tak," povedala ubolene Louis a schytil do ruky aspirin.
"Ale ty vieš ako ju neznášam!"
"Viem, ale nerozčuluj sa." Všetci štyria sme stáli vedľa seba opretý o kuchynskú linku, keď sa vo dvrách objavila Jessica. Prvýkrát ju vidím a neverím vlastným očiam. Ona a on?! Veď to je hrozná kombinácia!
"Ahojte," povedala afektovane.
"ty musíš byť Sophi! Harry mi ťa spomínal. Ja som Jessica," povedala andšene a podávala mi ruku.
"Aww, to je milé," povedala som ešte horšie než ona a išla jej podať ruku, ale keď mi ju išla chytiť tak som rýchlo uhla a povedala som: "Hopla! To je mi ľúto. Pre teba som len Sophia a budem radšej, ak moje meno nebufeš brať ani do úst!" povedala som na konci odmerane a Jessica zostala stáť s otvorenými ústami. Els a zsmiala a šťastne povedala: "Daj päť!" Ťapli sme si a zasmiali sa. Zayn si zakryl ústa rukou snažilsa nesmiať. Harry tam našťastie nebol a nevidel tento výstup. Jessica sa otočila a vyšla von z kuchyne.
"Konečne tu bude zábava," povedal Zayn.
"Počuj Sophi, nie si moja sestra?" opýtala sa hrdo El.
"Mne nech sa radšej ani na oči neukazuje, lebo jej jednu vrazím," povedala som celkom nahnevane. Ten člověk mi je tak nesympatický. Je taká afektovaná a stará!
"Pomôžem ti," povedala El.
"Zaujímalo by ma, či je taká afektovaná, aj keď je s Harrym. El ako moc sa jej chceš pomstiť?"
"Tvrdo, ešte doteraz tu mám malú jazvu."
Pošúchala som si ruky a nahodila svoj zákerný pohľad.
"Myslím si, že našej malej modelke dáme príučku," povedala som napokon.
"Toto leto je nuda a myslím si, že by sme sa mali nejako zabaviť a ja už aj viem ako. Kto ide do toho so mnou?" opýtala som sa a pozrela na ostatných.
"Ja," povedala El a zdvihla ruku.
"My tiež," povedalinaraz Zany s Louisom.
"Tak fajn a ja už aj viem ako začať. Poďte ku mne," zavolala som ich ku sebe a začala im hovoriť svoj plán.

- Jessica

Forever Young - 16.Diel

22. února 2012 v 20:42 Forever Young
Forever Young - 16.Diel

Emily sedela na Harrym s oškretým kolenom a Louis behal hroe dole po dome. Asi niečo hľadal. Ale čo tu robí Harry? Nebol hore?
"Tie naše kolená," povedala som a zobrala mu Emily. Posadila som sa s ňou na gauč a pozrela sa na to.
"Emi, tíško, pozri pofúkame a ujo Harry nám donesie dezinfekci, že?!" Pofúkala som jej koleno a objala ju. Louis začal roť rôzne grimasy, aby ju rozptýli, ale jej to nejako nič nehovorilo a jediná som sa smiala ja.
"Louis prestan už, nemá to zmysel," povedala som so smiechom.
"Ale ty sa smeješ."
"Ale nechceš rozptylovať mňa. Choď radšej hore do mojej izby a s takej ružovej tašky vytiahni tie cukríky."
"To sa ti môžem hrabať v taške?"
"Pre tentokrát môžeš."
Utrela som Emily slzy a pohladkala po vlasoch. Už pomaly prestávala plakať, ale hneď jako príde dezinfekci zasa to začne. Louis doniesol medzičasom cukríky a Harry dezinfekciu.
"Ukáž, ja to spravím," povedala som Harrymu a natiahla som za ním ruku.
"Môžem ja?" opýtal sa ma a pozrel sa mi do očí. Mykla som plecami a chytila Emily.
"Teraz to trochu zaštípe," povedala som milo a chytila jej ruky. Harry dal trohutej dezinfekcie na obväz a priložil jej to na koleno. Ako som čakala, tak Emily opäť začala plakať.
"Emily, poď ku oc….ujovi," zarazil sa Harry a chytil Emily do rúk. Chvíľu sa s ňou húpal a niečo jej hovoril. Po pár minutách prestala plakať a bola vysmiata jako slniečko.
"Poďte jeeesť! Už sú palacinky!" zakričala z kuchyne Daniele.
"Emi máš rada palacinky?" opýtal sa jej Harry a išiel s ňou do kuchyne. Nedokázala som sa na nich pozerať bez toho, aby som plakala. Tak sa na neho podobá. Nenormálne. Utrela som si tých pár sĺz, nadýchla sa a išla do kuchyne. Na stole bola hŕba palaciniek a Emily už celá zašpinená od nutely.
"Boože, to čo sa tu deje?" opýtala som sa zhrozene.
"Jeme nevidíš?" opýtal sa so smiechom Harry.
"Práveže vidím."
Sadla som si za stôl a zjedli sme palacinky. Umývala som Rady, keď ku mne prišiel Harry.
"Môžeme sa porozprávať?"
"O čom sa chceš rozprávať?"
"O nás," povedaô Harry a oprel sa o kucnyskú linku.
"Nie je o čom," poevdala som jednoducho a odložila som tanier.
"Ale je, čo bdue s nami po prázdninách?"
"Chceš povedať po divoch týždňoch, pretože ja nemám nekonečnú dovolenku."
"Ty pracuješ?" opýtal sa udivene.
"Nie, chodím každý deň kradnúť. Z čoho asi žijem?"
"No toto je teraz jedno, chcem len, aby si mi povedala niečo o Emily."
"Čo chceš o nej vedieť?"
"Všetko, je to moja dcéra."
"Myslíš? To, že si ju spravil, tak to ešte neznamená, že je tvoja."
"Prosím ťa, nebuď ku men taká zlá," pozrel na mňa smutne a vzdychol si.
"Dobre, tak čo chceš vedieť?"
"Například neveim ani kedy sa narodila."
"Osmenásteho februára, ešte niečo?"
"Ešte………….."
Otvorili sa dvere a dnu vošli Niall so Zaynom. Maliveľmi dobrú náladu a záchvat smiechu. Zhodili tašky na zem a stále sa smiali.
"Ehm ahojte?" opýtal sa Harry a pozíral na nich jako na bláznov.
"Serus," povedal Zayn.
"Ahoj Sophi," povedal Niall a ani si neuvědomil, čo povedal. Po pár sekundách mu to došlo a pozeral striedavo na mňa, striedavo na Harryho.
"Čo tu robíš?" opýtal sa Zayn. Smiech ich už prešiel, našťatsie.
"Je tu na prázdninách, problém?" opýtal sa Harry.
"Žiadny," povedal Niall.
"Kam si môžeme dať veci?" opýtal sa Niall a už som vedela, že naša debata s Harrym skončila. Začal sa venovať chalanom a ja som sa mohla nenápadne vytratiť. Uvedomovala som si, že to nezvládnem. Nezvládnem sa pozerať na Harryho bez toho, aby som ho mala chuť pobozkať. Hrám sice, že to je už dávno za mnou, že s ním nechcem mať nič spoločné, ale opak je pravdou. Musím ísť za Danielle. Išla som hore na poschodie. Išla som akurát zaklopať, no keď som začula tie zvuky, tak som si to hneď rozmyslela a išla eda na záhradu za Emily a Louisom. Louis sa hral s Emily na lietadielká a Eleonor ich pozorovala. Sadla som si teda ku nej.
"No ako?" opýtala sa ma.
"Čím ďalej tým horšie."
"Prečo?"
"Harry," odpovedala som jednoducho.
"Čo s ním?"
"On a Emily," zasa zaznela moja jednoduchá odpoveď. Eleonor vyvalila na mňa oči.
"Počkať ona je jeho dcéra?!"
"To si nevedela? Teda lepšie povedané nevidíš?"
"No podoba tam je, ale toto ma nikdy nenapadlo." Nevedela som, čo jej mám povedať, tak som si len vzdychla a položila halvu na kolená. Potrebujem sa s nikým úprimne porozprávať. Bohužiaľ, moje obe spovedncie majú niečo rozrobené.
Večer
Sedela som na svojom obľúbenom mieste pri jazere. Slnko zapadalo a na jazere robil vietor jemné vlnky. Niekto si ku mne prisadol. Vedela som, že je to Harry.
"Ahoj," povedala som potichu.
"Ahoj, kde sme to skončili poobede? Pri dátume narodenia?"
"Áno," povedala som potichu. Nemám chuť mu rozprávať a tom , čo má rada, čo nie. Myslím si, že je iba jediná dôležitá vec, ktorú by mal vedieť.
"Tak hovor ďalej," vyzval ma. Zhlboka som sa nadýchla.
"Vieš Harry, myslím si, že je tu len jedna dôležitá vec, ktorú nevieš."
"A to je?" opýtal sa a čakal, čo poviem.
"Má leukémiu," povedala som a schovala tvár do rúk. Nechcem vidieť, ako sa zatvári

Forever Youn - 15.Diel

21. února 2012 v 13:33 Forever Young
Forever Young - 15.Diel

"Ahoj," povedala prekvapený a zarazený Louis. Položil pohár na stôl a išiel ku mne. Silno sme sa objali.
"Ahoj," povedala som šťastne.
"Teba som nevidel roky! Ako sa ti darí?" pýtal sa šťastne. Na tvári mal svoj klasický čarovný úsmev.
"Tak v podstate dobre. Čo ty?"
"Tak darí sa! S Eleanor sa ideme toto leto brať," povedal nadšene a dolu schodmi akurát schádzala El.
"Louis nemusíš to všetkým vytrúbiť. Jeeej, ahoj Sophi! Čo ty tu? Od Daniellinej svadby som ťa vôbec nevidela!" hovorila rovnako ako Louis. Oni sú fakt ako jeden. Otvorili sa dvere a dnu vošla Danielle aj s Emily.
"Ou, ahoj Louis," povedala Danielle a opäť sa venovala vysmiatej Emily, ale tá si zmyslela, že pôjde otravovať mňa.
"Mami, poď so mnou von!" ťahala ma za ruku.
"Mami?" opýtal sa nechápavo Louis.
"Louis, nechaj to tak," povedala Danielle a sadla si na kreslo.
"Tak zatiaľ," povedala som a išla s Emily von. Zobrala som ju ku jazeru. Sadla som si na okraj jazera a pozerala na Emily, ktorá akurát naháňala motýľa. V diaľke som uvidela blížiacu sa Danielle. Sadla si ku mne a povedala: "Prišiel Harry."
"Ale vie o mne, či sa mýlim?!"
"Neboj sa, povedala som mu to."
"Máš šťastie."
"Eleanor s Louisom navarili obed, tak ja sa idem najesť. Ideš aj ty?"
"Ja si tu ešte chvíľu posedím, ale zobrala by si prosím ťa Emily? Chcem byť chvíľku sama," poprosila som ju a zahľadela sa na jazero.
"Samozrejme," povedala usmiala sa na mňa.
"Emily poď, ideme papať." Chytila Emily za ruku a išla s ňou dovnútra. Ľahla som si do trávy a zatvorila oči. Toto miesto bolo plné spomienok. Všade kam som sa pozrela, tak som niečo videla. Napríklad aj tu pri jazere. Harry ma tu učil plávať. V spomienkach som sa vrátila do leta 2014.


Leto 2014

"Harry nie! Ja tam nevkročím!" protestovala som a stála na brehu. Harry stál do pol pása vo vode a pozeral na mňa tými jeho úžasnými očami.
"Sophi poď, veď to nič nie je," hovoril, keď sa ku mne približoval. Keď bol pri mne, tak ma chytil za obe ruky a jemne pobozkal.
"Ja ťa nepustím, ver mi," pošepkal a prehováral ma svojim pohľadom. Stúpila som do pomerne teplej vody. Pomaly sme išli hlbšie a hlbšie, ale keď som stála po pás namočená vo vode, už ma ďalej nedostal.
"Ďalej nejdem."
"Neboj sa! Musíš sa to predsa raz naučiť," povedal milo a zdvihol ma. Ruky som mu obmotala okolo krku a pobozkala som ho. Začali sme sa bozkávať a ani som si neuvedomovala, že so mnou kráča ďalej.
"Harold!" zakričala som na neho, keď som zistila, že nedočiahnem na dno. Oproti nemu som bola o dosť menšia.
"Ja keď sa dostanem na breh, tak neprežiješ a teraz to už hovorím vážne."
"Toto hovoríš vždy a ešte stále žijem," povedal a žmurkol na mňa.....................

"Prepáč," začula som veľmi známy hlas, ktorý ma vrátil do súčasnosti. Posadila som sa a otvorila oči. Vedľa mňa sedel Harry zo sklonenou hlavou.
"Ty sa nemáš za čo ospravedlňovať, to ja," povedala som smutne.
"Ospravedlnenie sa príma. Čo keby sme začali od začiatku?"
"Ty dobre vieš, že sa to nedá," povedala som skleslo a hodila kamienok do vody.
"Všetko sa dá, keď sa chce."
"Lenže v tom našom začatí od začiatku je háčik, dieťa."
"Pre teba háčik, pre mňa nie. Prosím ťa, začnime od začiatku ako kamaráti. Nikdy v živote sme sa nevideli a teraz sme sa prvýkrát stretli," hovoril Harry a nútil ma pozerať sa do jeho očí. Nechápem, že takto dokáže uvažovať. Ja by som tiež rada začala od znova, vrátila čas, ale to nejde. Ale skúsiť sa to môže, i keď obaja sa budeme určite cítiť v istých situáciách trápne. Mykla som plecami a pozrela sa na neho.
"Tak fajn. Ahoj, ja som Harry Styles," povedal a nahodil jeho klasický úsmev.
"Ja dobre viem kto si a vedz, že mi to žily netrhá," povedala som rovnako ako prvý deň, keď sme sa stretli a začala som sa smiať, keď som uvidela výraz jeho tváre.
"Keď od znova, tak poriadne nie?" povedala som a uškrnula sa. Vstala som z trávy a utekala dovnútra.

Z pohľadu Harryho

"Tak fajn. Ahoj, ja som Harry Styles," povedal som a usmial sa na ňu.
"Ja dobre viem kto si a vedz, že mi to žily netrhá," povedala ako prvý deň, keď sme sa stretli a začala sa smiať.
"Keď od znova, tak poriadne nie?" povedala a uškrnula sa. Vstala z trávy a utekala dovnútra.
"Ach a je to tu zasa, stará zákerná, hádavá Sophia," povedal som si sám pre seba a utekal za ňou. Dobehol som do kuchyne a za stolom sedel Louis, Eleanor, Liam, Danielle, Sophia a na jej kolenách Emily. Tak sa na mňa podobá. Povedal som si v duchu a sadol si za stôl. Môžem byť rád, že ju vôbec vidím a, že je to tak ako to je.
"Pripravte sa na pečené kurča alá Louanor," povedal Louis, keď odkrýval alobal z keramickej nádoby.
"Louis, prežijeme?" opýtala sa Sophia a nedôverčivo na to pozerala. Ako na to pozerám, tiež sa mi to nepozdáva.
"Musím súhlasiť so Sophi," povedala Danielle.
"Nevyzerá to najlepšie," povedal som Louisovi, ktorý na nás pozeral vražedným pohľadom.
"Tak fajn, spravia sa palacinky," povedala Danielle a vstala od stola.

Z pohľadu Sophi

Položila som Emily na zem, ktorej sa ujal aupair - Louis. Išiel s ňou aj Elenaor na záhradu. Harry s Liamom sa vytratili niekam hore a ja s Danielle som začala robiť palacinky.
"Louisa už do kuchyne radšej nepustíme," povedala Danielle a ja som sa zasmiala.
"To veru nie. Ako kuchár sa neuživí, ale ako opérka určite," povedala som a pozrela sa von oknom. Naháňal sa s Emily po tráve a Eleanor sedela na tráve a iba ich pozorovala.
"To veru hej," povedala skleslo a zapla elektrický mixér.
"Čo sa deje?" opýtala som sa a mixér vypla.
­"Ale nič," povedala a zapla ho. Ja som jej ho zasa vypla a povedala: "Ale deje sa niečo, ja ťa mám tiež prečítanú. Pome, hovor," povedala som prísne a pozerala sa na ňu.
"Len ti proste závidím."
"Čo mi TY preboha závidíš?" Naozaj ju nechápem.
"Emily," povedala jednoducho a pozrela sa von oknom.
"Nechápem."
"S Liamom sa o dieťa pokúšame už rok a stále nič, už som zúfala," hovorila a po líci sa jej skotúľala slza. Rýchlo si ju utrela a zapla mixér.
"Nemaj strach, ono sa to podarí," povedala som utešujúco a pohladkala ju po chrbte. Keď sme vypli mixér, zdalo sa mi, že počujem Emilin plač. Odložila som utierku a rýchlo išla do obývačky.

Forever Young - 14.Diel

20. února 2012 v 14:12 Forever Young
Forever Young - 14.Diel

Stáli sme tam a len sa na seba pozerali. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude.
"Môžem ísť ďalej, rád by som s tebou hovoril," povedal pokojne Harry a chytil dvere, aby som ich nezatvorila.
"Prepáč, ale nemyslím si, že je to na to najvhodnejšia chvíľa," povedala som a potlačila som dvere.
"Prečo Sophi? Prečo?" pýtal sa nechápavo Harry a pozeral sa mi do očí. Prehltla som a cítila som, že sa za chvíľu rozplačem.
"Neviem, nepýtaj sa ma a prosím ťa už choď preč," poprosila som ho so slzami v očiach.
"Nepôjdem, kým mi nedáš vysvetlenie," nedal sa odbiť Harry.
"Počuj Harry, teraz nie je na to vhodný čas."
"A kedy bude?! Nemôžeš sa mi vyhýbať večne! Ja chcem len vysvetlenie!" zvyšoval na mňa hlas.
"Nekrič na mňa! Vysvetlenie pre teba nemám! Proste som to tak spravila! Päť rokov ťa to nezaujímalo, tak to nechaj tak, ako to je! Nechaj to a choď domov! Vôbec tu nemáš čo robiť! Teraz by si mal ležať v posteli so svojou frajerkou a mňa, respektíve nás, nechať na pokoji!" kričala som na neho. Praskli mi nervy. Už som mala toho dosť.
"Nechal som to tak päť rokov, pretože som nič netušil!" zakričal na mňa.
"Presne tak! Vôbec si sa and tím ani nezamýšľal! Bolo ti úplne jedno, kde som, čo robím, bola som ti ukradnutá a teraz zrazu chce vysvetlenie?! Ty, čo si sa ani nepokúsil zavolať?!"
"To ty si nechcela, aby som ti volala a hľadal ťa!"
"Áno nechcela! Lenže myslela som si, že sa o to pokúsiš, pretože si ma nikdy nepočúval! Netušila som, že akurát vtedy s tým začneš!"
"Ty si odišla! Bral som to ako definitívny koniec! Teraz tu nezvaľuj všetku vinu na mňa!"
"Mami, kto je ten ujo a prečo tak kričíte?" opýtala sa ospalo malá Emily, ktorá stála v predsieni s mackom v ruke.
"Zlatko, choď si naspäť ľahnúť do postieľky, ja hneď prídem," povedala som najmenej rozrušene ako som zvládla. Emily bez slova odišla do svojej izby. Pozrela som sa do Harryho očí. Leskli sa mu v nich slzy.
"Sophi," povedal potichu. Sklonila som hlavu, aby ma nevidel plakať.
"Choď prosím ťa preč," povedala som nahnevane a tlačila dvere proti jeho ruke. Nahals si vzdychol a pustil sa dverí. Zabuchla som a pomaly sa po nich zošmykla. Sedela som na studenej dlážke a plakala. Prišla ku mne Emily.
"Mami, prečo plačeš?" opýtala sa ma. Nič som jej nepovedala, iba som si ju ku sebe pritiahla a silno ju objala.
"Kto to bol?"
"Nikto zlatko, nikto," povedala som potichu a pobozkala ju.
"Poď ideme spať," postavila som sa zo zeme a zaviedla Emily do jej izby. Uložila som ju do postele a odišla. Prezliekla som sa do pyžama a išla do obývačky. Sadla som si na gauč. Oči mi padli na DVD zo svadby, ktoré ležalo zapadnuté prachom na poličke vedľa našej spoločnej fotky. Odkedy mi ho Danielle doniesla som ho ani raz nevidela. Vstala som a chytila ho do ruky. Sfúkla som z neho prach. Už len ten obal mi natlačil slzy do očí. Vložila som DVD do prehrávača zapla televízor. Bolo na ňom všetko. Od začiatku robenia účesu, až po úplný koniec. Celý čas som plakala. Prišlo mi to ako včera, ako som tancovala s Harrym a otcom na tráve, ako mi Harry spieval So Big, ako sme uniesli Danielle, ako sme nad ránom ako posledný tancovali a Harry mi potichu spieval do ucha. Akokeby som sa vrátila do minulosti. Neexistovala pre mňa súčasnosť. Bola som taká mladá a šťastná. Niežeby som teraz nebola, ale na tej svadbe nebol moment, kedy by som sa nesmiala alebo neplakala od šťastia. Pri týchto spomienkach som nejakým zázrakom zaspala na gauči. Ráno som sa zobudila celá dolámaná. Pozrela som sa na kalendár. Bože, to je dneska pondelok? Musím ísť zaviesť Emily do škôlky a seba do roboty. Nechce sa mi. Najradšej by som zostala takto ležať na gauči celý deň. Ale musím z niečoho vyžiť a bez práce to nepôjde. Nachystala som seba a aj Emily do škôlky, horko ťažko sme sa naraňajkovali a išli do škôlky.
"Ahoj macko, poobede pre teba prídem," povedala som Emily v šatni a dala jej pusu. Otvorila som jej dvere a zverila opatrovateľke. Teraz si musím švihnúť, aby som neprišla neskoro.


"Včera bol u teba Harry, však?" opýtala sa ma Danielle, keď sme boli na káve.
"Ako to vieš?"
"Bol u nás a povedal, že bol u teba. Sophi, jeho to mrzí. Nechcel to tak. Skús mu dať šancu," povedala Danielle a odpila si z kávy. Zasa sa mi natlačili slzy do očí. Ja to jednoducho nedokážem. Chcem ho, áno, to je jasné, ale nedokážem sa na neho pozerať a neplakať. Spomienky sú príliš krásne a také chvíle aké sme spolu zažili už nikdy nezažijeme.
"Sophi, ja na tebe vidím, že ho chceš. Neviem, čo ti behá hlavou, ale nenahováraj si niečo, čo je nie je pravda. Ja ťa mám už celú prečítanú, takže ja ti radím, aby si mu dala šancu. Niečo mu dlžíš."
"Čo mu JA dlžím?!"
"Ospravedlnenie," povedala jednoducho.
"A za čo preboha?"
"Za jedno "malé" tajomstvo," povedala s výčitkou a zahľadela sa na mňa.
"Lenže ty vieš, že to nie je jednoduché. Nedokážem sa mu hodiť okolo krku a robiť, že sa nič nedeje."
"Ja viem, ale mám možno nápad, ako to dať medzi vami do poriadku. Ako každý rok, tak aj tento rok ideme VŠETCI do Harryho rodinného sídla, tak poď s nami. Uvidíš, že všetci sa potešia. Chalani ťa nevideli odkedy si ušla. Prosím ťa, sprav to pre mňa," prosila ma Danielle.
"Možno to nie je taký zlý nápad. Porozmýšľam o tom, ale neviem, či sa tam dokážem vrátiť. Je to ťažké a navyše mám Emily. Čo s ňou spravím? Nemôžem ju dať kustarým rodičom, keďže žiadnych nemá."
"Veď ju zober zo sebou. My sa ti o ňu postaráme."
"To nie, nemôžem vám hodiť na krk moje dieťa. To by som od vás chcela priveľa."
"Sophi, prosím ťa. Poď tam s nami. Všetci budú šťastný, že ťa vidia. Prosím ťa," prosíkala.
"Neviem, porozmýšľam o tom."

"Boli to ťažké rozhodnutia. Mala som ísť, nemala som ísť? Dlho som o tom premýšľala. Harry ku mne odvtedy neprišiel. Nakoniec som sa rozhodla, že tam s nimi pôjdem. Bola som veľmi nervózna, keď som sa viezla s Emily, Liamom a Danielle v ich aute na miesto, kde to všetko začalo........."

Zastavili sme pred domom. Vôbec sa nezmenil. Liam nám vyložil veci a pobrali sme sa dovnútra. Mal náhradné kľúče, tak nám otvoril. Zastala som stáť v strede predsiene. Vôbec sa tu nič nezmenilo. Nič sa nepohlo, všetko bolo na svojom mieste ako kedysi. V hlave sa mi začali prehrávať všetky obrazy. Začula som blížiace sa kroky. Nevidela som, kto to je. Otočila som sa a predo mnou stál............

Forever Young - 13.Diel

19. února 2012 v 18:51 Forever Young
Forever Young - 13.Diel

Zastavila som sa pred dverami. Stál tam on. Bol otočený chrbtom, ale určite to bol on.
"Sem ja nejdem! Pre mňa za mňa si to prejdem pešo na druhý koniec mesta, ale sem nevkročím!" hovorila som s bolesťou a nahnevane a popri tom som drvila Liamovi zápästie.
"Au, au to bolí?" hovoril a snažil sa uvoľniť.
"Prečo sem nevojdeš?" opýtala sa Danielle, ale hneď ako vykročila sa aj otočila.
"Tak fajn, ideme inam. Liam utekaj naštartovať!" rozkázala mu Danielle a Liam utekal k autu. S bolesťami som nasadla a Liam nás viezol do druhej nemocnice. Tam už bolo všetko v pohode. Hneď ma prijali a napchali do mňa kopec injekcií proti bolesti, ale tá bolesť bola nenormálna. Jednou rukou som sa držala s Danielle a druhú som držala Liamovi. Myslím si, že zajtra budú mať pekné modriny.
"Ja ho zabijem!" povedala som ťažko. Nenormálne to bolelo. Myslela som si, že sa mi polámu panvové kosti. Po niekoľkých mučivých hodinách tá bolesť ustúpila a začula dom detský plač. Vôbec nič som nevidela. Videla som rozmazane a vôbec som nemala žiadnu silu. Ani zdvihnúť hlavu. Posledné, čo si pamätám je krik a zhon. Potom som asi zaspala.

Zobudila som sa celá dolámaná. Ležala som v nemocničnej izbe. Pomaly som sa posadila a vedľa mňa som uvidela spiacu Danielle. Snažila som sa spomenúť, čo sa stalo. Pomaly sa mi situácia ozrejmovala. Otvorili sa dvere a vošiel Liam s dvoma kávami z automatu.
"Ahoj, už si hore?" povedal prekvapene a položil poháre na stolík.
"Hej, kde je malá?"
"Je v inkubátore. Keď chceš môžem ísť s tebou za sestričkou, aby ťa za ňou pustili."
"Jasné, že chcem."
Opatrne som sa postavila obliekla si župan.
"Už si hore?" opýtala sa Danielle, ktorá sa zobudila.
"Áno, ideš s nami?"
"Kam?"
"Chcem ísť pozrieť Emily," povedala som a usmiala sa. Išli sme na recepciu. Milá teta nás zaviedla k inkubátorom. Keď som ju uvidela natlačili sa mi slzy do očí. Bola nádherná. Vyzerala ako anjelik. Oprela som sa o inkubátor a pošepkala: "No vitaj, princeznička." Nevydržala som to a rozplakala sa. Vyzerala ako krásny spinkajúci anjelik.
"Je nádherná," povedala Danielle a objala ma.
"To je," povedala som hrdo a opäť sa na ňu pozrela.
"Prosím vás, nikomu to nehovorte," poprosila som oboch. Spýtavo na seba pozreli, ale napokon obaja naraz povedali: "Sľubujeme." Usmiala som sa na nich a opäť sa venovala svojmu anjelikovi. "Všetko bolo perfektné. Nikdy som nebola taká šťastná a hrdá sama na seba. Liam s Danielle dodržali svoje slovo a nikomu o tom nepovedali. Boli krstnými rodičmi Emily a každý víkend nás chodili navštíviť. Roky ubiehali a ako vždy, nič nemôže byť večne dokonalé. Svet sa mi obrátil hore nohami, keď Emily diagnostikovali leukémiu. Horšie bolo ,že s ňou nemôže bojovať. Chemoterapie by jej malé telíčko neprežilo a iná liečba neexistuje. Deň čo deň som chodila spať stým, že zajtra sa už Emily neprebudí. Boli to štyri roky šťastia, ale aj smútku. Netušila som, že toho človeka ešte niekedy uvidím, ale stalo sa tak v júny.............


Jún 2019

Kráčala som Danielle a s malou Emily po námestí. Veselo okolo mňa poskakovala. Išli sme do parku a na zmrzlinu. Pod jedným stromom som rozprestrela obrovskú deku a sadla si na ňu. V parku bolo kopec zamilovaných párov a rodín s deťmi.
"Mami, ja prečo nemám ocka?" opýtala sa ma zrazu. Nevedela som, čo jej mám na to povedať. Danielle sa na mňa súcitne pozrela.
"Ocko nemá na nás čas, ale ľúbi ťa," povedala som napokon. Naozaj som netušila, čo jej ma odpovedať. Na svoj vek je veľmi múdra a ako keby Harrymu z oka vypadla. Blond kučeravé vlásky, jeho črty tváre, ale oči mala ako moja mama. Orieškovo hnedé s nádychom zelenej.
"Prečo na nás nemá čas?"
"Pretože pracuje. Nejdeme na preliezky?" opýtala som sa, aby som odbočila od tejto témy.
"Poďme!" povedal a nadšene a utekala ku preliezkam. S Danielle som utekala za ňou. Začali sme ju náhaňať, hrali sme sa na schovávačku, šteklili sme ju, krútili nad hlavou. Milovala som ten jej nádherný šťastný detský smiech. Keby len vedela, čo ju čaká.
"Kde si? Ja ťa nájdem," hovorila som, keď som krúžila okolo tunela, v ktorom bola schovaná. Danielle stála na druhej strane. Zrazu som začula známy smiech. Srdce mi začalo rýchlo biť. Otočila som sa. Po štrkovej cestičke išiel Harry ruka v ruke s nejakou ženou. Pichlo ma pri srdci. Emily vyšla zo svojho úkrytu a chytila ma za ruku. Danielle na nich zhrozene pozrela.
"Mamiii! Tetaaa! Prečo ma nehľadáte?" opýtala sa ma jej anjelským hláskom. Pozrela som sa na ňu a rýchlo ju chytila na ruky. Začala som sa s ňou točiť dookola, ako keby tam nebol. Bolo mi to jedno. Aj tak si nás nevšimne. Danielle sa na nás smiala.
"Haha, mamiiiii! Pusti maaa!" smiala sa a kričala na plné hrdlo Emily. Položila som ju na zem a znova sme ju začali naháňať po mäkkej tráve.
"Veď ja ťa chytím," povedala som jej zo smiechom a tvárila som sa, že ju naháňam.
"Haha a mám ťa!" chytila som ju a uväznila v mojom objatí. Sadla som si s ňou na trávu a dala jej pusu na líce. Danielle sedela z druhej strany a dala jej druhú pusu na druhé líce.
"Ľúbim ťa," povedala a dala mi pusu na líce.

Z pohľadu Harryho

Bol som na prechádzke po parku s Jessicou. Bolo nádherné počasie a v parku bolo kopec ľudí. Keď sme išli okolo detského ihriska začul som ako sa jedno dieťa smeje a kričí: "Haha, mamiiiii! Pusti maaa!" Pozrel som sa tam a vtedy som neveril vlastným očiam. Stála tam! Vôbec sa za tie roky nezmenila. Už to nebolo dievča, ale žena. Tá, ktorá ma len tak opustila, ale stále som ku nej niečo cítil. Kto je to dieťa? Pozorne som sa pozeral na to malé dievčatko. Vyzerala ako ja. Nie, to nemôže byť pravda. Nemôžem mať dcéru a absolútne o tom nič nevedieť. Danielle, to povedala a mne nie? Keď to vie Danielle, tak to bude vedieť aj Liam. Vie to celé tie roky a nič mi nepovie?!
"Jess, koľko má podľa teba rokov tamto dievčatko?"
"Podľa mňa okolo piatich, prečo?" Nasucho som prehltol.
"Len tak a musím ísť, prepáč," povedal som rýchlo a utekal som preč. Utekal som cez celé mesto do Liamovho domu. Búchal som v kuse na dvere a zvonil.
"Čo sa do čerta deje?!" zakričal Liama otvoril dvere.
"Ty si o tom celé tie roky vedel a nič si mi nepovedal?!" zakričal som na neho. Bol som fakt naštvaný. Ako mohol?! Lepšie povedané ako mohli?!
"O čom to hovoríš?" opýtal sa Liam a odstúpil odo mňa.
"Ty dobre vieš o čom to hovorím. Ja mám dieťa a vieš o tom s Danielle, ale ja nie?! Prečo ste mi to nepovedali?!"
"Pretože Sophia nechcela, aby si to vedel!" zakričal na mňa.
"Myslel som si, že si kamarát," povedal som sklamane.
"Som tvoj kamarát, ale som aj Sophin kamarát," povedal a mal pravdu. Tak či tak, by niekoho zradil.
"Teraz sa prosím ťa zachovaj kamarátsky a povedz mi, kde býva," pozrel som sa na neho zúfalo. Večer tam hneď pôjdem.
"Dobre, napíšem ti to," povedal napokon a niečo písal na malý papierik.
"Ďakujem," poďakoval som a usmial sa na neho.

Z pohľadu Sophie

Bol už večer a ja som uložila malinkú Emily spať. Teraz mám konečne čas pre seba. Umyla som riady, poupratovala som hračky a išla do sprchy. Keď som sa sprchovala, zrazu zazvonil zvonček. Kto to môže byť? Rýchlo som vyšla z vane a len sa omotalo do osušky. Z vlasov a mokrej pokožky mi kvapkala voda. Otvorila som dvere a zostala som stáť ako zamrznutá. Nasucho som prehltla a pozerala sa do známych očí.
"Ahoj," povedal šťastným, ale zároveň aj smutným hlasom. Stála som medzi dverami a pozerala som na neho ako na ducha. Netušila som, čo mám robiť.



Forever Young - 12.Diel

19. února 2012 v 17:10 Forever Young

Forever Young - 12.Diel

"Wau," povedala šokovaná osoba a ja som nič nespravila, iba som sa jej hodila okolo krku a začala plakať. Boli to slzy šťastia.
"Bože môj, ako si mi chýbala!" povedala som šťastne.
"Aj ty mne," povedala a poriadne ma objala.
"Čo tu robíš? Ako si ma našla?"
"Ty vieš, že ja mám svoje kontakty," povedala Danielle a pustila ma. Aj ona mala slzy v očiach.
"A čo tu robím? Priniesla som ti toto," podala mi do ruky DVD z ich svadby. Spomenula som si na leto a spomienky vyšli na povrch.
"Môžem ísť ďalej?" opýtala sa ma.
"Jasné," povedala som pohotovo a zatvorila som za ňou dvere.
"Teraz mám na teba otázku ja. Čo má toto znamenať?!" rozhodila rukami a ukázala na mňa.
"Nevidíš?" opýtala som sa skleslo a sadla si.
"Veď práve, že vidím. Prečo si vtedy odišla? Prečo si sa mu neozvala? Nevidela si ho. On je ako chodiaca mŕtvola. Vôbec sa neusmieva, vôbec nevtipkuje, vôbec to nie je on. Na miesto nejakého filmu každý večer pozerá našu svadbu a pretáča si scény, kde si ty. Nemáš ani tušenia, čo to s ním spravilo. Ja som tiež nebola najšťastnejšia. Hneď ako som prišla z LA som ťa začala hľadať. Hľadám ťa už tri mesiace v kuse Sophi. Konečne som ťa našla dobre, že neodpadnem hneď pred dverami. Prečo o tom nikto nevie? Prečo si MU to nepovedala? Vie o tom vôbec niekto?" zahrnula ma výčitkami. Sklopila som hlavu a rozplakala som sa. Prečo som to nikomu nepovedala? Prečo som utiekla? Sama neviem odpovedať.
"Ale je jeho, nie?" opýtala sa ma. Mlčky som prikývla hlavou.
"To ti ani nevadí, že o tom nevie?! Že si na to všetko sama?! Je jeho otec, podľa mňa by to mal vedieť," hovorila Danielle a ja som plakala čím ďalej, tým viac.
"Neplač, plač nič nevyrieši," povedala potichu Danielle a opäť ma objala.
"Prosím ťa, nikomu to nehovor," poprosila som ju.
"Neboj sa, nepoviem, len sa mi nepáči, že si na to úplne sama."
"Ja to nejako zvládnem."
"Hovor si, čo chceš, ale nezvládneš. Mať dieťa je ťažké."
"Uvidíme ako to pôjde časom. Čo ty a Liam?" opýtala som sa po dlhšom tichu.
"My sa máme skvelo, i keď Liam pokúša s dieťaťom, ale ja ešte nechcem. Zatiaľ. Necítim sa na to."
"Hovor mi niečo. Potrebujem vypadnúť z domu," povedala som a pozrela sa von oknom.
"Chceš? Môžeme si zájsť na kávu, i keď ty kávu asi nie."
"Môžeme, ja sa len rýchlo nachystám."
"Nemusíš sa ponáhľať. Ja mám čas, teraz vlastne nemám ani, čo robiť, lebo nemám ani prácu. Nič sa v mojom obore nedeje."
"Veď aj tak mi to nebude trvať dlho," povedala som a usmiala sa. Vošla som do svojej izby a prezliekla sa. Obliekla som si legíny a hrubé pletené šaty. Na vrch som si dala kabát a šla za Danielle. Prechádzala sa po obývačke a pozerala na fotky, ktoré som mala na poličkách. Zastavila sa pri fotke, kde som bola ja s Harrym na jej svadbe.
"Stále ho miluješ," povedala. Neviem, ako vedela, že som tam. Veď bola otočená chrbtom, ale to je jedno.
"Ideme?" opýtala som sa obmotala si okolo krku šál.
"No poďme," povedala Danielle a vyšla prvá. Pozhasínala som svetlá a poriadne zamkla. Išli sme do kaviarne neďaleko môjho domu. V kaviarni bolo príjemné teplo a atmosféra. Hrala jemná tichá hudba a bolo tam celkovo prítmie. Prišla ku nám čašníčka: "Dobrý deň, donesiem niečo?"
"Ja si dám biely čaj," povedala som milo.
"Mne doneste latté," povedala Danielle a pozrela sa na mňa.
"V ktorom si mesiaci?" opýtala sa a oprela o lakeť.
"V ôsmom."
"Nechápem ťa. Si už v ôsmom mesiaci a ani to Harrymu nepovieš. Myslím si, že má na to právo. Je to aj jeho dieťa," snažila sa mi dohovoriť Danielle.
"Hej, ale tak ja to proste nedokážem a je to tak lepšie, ak o ničom nevie." Danielle si vzdychla.
"Myslím si, že robíš chybu. A vieš, čo to bude?"
"Dievčatko," povedala som a pohladkala si brucho. Emily nespokojne kopala už od rána.
"Ako sa bude volať?"
"Emily."
Stíchli sme, keď nám čašníčka doniesla kávu a čaj.
"Ďakujeme," povedali sme obe naraz. Tému dieťa sme uzavreli a bavili sme sa o Daniellinom živote, ako bolo v LA a podobne, keď som zrazu dostala strašný kŕč.
"Auu," zastonala som. Danielle sa strhla.
"Čo sa deje?!"
"Ale nič, len auu," zasa ten istý kŕč. Prosím ťa bože, len nech to nie je to, čo si myslím. A zasa, tak fajn. Je to tu.
"Danielle, zavolaj taxík."
"Na čo?"
"Ideme do nemocnice," povedala som úplne pokojne, ale Danielle vyzerala, že sa za chvíľu nervovo zrúti.
"Taxík volať nebudem," povedala a vyťahovala mobil z vrecka.
"Ahoj, zlatko. Prosím ťa rýchlo príď autom do tej kaviarne Vanilla, nepýtaj sa prečo, len príď. Ahoj," hovorila Danielle do telefónu a rýchlo zložila.
"Danielle Payne! Ja ťa zabijem!" zakričala som na ňu, čo som asi robiť nemala, pretože ma tak stiahlo, až som zakričala na celú kaviareň a všetci sa na nás pozreli. Zaklonila som hlavu a zhlboka som dýchala. Po polhodine vtrhol do kaviarne vystrašený Liam. Asi si myslel, že je niečo s Danielle, no ako ma uvidel, tak jediné na čo sa zmohlo bolo otvorenie úsť a vypúlenie očí.
"A-a-a-ako to, to - to- to , čo má by - by byť?" koktal a stále na mňa pozeral.
"Liam, nič nerieš, len nás odvez do nemocnice a nikomu nič nehovor. Poď postav sa opatrne," zdvihla ma Danielle a chytila ma za ruku. Liam šiel pred nami a otvoril nám dvere.
"Uvedomujete si, že vás Harry zabije, ak sa to dozvie?!"
"Ale on sa to nedozvie, že zlatko?"
"Ale ty vieš, že ja neviem klamať!"
"Tak sa to cestou naučíš! Auuuu!" zakričala som.
Nasadli sme do auta a Liam nás viezol do nemocnice. Keď sme tam prišli, tak sa stalo niečo, čo som absolútne nečakala.

Forever Young - 11.Diel

19. února 2012 v 15:11 Forever Young

Forever Young - 11.Diel

"Ja som hlúpa," povedala som Danielle, ktorá sedela vedľa mňa.
"Prečo?" opýtala sa udivene.
"Čo to robím?! Ja som sa zbláznila! Ja nemôžem byť s Harrym! Je to prakticky môj brat! Takto to nemôže byť. Nezvládnem to! Tento fakt ma strašne ubíja a odpudzuje od neho! Lenže ja ho aj mám rada, ale to jednoducho nejde. My dvaja nemôžeme byť spolu. Je určité, že sa rozídeme a čo potom? Budeme sa naďalej stretávať a tváriť sa, že medzi nami nikdy nič nebolo?! Na to sa nezabudne. Ja to jednoducho nedokážem," hovorila som s plačom Danielle, ktorá ma počúvala a položila mi ruku na chrbát.
"Sophia, čo to tu trepeš? Nie je to tvoj brat ani zďaleka. To, že sú vaši rodičia spolu je taký problém? Oni nemôžu byť problémom medzi vami dvoma. Vy máte rovnaké právo na lásku, tak ako oni. Teraz tu rozprávaš úplne hlúposti. Spomeň si na včerajšok, teda vlastne na dnes ráno. Ako si sa s ním cítila?" hovorila mi do duše Danielle a pozerala sa mi do očí.
"Skvelo, nikdy som sa tak dobre necítila," povedala som a zhlboka sa nadýchla.
"Tak kde je potom ten problém?" opýtala sa.
"To jednoducho nejde! Ja proste nemôžem," hovorila som zúfalo.
"Vidím, že dohováranie tu nepôjde, tak to poviem jednoducho. Počúvaj srdce, nič iné ti nemôžem povedať," povedala Danielle a už sme boli ticho. "Moje myšlienky sa prekrývali. Jedno moje ja hovorilo áno, druhé nie. Netušila som, čo mám robiť. Bola som zúfala. S Harrym som prežila ešte niekoľko krásnych chvíľ. S ním som sa cítila vždy úžasne, ale potom prišli neskutočné výčitky svedomia. Nechcela som mu zlomiť srdce tým, že mu poviem do očí pravdu. Pravdu, ktorá by bolela. Nemôžeme byť spolu, pretože ja to nedokážem. Naozaj ťa mám rada, ale jednoducho to neje, prepáč mi to. Toto som mu do očí povedať nemohla. Jediná možnosť, ktorá mi zostávala bolo utiecť. Skoro ráno som sa zbalila a išla pešo do mesta. Nasadla som do prvého vlaku, ktorý išiel do Londýna. Harrymu aj Danielle som nechala list.............."

Z pohľadu Harryho

Ráno som sa zobudil. Keď som otočil hlavu, Sophia vedľa mňa nebola. Myslel som si, že si išla zabehať, ako každé ráno, ale tento krát tu vôbec nebola. Vstal som a poobzeral sa po izbe. Žiadne jej veci, nikde nebolo cítiť jej fialkový parfum alebo počuť jej šťastný smiech. Jediná vec, čo som našiel bola obálka na posteli. Otvoril som ju a začal čítať.

Milý Harry,

Prepáč, že ti to hovorím takto, ale inak to neišlo. Nedokážem ti povedať do očí pravdu. Milujem ťa a ty to vieš, ale nemôžeme byť spolu. Nejde to. Nepýtaj sa ma prečo, pretože to ani ja sama neviem. Som zmätená. Chcem, aby si vedel, že toto leto bolo to najlepšie z môjho života. Neber si to osobne. Chyba nie je v tebe, ale vo mne. Nehodíme sa ku sebe. Obaja sme príliš rovnaký na to, aby nám to fungovalo. Keď sa pozrieš trošku do blízkej minulosti, tak nebol deň, kedy by sme sa nehádali. Jasné boli to hádky kvôli tričku alebo príchuti zmrzliny. Tieto stačil napraviť bozk, ale veľkú hádku jeden bozk nenapraví. Poznám seba a aj teba. Obaja sme tvrdohlaví a neústupčivý. Nefungovalo by nám to. Preto to riešim takto. Kebyže ti poviem o tom, čo chcem urobiť, tak ma nepustíš. Prepáč mi to, ale takto to bude lepšie. Prosím ťa nevolaj mi a ani ma nehľadaj. Bude to ťažké aj bez toho. Pamätaj si ale, že na teba nikdy nezabudnem, a že ťa milujem :'(

List som čítala zo zadržaným dychom. Svet sa pre mňa zastavil. Prečo to spravila?! Sadol som si na posteľ a zvesil hlavu. Po líci mi stiekla slza. Rýchlo som si ju utrel, ale z ďalšieho oka sa vykotúľala ďalšia a ďalšia. Do miestnosti zrazu vošla Danielle a sadla si vedľa mňa.
"Nemaj jej to za zlé," povedala smutne a v ruke tiež držala nejaký list.
"Ako to mohla spraviť?! Nechápem tomu," hovoril som s plačom a zúfalo.
"Harry pozri sa do toho listu. Ani ona sama nevie prečo to spravila, neboj sa ona sa ti vráti," utešovala ma Danielle, ale jej slová išli jedným uchom dnu a druhým von.

Z pohľadu Sophie

"Utiekla som a život išiel pre mňa ďalej. Na Harryho som časom prestala myslieť. Mala som veľa starostí s novou prácou a prerábaním bytu. Koncom prázdnin som si kúpila vlastný byt v centre Londýna. Bola som rada, že Harry dodržal moju prosbu a ani ma nehľadal, ani mi nevolal. Žila som s malým tajomstvom, o ktorom nevedel a ani ho nemal nikdy vedieť. Dni ubiehali veľmi rýchlo a ja som bola so všetkým spokojná, až do jedného osudného dňa........"

December 2014

"Jessie čítaj," povedala som malému dievčatku, ktoré sedelo v prvej lavici. Malá Jessie začala kostrbato čítať. Sadla som si za katedru a počúvala som ju, či číta dobre. Zrazu niekto zaklopal na dvere. Vošla riaditeľka školy a za ňou dvaja policajti.
"Slečna Hopkinsová, niečo sa stalo," povedala riaditeľka, čím naznačila, aby som vyšla von z triedy. Riaditeľka zostala v triede a policajti vyšli so mnou na chodbu.
"Radšej sa posaďte," povedal jeden policajt a pritiahol mi stoličku.
"Čo sa stalo?" opýtala som sa nechápavo a so strachom.
"Váš otec, mal autonehodu a bohužiaľ to neprežil," povedal jeden policajt a pre mňa sa všetko zastavilo. Kebyže nesedím, tak naozaj spadnem na zadok. Nevnímala som a slzy mi začali prúdom stekať po tvári.
"Nie, nie, nie," hovorila som nahlas stále dookola krútila hlavou.
"Povedzte mi, že to nie je pravda!" zvrieskla som na policajtov.
"Bohužiaľ je, úprimnú sústrasť," povedal jeden z nich.
"Tú vašu úprimnú sústrasť si strčte viete kam!"

"Sedela som na tej stoličke ešte okolo hodiny. Raz som to už zažila a teraz som to zažila znova. Svet okolo mňa sa krútil. V práci som už musela skončiť. Celé dni som bola zavretá doma. O pohrebe som nedala nikomu vedieť. Nepotrebovala som vidieť tie falošné ľutujúce tváre. Otec bol pochovaný v podstate tajne. Anne o tej smrti taktiež vedela. Jej som o tom povedala, ale bola na tom ešte horšie ako ja. Nezvládla prísť na pohreb. Každý deň mi volala a ospravedlňovala sa za to, teda skôr si to vyčítala. Čas ubehol a rana sa časom zahojila. Žila som naďalej svoj život s veľkým tajomstvom, o ktorom nikto z mojich priateľov nevedel. Všetko sa, ale zmenilo........."

Február 2015

Sedela som na gauči a pozerala som televízor, keď zrazu zazvonil zvonček. Horko ťažko som sa postavila z gauča a išla otvoriť. Netušila som, kto to môže byť. Okrem nahnevaných susedov a poštárky ku mne nikto nechodí. Nemám žiadnych priateľov. Keď tak občas ma prídu pozrieť kolegyne z práce. Všetkých priateľov, čo som mala som v let stratila.
"Veď už idem!" zakričala som, pretože dotyčný stále dookola zvonil. Otvorila som dvere. Osoba, ktorá v nich stála mi vyrazila dych a podlomila kolená.

Forever Young -10.Diel

19. února 2012 v 11:23 Forever Young
Forever Young - 10. Diel

"Tak chalani viete čo máte robiť. Ja keď budem s Liamom, tak vás prezvoním a vy mu pošlete tú sms áno?" hovorila som im a hľadala som Danielle.
"Ideme si uniesť nevestu," povedal Louis a ja s Eleanor sme išli za Liamom. Počkali sme ešte chvíľu, aby ju stihli schovať a ide naša roľa.
"Čauko Liam, nevidel si Danielle?" opýtala som sa Liama, ktorý sa rozprával s bratrancom.
"Tam je," povedal potichu, keď sa pozrel na miesto, kde mala byť asi Danielle.
"Veď tu pred chvíľou bola. Musí byť niekde inde, skúste ju pohľadať."
"Ale my sme ju už vľade hľadali a nikde nie je," povedala Eleanor a ja som za chrbtom prezvonila Louisa. Ako sme predpokladali, tak Liamovi a o chvíľu vo vrecku zapípal telefón.
"Nejako sa ti stratila, čo? Louis xxx," prečítal Liam sms. S Eleanor sme sa na seba pozerali a snažili sme sa nevybuchnúť od smiechu.
"Kde je? Vy dobre viete, kde je," povedal Liam a pozeral na nás.
"Nevieme, musíš si ju nájsť," povedala som a už som to nevydržala a začala som sa smiať.
"Decká ja vás raz zabijem," povedal zo smiechom Liam a niekam utekal. Asi do domu, ale vydal sa zlým smerom. Za to ja s Danielle sme išli správnym smerom ku altánku. Za ním boli chalani aj s Danielle, ktorá mala perfektnú náladu.
"Tu je tá unesená nevesta," povedala som a zasmiala som sa.
"Ako sa zatváril?"
"Nie najšťastnejšie, ale tak utekal asi do domu hľadať," povedala Eleanor zo smiechom a sadla si vedľa nej na drevný peň, a ja som zostala stáť opretá o strom. Únoscovia boli Zayn s Louisom a Niall s Harrym mali zavádzať Liama na zlé miesta. Neviem, či ho nevytiahnu aj na ulicu plnú novinárov alebo do lesa.
"No kde je toľko?!" opýtala sa rozosmiatá Danielle a snažila sa o hlas nahnevanej.
"Netuším, ale už ani mne sa tu nechce stáť," povedala som a aspoň som si kľakla.
"On príde, za chvíľu," povedal Zayn a pozrel sa na Louisa. Stáli sme tam dobrú hodinu, kým prišiel Liam.
"Tak tu ste, mohlo ma to napadnúť skorej," povedal Liam a chcel ísť za Danielle, ale postavili sa pred neho Louis so Zaynom.
"Čo za ňu?" opýtal sa Louis.
"Mesiac budem platiť obedy?"
"My nie sme Niall," povedal Zayn.
"No, čo za ňu?" opýtala som sa už aj ja. Liam dlho rozmýšľal.
"Všetko, čo chcete, len mi ju dajte," povedal Liam a usmial sa na Danielle.
"Fajn, berieme tú malinovú vodku, to nám stačí," povedal Louis a odstúpil. Boli sme na nej dohodnutý všetci, dokonca aj Danielle, hh. Liam išiel ku Danielle a pobozkali sa. Vrátili si sme sa ku ostatným a v zábave sa pokračovalo. Musím povedať, že sme nevypili najmenej, ale neboli sme jediní. Všetci boli tak trochu povediac na mol, ale zasa nie tak, aby si nič nepamätali alebo nevedeli, čo robia. Staršia a mladšia skupina ľudí sa pobrala spať už okolo tretej ráno. Do hotela ich odviezol taxík, ktorý sme mali zajednaný. Nakoniec, okolo piatej ráno sme tam zostali už iba ja s Harrym, Danielle s Liamom a Louis s Eleanor + kapela. Hrali pomalé pesničky a my sme spolu tancovali. Bola som tesne prilepená na Harrym, ruky som mala obmotané okolo jeho krku a hlavu položenú na jeho ramene. Iba sme sa točili pomaly dookola, tak ako aj ostatní. Harry mi potichu spieval do ucha. Slnko už vychádzalo a svet sa prebúdzal, no my sme išli ešte len spať. Myslím si, že Jef a Tobby nemohli vybrať lepšie posledné tri pesničky ako tieto (http://www.youtube.com/watch?v=n8FM8nyy_Fk , http://www.youtube.com/watch?v=m_uWS6K-VF8&feature=related a http://www.youtube.com/watch?v=dCOu1CSgeCg&feature=related ) Harry mi jemne spieval Hero a ja som sa zasa rozplakala.
"Prepáč, ja dneska celý deň len plačem," pošepkala som a zaborila si hlavu ešte viac do jeho ramena.
"To nevadí, svadby sú aj o tom." Už som neodpovedala. Dohrala posledná pesnička a ja som sa išla poďakovať Jef a jej kapele. Všetci sme sa pobrali dovnútra. Liam preniesol Danielle cez všetky prahy v dome. Musela som sa vymeniť s Liamom, keďže určite chce spať s Danielle a určite nebudú hrať karty, takže Liam s Danielle boli v "mojej" izbe a ja som spala u Harryho, no spala. Vôbec sa mi nedalo spať. Musela som stále nad niečím rozmýšľať a tie zvuky od vedľa boli tie rušivé. Ako som si všimla, tak Harry tiež nespal.
"Tiež nespíš?" pošepkala som, aby som ho náhodou nezobudila, keby čistou náhodou spal.
"Nie," povedal potichu. Pritúlila som sa ku nemu a položila som si hlavu na jeho hruď. Jemne ma pobozkal. Z jemného bozkávania sme sa dostali ku vášnivému. Harry sa na mňa prevalil a jemne ma bozkával na krku a na hrudi. Nebránila som sa. Možno to bolo tým alkoholom, ktorý sme v sebe obaja mali, možno nie. Každopádne som nič nerobila a nechala sa unášať Harrym.

"Čo sme to urobili?" opýtala som sa nechápavo ráno, keď som vstala. No ráno, boli štyri hodiny poobede.
"Nemali sme to spraviť," pokračovala som.
"Už to nezmeníme," povedal pokojne Harry. Očividne mu to bolo jedno a nič si z toho nerobil.
"Stalo sa, tak sa to stalo," povedala dal mi pusu na čelo.
"Ale určite by sa to nestalo, kebyže nemáme vypité," povedala som rozhodne.
"Si si istá?" opýtal sa ma a usmial.
"Na miliooooooooon percent."
"Tak naša chyba to nie je, že sme skončili spolu v tejto izbe," povedal Harry a pozrel sa na stenu za sebou.
"To Danielle a Liam za to môžu!" povedala som hlasnejšie ako som chcela a začali sme sa obaja smiať.
"Za čo to môžeme?!" ozval sa spoza steny Daniellin hlas.
"To bolo počuť?" zašepkala som Harrymu.
"Tie steny majú dva centimetre, teda iba táto, lebo túto izbu sme rozdeľovali, keď sme kúpili tento dom."
"Si to nemohol povedať skorej?!" zasyčala som na neho.
"To, že ste sa spolu vyspali nie je naša chyba!" zakričal Liam a následne na to povedal "Auu! To bolelo!" Zjavne ho udrela Danielle :P.
"Ako o tom vedia?" opýtala som sa nechápavo a ukázala na stenu.
"Ako o tej ich noci vieme my?" na otázku mi odpovedal otázkou Harry.
"Dobre, neriešme to už. Vstávame? Musíme umyť riady, popratať všetky veci a podobne," povedala som rozhodne a posadila sa. Harry mi jemne prešiel prstom po čiare na nahom chrbte. Až som dostala zimomriavky. Zabalila som sa do plachty a vstala z postele. Musím si ísť vedľa po nejaké veci, pretože tu nemám nič okrem včerajších šiat a tie sa mi obliekať veru nechce. Vyšla som na chodbu a zaklopala na dvere.
"Môžeš vojsť!" zakričala Danielle, asi vedela, že som to ja.
"Dobré ráno, či deň?" opýtala som sa sama seba a obe sme sa zasmiali.
"Kde je Liam?" opýtala som sa.
"Sprchuje sa. V pohode sa môžeš obliecť," povedala a premerala si ma od hlavy po päty.
"Fajn. Od teraz ťa mám volať pani Payne?"
"Určite nie! Cítim sa potom staro," povedala a hodila do mňa vankúš. Vytiahla som si zo skrine roztrhané kraťase a ružovú pánsku košeľu.
"To si kde nahrabala?" opýtala sa ma Danielle.
"V otcovej skrini, keď som si maľovala izbu. Toto je môj pracovný úbor, aby bolo jasné," ozrejmila som situáciu.
"A aká bola svadobná noc? Nemohla som kvôli vám spať!" opýtala som sa jej a vytkal malú drobnosť. Ona sa zasmiala a sklopila zrak.
"Vieš, že my kvôli vám tiež nie?!" povedala rovnakým tónom.
"Tak sme si kvit," povedala som a sadla si vedľa nej na posteľ.
"Ale ja tu už spať nebudem," povedala som znechutene.
"Aspoň kým nebudú prevlečené periny," dodala som a vstala.
"Inak ja som ti to hovorila," povedala Danielle a pozrela sa mi do očí.
"Čo?"
"To, že skončíte spolu."
"Tak dobre, mala si pravdu!" povedala som trošku nahnevane, pretože som bola sama nahnevaná na seba za to, že som to dopustila. Zamilovala som sa do svojho najväčšieho nepriateľa. Je to vôbec zákonné? Vyšla som z izby a zabuchla som dvere. Vyšla som na záhradu. Niekto už poupratoval všetky riady. Boli poukladané v krabiciach, taktiež obrusy už boli vyvešané a stoličky so stolmi poskladané.
V kuchyni som uvidela sedieť Anne.
"To kto všetko popratal?"
"Ja, Daniellina a Liamova mama, Zaynove sestry, Lousiove, všetci čo tu boli pomohli upratať. Už to stačí len odviesť do Londýna."
"Zostalo nejaké jedlo?"
"Nie, všetko sa zjedlo alebo rozdalo."
"Je treba ešte niečo poupratovať?"
"Nie, všetko je tak ako bolo. Jedine tie ruže na altánku zostali, ostatné sme pozberali a dali do vody."
"Vy ste úžasní, ďakujem, že ste to spravili. Inak je tu otec?"
"Nie, už odišiel," povedala smutno.
"Zasa nejaké stretnutie?" opýtala som sa skleslo. Anne prikývla hlavou a opäť sa zahľadela do knihy. Vyšla som na záhradu a vydala sa ku jazeru. Bolo to tam prázdne. Ani jeden stôl, ani jedna stolička, ani jedno svetielko. Nebolo tam nič. Opäť to bolo to prázdne, ale pekné miesto. Sadla som si na breh jazera, vyzula si topánky a nohy spustila do vody. Niekto si ku mne prisadol.

Forever Young -9.Diel

18. února 2012 v 21:50 Forever Young
Forever Young - 9.Diel

"Tak čo? Pripravená na svoj veľký deň?" opýtala som sa jej, keď som jej robila účes.
"Ani nie. Som strašne nervózna."
"Neboj sa, to hneď opadne. Hneď ako uvidíš Liama, tak nervozita je preč."
"Čo ak sa mu nebude v tých šatách páčiť? Čo ak si to rozmyslí a povie nie?"
"Nad niečím takým ani neuvažuj! Po prvé berie si teba a nie šaty, po druhé, keď to raz spravil, už si to nerozmyslí. Poznám ho síce krátko, ale viem, že je to dobrý človek a niečo také by neurobil. Takež žiadne obavy. Jediný, kto by tu mal mať obavy som ja, pretože už teraz si nepamätá slová k tej pesničke," zasmiala som sa a Danielle tiež. Kameraman behal okolo nás s kamerou už dobrú hodinu. Dokončujem úpravy na Daniellinom účese, pretože s tými jej vlasmi sa naozaj ťažko robí. Ešteže tam nebudú naše slová. Pomyslela som si. Do vlasov som zapichla poslednú kvetinku a je to hotové. Ešte to zalakujem, aby sa to nepokazilo.
"Čo na to hovoríš?" opýtala som sa Danielle, ktorá nemala slov.
"Je to nádherné."
"Budeš moc plakať?" spýtala som sa jej a jemne sa zasmiala.
"Myslím, že hej. Na čo to chceš vedieť?"
"Či sa ti oplatí dať linku," zasmiala som sa a kľakla si pred ňu, aby som bola za rovno jej tváre.
"Tak to určite nie." Naniesla som jej jemný make-up, bronzovú lícenku, vode odolnú špirálu a marhuľový lesk.
"Tak to by sme mali," povedala som šťastne.
"Baby na požiadavku máte zaspievať kúsok I gotta feeling," povedala kameraman Mark. Spýtavo sme na seba pozreli.
"No taaak babbyyy, nehanbite sa a poďme."
"Tak fajn, na tri refrén......raz, dva, tri povedala Danielle a začali sme spievať a aj tak trochu blbnúť.
"I gotta feeling that tonight's gonna be a good night
That tonight's gonna be a good night
That tonight's gonna be a good good night (x2)

Tonight's the night(hey)
Let's live it up
I got my money(I'm payed)
Let's spend it up

Go out and smash it(smash it)
Like Oh My God(Like Oh My God
Jump off that sofa(c'mon)
Let's get get OFF," spievali sme a Mark nás natáčal.
"Taj fajn Mark, teraz budeš musieť na chvíľu ísť," povedala Danielle a zakryla kameru rukou. Ideme jej obliecť šaty.
"Môžem ešte?" pýtala som sa, keď som jej sťahovala korzet.
"Jasné a neboj sa toľko. Poriadne to zatiahni."
"Tak fajn. Keď to bude moc, tak povedz." Poriadne som jej zatiahla korzet. Pekne sme narovnali sukňu a skontrolovali, či je všetko ako má byť. Danielle stála v strede izby ako socha, pretože sa bála sadnúť :DD nechcela, aby sa s nimi niečo stalo pred sobášom. Ja som si rýchlo obliekla svoje šaty, nahodila jemný make-up a len tak rozpustila vlasy.
"Už otvorím dvere Markovi, nech si ťa pekne nahrá." Danielle sa na mňa usmiala a otočila sa pred zrkadlom.
"No poď," pustila som ho dnu.
"Inak mám vám odkázať, že sobáš začína presne o hodinu a kňaz už dorazil."
"Dobre, to je akurát naplánované." Mark si ju rýchlo natočil.
"Môžeme?" spýtala som sa jej pred cestou na chodbu. Zhlboka sa nadýchla a povedala: "Môžeme." Chytila ma za ruku a spoločne sme išli na chodbu, kde boli všetci pozvaní okrem Liama a chalanov. Tí boli s ním v hoteli. Keď sme išli dolu schodmi, cítila som ako všetci oči sú upreté na Danielle. Musím uznať, že bola nádherná. A sama sebe musím uznať, že som spravila nádhernú výzdobu. Cez zábradlie boli poprepletané ruže a pod schodmi stáli veľké vázy, taktiež s ružami. Daniellina mama mala slzy v očiach.
"Pozrime sa na ňu," povedal jej otec a objali sa. Ja som medzi tými všetkými ľuďmi hľadala môjho otca, pretože som ho dnes ešte nevidela. Prišla ku nám Anne a držala v ruke tácku s pohármi so šampanským. Obe sme si zobrali a Danielle si začala pripíjať s hosťami, ktorí jej nadšene a s radosťou gratulovali. Ja som sa od nej odpojila a išla za Anne.
"Je tu už otec?" opýtala som sa jej.
"Ešte nie. Volal mi, že uviazol v zápche a bude meškať, ale že určite príde," uistila ma a usmiala sa na mňa.
"Tak dobre. Idem naspäť za Danielle."
Išla som ku Danielle, ktorá mala oči plné sĺz a objímala sa s otcom. Stála som bokom a pozerala sa na nich. Bolo to dojemné, ako ju otec nechcel pustiť a slzička vyšla aj mne.
"Dúfam, že budeš šťastná. Ľúbim ťa," zašepkal jej do ucha a pobozkal ju na líce.
"Danielle, poď sem," zavolala som ju a utrela jej servítkou slzy a jemne rozmazanú špirálu.
"Poprosíme všetkých hostí, aby sa išli usadiť na svoje miesta! O chvíľu sa to začne!" zakričala do miestnosti Anne a odišla aj ona.
"Tak Danielle, teraz je to už len na tebe. Ja musím ísť spievať a slová neviem, takže idem improvizovať. V strede cesty ťa čaká otec?" hovorila som jej, čo má robiť, pretože bola veľmi nervózna. Objala som ju a dala jej pusu na líce. Bočným východom som utekala k altánku na svoje miesto za mikrofón. Dala som znak Jef a jej kapele, aby začali hrať. Danielle má prísť presne, tri sekundy po tom ,čo začne hrať hudba. Zhlboka som sa nadýchla a začala spievať (http://www.youtube.com/watch?v=pxZng5kEoYM&feature=related). Striedavo som sa pozerala na očareného Liama, ktorý pozrel na Danielle s otvorenými ústami, keď ju uvidel a na prekvapenú Danielle, ktorá prvýkrát videla moju prácu. Na tvári mala široký úsmev a pomaly išla s otcom ku Liamovi a kňazovi. Keď som dospievala postavila som sa za Danielle, ako jej svedok. Obrad prebehol klasicky, ale každý čakal na tú istú chvíľu.
Liam s Danielle si podali ruky a kňaz sa začal pýtať.

Kňaz: " Liam Payne, berieš si Danielle Peazer za svoju manželku?
Liam: "Beriem," povedal rozhodne a usmial sa na Danielle.
Kňaz: "Sľubuješ pred všemohúcim Bohom, že jej budeš verným manželom a že ju nikdy neopustíš ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe, a že ju budeš milovať a ctiť po všetky dni svojho života?
Liam: " Sľubujem."
Kňaz: "Danielle Peazer, berieš si Liama Payna za svojho manžela?
Danielle: " Beriem," povedala šťastne, i keď trochu nervózne.
Kňaz: "Sľubuješ pred všemohúcim Bohom, že mu budeš vernou manželkou a že ho nikdy neopustíš ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ho budeš milovať a ctiť po všetky dni svojho života?
Danielle: "Sľubujem."
Liam: Ja, Liam Payne, beriem si teba, Danielle Peazer, za manželku a sľubujem pred všemohúcim Bohom, že ti budem verným manželom a že ťa nikdy neopustím ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života."
Danielle: "Ja, Danielle Peazer, beriem si teba, Liama Payna, za manžela a sľubujem pred všemohúcim Bohom, že ti budem vernou manželkou a že ťa nikdy neopustím ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života."
Kňaz: "A ja v mene svätej Cirkvi potvrdzujem, že ste uzavreli sviatostné manželstvo a požehnávam ho v mene Otca i Syna i Ducha svätého. Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje."
My všetci: "Amen."
Zayn im podal obrúčky, pretože bol Liamov svedok. Navliekli si na ruku strieborné obrúčky, na ktorých bolo vygravírované Forever.
Kňaz: "Môžete pobozkať nevestu."
A teraz to prišlo. To na čo všetci čakali. Liam s Danielle sa pobozkali a ja som sa rozplakala od šťastia. Bolo to veľmi dojemné. Zosobášený sú, tak oslava sa môže začať. Presunuli sme sa k jazeru. Nasledoval prvý tanec. Vybrala som na to špeciálnu pesničku. Liam s Danielle sa postavili do stredu srdca, ktoré som pripravila a začala hrať pesnička (http://www.youtube.com/watch?v=BF4TvHmxnQI). Pozerala som sa na nich celý čas. Boli ako jeden človek. Pozerali si do očí a svet sa pri nich úplne zastavil. Ke´d dotancovali, tak im všetci zatlieskali.
"Ty si nezatancuješ?" pošepkal mi niekto do ucha. Tak som sa zľakla. Nebol to nikto iný ako Harry.
"Bože ako som sa ťa zľakla! Nestraš!"
"Hh, prepáč, tak smiem prosiť?"
"Bude mi cťou," podala som Harrymu ruku a pridali sme sa k ostatným tanečníkom na parket. Ešte aj pri tanci sa hádame. Stále sme sa predbiehali, kto bude viesť. Samozrejme, že Harry vyhral. Veď je chlap. Keď sme dotancovali sadli sme k nášmu stolu, kde bol Zayn, Niall, Louis a Eleanor, ktorej sme tam prihodili stoličku.
"Chalani, poďme my máme prácu," povedala som a zdvihla Harryho zo stoličky.
"Akú?"
"Začína sa jesť a my sme tu obsluha, takže musíme poroznášať polievky na stoly."
"Chcem vidieť jesť Liama polievku," povedala Eleanor a zasmiala sa.
"To aj ja!" súhlasila som s ňou a zasmiala sa. Odišli sme do kuchyne a začali roznášať polievky, neskôr hlavné jedlo. Všetko som fotila. Po hlavnom jedle bola opäť tanečná prestávka a malo sa ísť na tortu. Opatrne som ju s Harrym odniesla na švédsky stôl s jedlom.
"Fuuha, je celá," vydýchla som si. Dalo mi dosť práce, kým som ju spravila.
"Skôr ako bude torta, tak vyzývame nevestu a jej otca na tanec otca a dcéry," povedala Jef do mikrofónu. Ku Danielle prišiel jej otec a začali spolu tancovať. Danielle už od začiatku plakala a ja som mala tiež na mále, pretože postupne sa pridali otcovia z ich dcérami a môj otec tu stále nebol. (http://www.youtube.com/watch?v=otOiO7nKywU )
"Smiem prosiť?" ozval sa hlas za mojím chrbtom.
"Oci!" povedala som nadšene a silno ho objala. S otcom sme išli na parket. Keď sme tancovali, tak som sa rozplakala. Ani neviem prečo. Možno pretože som ho dlho nevidela a chýbal mi.
"Ľúbim ťa oci," pošepkala som mu do ucha. Chcela som, aby tento moment trval večne. Lenže nič netrvá večne a aj táto chvíľa musela skončiť. Prišlo ku krájaniu torty. Danielle s Liamom boli ohromený.
"To si robila ty?" opýtala sa s obdivom Danielle.
"Gény sa nezaprú," povedal môj otec a dal mi ruky na ramená.
"Je úžasná Sophi. Ďakujeme," povedal Liam a objal ma.
"Nemáte za čo. Rada som to spravila, no už z nej aj odkrojte!" pohnala som ich dopredu.
"Ale ja ju nechcem pokaziť," povedala Danielle držiac nôž v ruke.
"Je to na jedenie. Na okrasu som ju nerobila, tak šup šup krájajte."
"Naraz," povedal Liam a chytil Danielle ruku. Keď krájali tortu oslepili ma blesky fotoaparátov.
"Viete, čo nasleduje teraz?" opýtal sa nadšený Louis.
"No predsa paaarty!" povedal nadšene a spravil jeho dance move - stop the traffic. Musela som sa na ňom zasmiať, ale mal pravdu. Teraz začne poriadna zábava. Alkohol sa prelieval, parket bol preplnený, Danielle vytancovaná každým účastníkom svadby. Pomalé pesničky sa striedali zrýchlimi. Teraz sme spravili veľký kruh a začala hrať pesnička Hey baby! Všetci sme spievali a tancovali v jednom veľkom kruhu. Klasika je klasika.
"Sophi?" zavolala Harry.
"Áno?" opýtala som sa ho a on ma z ničoho nič pobozkal. Nebránila som sa. Neviem ani prečo. Nemala som chuť sa brániť, pretože to bolo úžasné. Zrazu som na sebe pocítila ten reflektor, ktorý som dala pri kapelu.
"Aaaa pozrime sa! Päťdesiat libier Zayn!" povedal natešený Louis. Odtrhla som sa od Harryho a začala som sa smiať.
"Heey hey baby" hu ha! I wanna know if you by my girl!" zaspieval mi Harry po skončení pesničky. Zostala som v šoku. Netušila som, čo mu mám na to povedať. Všetci sa na nás pozerali.
"Áno, áno, áno,...." začala Danielle som skandovaním apostupne sa ku nej pridali všetci. Stála som tam a pozerala sa na Harryho. Tie sekundy mi prišli dlhé ako hodiny. Postupne mi dochádzalo, že som sa zamilovala do niekoho, koho som ešte pred pár týždňami neznášala. Pozrela som sa do jeho očí plných nádeje a jeho dokonalého úsmevu. V tom som dostala nápad.
"Hmm neviem, ešte to nejako skús. Zatiaľ ti nič nepoviem," povedala som naschvál a hravo som sa na neho usmiala.
"Tak fajn," povedal Harry a išiel za Jef.
"Túto pesničku by som rád venoval Sophi. To, čo je v tej pesničke je presne to, čo cítim."
Začal mi spievať pesničku So big od Iyaz (http://www.youtube.com/watch?v=-04Td6-pNQQ) a mne sa podlomili kolená. Danielle stála vedľa mňa a držala am za ruku. Pozrela som sa jej do očí. Hovorili jedno, no tak mu už povedz áno. Pozrela som sa do druhých očí. Do očí môjho otca. Jeho oči boli smutné a plné bolesti. Netušila som prečo.
"Musím ísť za otcom," povedala som Danielle a rozutekala som sa za ním. Harry prestal spievať a bežal za mnou.
"Oci, čo sa deje? Viem je to zlé a mala by som povedať nie, lenže ja to nedokážem," povedala som mu zúfalo a rozplakala som sa.
"Nie, žiadne nie mu hovoriť nemusíš. Povedz mu áno, ak sa tak cítiš. Mne iba došlo, že moje malé dievčatko už nie je také malé dievčatko, akým bývalo," povedal smutne, ale aj hrdo a usmial sa na mňa.
"Ľúbim ťa oci," povedala som nahlas a objala ho.
"Takže tvoja odpoveď je áno?" opýtal sa s nadšením Harry.
"Áno," povedala som napokon. Harry ma objal a jemne pobozkal.
"Ale ty počkaj Harry! Ak jej zlomíš srdce, tak ja ti zlomím krk!" povedala výhražne otec a ja som sa zasmiala.
"Noboj sa, nič také sa nestane," povedal mu Harry a usmial sa na neho. Prišla ku mne Danielle a objala ma.
"Ja som ti to hovorila," pošepkala mi do ucha. Vrátili sme sa na parket. Hrali pomalé pesničky. Harry ma držal okolo pása a ja jeho okolo krku. Pozerala som sa mu do očí a usmievali sme sa na seba. Zrazu sa mikrofónu ujal môj otec.
"Čo ten chce?!" opýtala som sa zhrozene Harryho.
"Nemám tušenia."
"Keď sa tu už dneska vyjadrujú city pesničkami, tak ja by som sa rád tiež vyjadril. Toto je pre moju dcéru Sophiu a jej nového priatelia Harryho. Radím ti Harry, dobre počúvaj a vieš, čo som ti povedal," hovoril do mikrofónu môj otec. Začal spievať. Bola som ohromená. Netušila som, že vie tak dobre spievať. Tancovala som s Harrym a popri tom počúvala otcovu pesničku (http://www.youtube.com/watch?v=7fV6fmBerRg&feature=related ). Rozplakala som sa. Opäť. Položila som si hlavu na Harryho plece a on ma pobozkal na vlasy. Vedľa nás tancovali Danielle s Liamom. Pozreli sme sa s Danielle do očí. Nahlas som otcovi zatlieskala utekala som ho objať.
"Čauko ľudia! Keďže tá pravá zábava sa ešte len začína, tak ja a chalani sme sa rozhodli, že to tu rozbehneme! Takže privítajte Dj Malika a skupinu One Direction!" ujal sa slova Louis a prišli za ním ostatní členovia skupiny. Začali starou pesničkou ako Praha - Up all night! S Danielle a Eleanor sme tancovali ako potrhlé pubertiačky, ktoré sú prvýkrát na ich koncerte. Zábava sa naozaj ešte len začínala. Najviac sa teším na plán, ktorý sme vymysleli s chalanmi.......



Forever Young - 8.Diel

18. února 2012 v 17:01 Forever Young
Forever Young - 8.Diel

6 dní do svadby
"Danielle, no ideš či nie?!" zakričala som na ňu z auta. Ponáhľame sa do Londýna a ona sa ešte mucká s Liamom pred dverami.
"Už bežím!" zakričala a ešte raz pobozkala Liama. Zadýchaná si nasadla vedľa mňa do auta.
"Lúčili ste sa ako keby ste sa už nikdy v živote vidieť nemali," povedala som.
"Čo ty vieš, či sa nevidíme posledný krát? Čo ak sa cestou niečo stane?" opýtala sa ma, ale v hlase bolo počuť žart.
"Nič také sa nestane. Kam pôjdeme najprv?"
"Neviem, to je na tebe."
"Fajn, takže najprv pôjdeme do elektra a kvetinárstva, tam objednám tie ruže a aj kyticu. Potom pôjdeme do svadobného obchodného domu vo východnom Londýne, viete, kde to je nie?"
"Myslím, že áno. To je tam pri starom divadle. Kúsok odtiaľ nie?" opýtal sa šoférujúci Harry.
"Presne tam!" všimla som si, že Danielle nejako stíchla a pozerala von oknom.
"Danielle, deje sa niečo?"
"Nie, len som sa zamyslela. Rozmýšľam, že aké chcem šaty. Môžem ti povedať?"
"Jasné," povedala som a usmiala sa na ňu.
"Chcem aby mali veľkú sukňu a aby bola nadýchaná. Vrch chcem bez ramienok, taký korzet vieš a chcem, aby bol taký prešpekulovaný a povyšívaný. Páčili by sa mi v ňom aj nejaké kamienky alebo perly," hovorila šťastne a rukami naznačovala to, čo opisovala.
"Neboj sa, nájdeme aj také," ozvala sa Anne.
"Hiii! My nemáme kameramana!" napadlo ma!
"Neboj sa, niekto sa nájde. Veď ideme do Londýna," povedal Harry a zabočil doprava.
"V tom má pravdu," povedala Danielle.
"Myslím si, že tieto obrúsky budú lepšie," ukázala som na servítky jemnej krémovej
farby s ružičkami.
"A ja hovorím, že tieto sú lepšie!" hádal sa so mnou Harry a ukázal na biele s ornamentami.
"Ružičky!"
"Ornamenty!"
"Ružičky!"
"Ornamenty!"
"Ružičky!"
"Ornamenty!" Hádali sme sa tam takto okolo troch minút v kuse. Harry bol pri mne tak blízko, že som cítila na sebe jeho dych a kolínsku.
"Nenecháte to na Danielle? Ona si určite vyberie tie správne," povedala napokon Anne.
"Anne má pravdu," povedala som Harrymu, ktorý odo mňa odstúpil. Čakali sme na Danielle pri obrúskoch, pretože ona sa hádala s nejakým malým úbohým zamestnancom, pretože jej nepožičajú tie poháre, ktoré chce. Vraj nie sú na požičanie a ani na kúpu.
"Tak do čerta na čo ich tu máte?!" počula som ako na neho zakričala a to bola dobrých dvadsať metrov od nás. O pár minút sa ku nám rútila naštvaná Danielle.
"Toto nie je možné! Človek, keď niečo chce, tak to just nedostane!" hovorila naštvane a sadla si na stôl.
"Neboj sa, nájdeme lepšie. A že sú lepšie tieto servítky, ako tieto?" ukázala som jej dva druhy servítkov.
"Svadbu pripravuješ ty, tak je to na tebe," povedala milo a usmiala sa.
"Čiže tieto," vzala som do rúk obrúsky krémovej farby s ružičkami a vyplazila Harrymu jazyk. Harry prevrátil očami a do vozíka hodil ružičkové obrúsky. Pokračovali sme ďalej v ceste. Našťastie s ničím už problémy neboli a všetko išlo podľa plánu.
Unavené sme si sadli do preplneného auta, no keď sme sa na seba pozreli, usmiali sme sa a naraz zakričali: "Šatyyyyy!" Začali sme sa smiať a Harry nás odviezol na námestie. Je tam viac salónov a my musíme nájsť tie pravé šaty pre Danielle, ale aj pre mňa, keď už sme pri tom. Vystúpili sme pri centre a Harry išiel zapakovať. Vošli sme do obrovského salónu preplneného bielymi šatami.
"Wau," vypadlo zo mňa. Danielle bola rovnako ohromená.
"Pamätám si, že ako malá som vždy chodila okolo tohto výkladu a snívala, že tu si budem vyberať svoje šaty a neverím, že ten deň je tu," hovorila šťastne Danielle. Prišla ku nám predavačka.
"Dobrý deň, poradím vám nejako."
"Chceli by sme nejaké pekné šaty pre túto peknú nevestu," povedala som a ukázala na Danielle.
"Máte nejakú predstavu?" opýtala sa Danielle.
"Veľká nadýchaná sukňa, vyšívaný korzet s perlami alebo kamienkami."
"tak ste na správnom mieste. Včera prišla nová kolekcia, takže teraz už len nájsť tie, ktoré vám sadnú najlepšie. Poďte za mnou," povedala milo a kývla rukou. Zaviedla nás do zadnej časti obchodu.
"Tak tu sú všetky šaty, ktoré ste opísali." Pozerali sme sa na dva dlhé rady šiat.
"Fuuha," povedala som a jemne prešla po jemnej látke jedných šiat. Danielle prezerala každé jedny šaty. Po hodine mala vybratých dvanásť šiat a teraz ich musí už "len" vyskúšať.
"Tak ktorési vyberieš?" opýtala som sa, keď s nimi vchádzala do kabínky.
"Nemám tušenia. Pomôžeš mi ich potom zapnúť?"
"Jasné, potom zakrič."
Sadla som si medzi Harryho a Anne na gauč oproti kabínkam, ktoré boli hneď vo výklade. Danielle vyšla z kabínky. Šaty jej padli ako uliate. Nemala som slov.
"Čo je? Sú zlé?" opýtala sa so strachom.
"Nie,sú nádherné. Ty si nádherná," povedala som užasnuto.
"Veru tak," povedala rovnako Anne. Harry len prikývol.
"Idem skúšať ďalšie," povedala, zvrtla sa a schovala sa v kabínke. Takto to pokračovala so všetkými šatami. V každých vyzerala úžasne. Mali sme riadnu dilemu. Teraz sme už len pozerali na vzor, materiál a vylučovali.
"Beriem tieto!" ukázala Danielle na jedny šaty. Popravde, mne sa tiež páčili najviac.
"A teraz čo s tebou?" opýtala sa ma.
"Čo so mnou?"
"Aké šaty teraz vyberieme tebe? Veď aj ty musíš nejako vyzerať." Usmiala sa na mňa a svoje šaty odložila na gauč. Začali sme teda vyberať šaty aj pre mňa. Našli sme ich veľa, ale ani jedny mi nesedeli. Už som bola zúfalá.

Z pohľadu Harryho
Sophia si skúšala kopec šiat, ale ani jedny jej nesadli. Jedny boli veľké, druhé zasa malé, ďalšie mali veľký výstrih, buď boli moc krátke alebo dlhé, no proste nesedeli jej, tak som vstala a išiel sa poobzerať po obchode. Do očí mi padli jednoduché fialové krátke šaty na tenkých ramienkach s bielou stuhou pod prsiami a dvoma kvetinkami. Tie musí vyskúšať! Zvesil som ich z vešiaka a doniesol som ich jej.
"Skús tieto," povedal som a podal jej šaty.
"Vyzerajú by ť pekné," povedala a vošla do kabínky. O pár minút z nej vyšla a ja som nemal slov. Bola nádherná. Jej oči jej tak vynikli. Žiarili šťastím a jej úsmev hovoril za všetko.
"Si nádherná!" povedala šťastne Danielle a objali sa. Nepochopím ženy.
"Čo na ne hovoríš?" opýtala sa ma.
"Ja....ja....podľa mňa si v nich krásna," povedal som nakoniec. Netušil som, čo jej mám povedať. Nemohol som jej povedať, že je to najkrajšie dievča, aké som kedy videl.
"Anne?" opýtala sa mojej mamy.
"Si nádherná zlatko. Tie si určite zober."
"Tak teda fajn," povedala nadšene a šla sa vyzliecť. Z kabínky však vyšla akási smutná.
"Čo sa stalo?" opýtala sa Danielle a ako vždy ma predbehla.
"Sú príliš drahé a nedajú sa požičať. Nemôžem si ich dovoliť."
"Pôjdu na mňa," povedal som rýchlo. Ani som nerozmýšľal nad tým, čo idem povedať.
"To fakt?" opýtala sa zarazene, ale aj šťastne. Iba som prikývol a ona sa mi z ničoho nič hodila okolo krku a zaslúžil som si pusu na líce. Keď ma pustila sama nevedela čo robiť, tak rozhodila rukami a nakoniec ich spojila za chrbtom.

Z pohľadu Sophi
"Tak, čo zaplatíme to a pôjdeme už domov?" opýtala sa Danielle, pretože bola zjavne unavená, čo je pre mňa veľmi dobré, pretože potrebujem ísť upiecť aspoň prvé poschodie torty. Zaplatili sme veci, nasadli do auta a išli domov. Prišli sme až o deviatej večer, pretože bola riadne dlhá cesta. Danielle išla hneď spať, tak ja som mohla pracovať v kuchyni. Upiekla som prvý korpus a z roztopenej lékorice som spravila husľový kľúč, aby do piatak stvrdol. Spať som išla o jednej ráno a hneď o siedmej som už aj vstávala, pretože dole to bolo rušné. Rozospatá som zišla dole. Danielle nervózne chodila hore dole po obývačke a Liam chodil za ňou. Ostatní sedeli po izbe a pre istotu nerobili nič.
"Čo sa deje?" opýtala som sa a zívla si.
"Vie sa o svadbe!" povedala rozčúlene Danielle. To ma úplne prebralo.
"Čože?! Ako to?! Veď to nie je možné, aby to niekto vedel!"
"A to nie je všetko," povedal Harry a podal mi do rúk čerstvé noviny. Na titulke bola svadobná pozvánka a Danielle v salóne ako skúšala svadobné šaty a aj ja s Harym?! Prečítala som nahlas titulok: "Diama sa zosobáši! Harry Styles a nová slečna po jeho boku!" prešla som očami nižšie a znova nahlas čítala: "Kto odfotí novomanželský bozk, dostane 100 000 libier!"
Prechádzala som sa po izbe ako len v klietke. S Danielle sme sa stále obchádzali. Zrazu som zakopla a skončila som rovno na Harrym.
"Prepáč a díky," povedala som rýchlo a vstala z neho.
"V pohode," povedal a pustil mi ruku.
"Ako je sakra možné, že sa dostala von tá pozvánka?!"
"Ja netuším!" zakričala Danielle.
"To musíme nejako vyriešiť. Budeme potrebovať ochranku pred dom a aj na záhradu. Na svadbu sa nikto nemôže dostať!" hovorila som nahnevane a nervózne zároveň. Hneď som zobrala do ruky telefón a zavolal na políciu. Poprosím ich o ochranu domu na ten deň. Ešte musím s Danielle zájsť aj na radnicu a napísať aj nejakú tú pesničku k oltáru. "Všetci sme boli nervózny a nahnevaný. Pred domom bolo kopec novinárov. S Danielle sme mali, čo robiť aby sme sa dostali von. Každý deň sme boli v novinách. Boli to titulky typu: "500 bielych ruží na Diaminu svadbu! Mala som, čo robiť, aby som utajila tortu, altánok a ešte aj organizovala veci. Posledné dni ubehli neskutočne rýchlo. Ani som sa nenazdala a už bol piatok večer. Všetko nachystané, už si len povedať to áno. Doobeda sa vyváralo a pieklo. Kuchyňa a celý dom bol preplnený ľuďmi. Vonku samozrejme nechýbala masa novinárov. Diama mala byť vraj svadbou roka, ako sme sa dočítali za tých pár dní. Okolo celého domu bola dobrá ochranka. Liama sme odpratali do malého hotelíku, aby nevidel nevestu, pretože to prináša nešťastie. Privedieme ho až hodinu pred začiatkom obradu. Stála som s Danielle pred zrkadlom........."

Forever Young - 7.Diel 2/2

18. února 2012 v 11:21 Forever Young
"Tak čo sa výzdoby týka, tak si myslím, že je to všetko, čo budem potrebovať. Čo je ďalšia vec v poradí?"
"Podľa mňa by bolo dať na druhú vec hostinu, aké jedlo a podobne."
"Dobre, čiže ideme robiť druhý zoznam."
"Ako si predstavuješ jedálny lístok?"
"navrhujem klasické svadobné raňajky, čiže slepačí vývar a nejaké tie kuracie prsia na prírodno, ryža, hranolky a obloha. To je všetko jedlo, čo sa bude variť, takže ostatné navrhujem nejaké šalátové misy, rolády a podobne. Vieš, čo myslím."
"Viem, takže idem písať, čo budeme na to všetko potrebovať. Je to hrubý odhad, tak nám hádam výjde. Dúfam, že toho nebude veľa alebo málo. Lepšie veľa ako málo, pretože Niall to určite istí," zasmiala som sa a Danielle so mnou.
"A čo s tou tortou?"
"Ehm, pozeráš sa na dcéru cukrárky. Niečo som sa pri nej za tie roky naučila, takže budete mať najlepšiu tortu a zákusky v celom okolí. Navrhujem, aby sme si všetko jedlo navarili sami. Veď nás tu bude dosť. Anne, vaše mamy, tety a aj chalani pomôžu."
"A ty?"
"Ja sa dovarenia montovať radšej nebudem, to by nedopadlo dobre. Ja si beriem na starosť pečenie."
"Hh, tak fajn."
Zoznam: jedlo
1.3 ks kurčaťa
2.5 kg mrkvi
3.5 kg petržlen
4.2 ks zeler
5.20 kg zemiakov
6.20 kg ryže
7.5 ks slížov (500g)
8.30 kg kuracích pŕs
9.1 kg šunka
10.1 kg syr - rôzne druhy
11. 5 kg rajčín
12.5kg uhoriek
13.5g paprika
16.2 kg cibuľa
17. 3 kg mrazeného špenátu
18.50 ks vajec
19.20 kg múky
20.8ks margarínov
21.prášky na pečenie
22. žužu cukríky
23.čierna lékorica
24.10 kg práškový cukor
25.rum
26.80 l - minerálka
27.10 ks šampanské
28. 15 ks vína
29. 50 litrov - sladké vody
30. 20 fliaš tvrdého alkoholu

Zoznam som podala Danielle, aby si ho prečítala. Súhlasila zo všetkým, tak sa išlo na ďalší bod a tým je zábava.
"Tak ako si to predstavuješ?" opýtala som sa Danielle, ktorá ležala na zemi na koberci.
"Chcem, aby bola perfektná atmosféra. Chcem, aby kapela stále hrala, a aby hrala aj moderné pesničky. A teba chcem, aby si mi zaspievala cestou ku oltáru."
"Tak s týmto ti pomôžem hneď. Na škole som mala spolužiakov, ktorí mali kapelu a hrávajú teraz na svadbách a musím povedať, že sú fakt dobrí. Zahrajú všetko, čo im predložíme. Zavolám im hneď," povedala som rýchlo a vzala do ruky mobil. Vytočila som Jeniferino číslo.
"Ahoj Jef," pozdravila som ju šťastne.
"Ahoj Sophi," pozdravila ma prekvapene.
"Jef, máte so skupinou voľno túto sobotu? 27. júla? Vieš, kamarátka sa ide vydávať a zháňame kapelu, tak ma napadlo, či by ste nám neprišli hrať."
"Si šťastný človek. Tento víkend máme voľný. Stačí ak mi pošleš playlist, ktorý sa máme naučiť, adresu a čas kedy a kam máme prísť, a všetko je hotové. Keďže si to ty, tak ani nám platiť nemusíš. Ty si nám v škole pomohla veľakrát, tak mi ti to aspoň takto splatíme."
"Božemôj, ďakujem ti! Nevieš si predstaviť aká som šťastná!"
"Ale viem, je to počuť. Len si nájdi tie pesničky a pošli mi ich emailom. Ja už musím končiť, keby niečo, tak zavolaj. Ahoj."
"Ahoj," pozdravila som ju šťastne.
"Tak čo vybavené?"
"Že váhaš! Len treba im poslať playlist, mohla by si ho spraviť."
"Dobre, to spravíme večer. Takže vlastne všetko už máme naplánované, len treba ešte zájsť na radnicu a poprosiť niekoho aby nás prišiel zosobášiť."
"Áno a ešte zohnať obrúčky, šaty a rozoslať pozvánky. Plus nakúpiť potrebné veci, takže vieš kam ideme zajtra," povedala som a pozreli sme si od očí. Obe sme sa na seba usmiali, pretože sme vedeli, že myslíme na to isté.
"Londýn!" vykríkli sme obe naraz a začali sa smiať.
"Teším sa! Zajtra ráno vyrazíme a nakúpime všetko potrebné," povedala nadšene Danielle.
"Aj ja. Ja sa teraz potrebujem ísť nutne niečo opýtať Harryho, tak ma tu počkaj."
"Vieš čo, ja pôjdem natlačiť tie pozvánky do mesta. Bicykle sú v garáži?"
"Áno a kedy zhruba prídeš?"
"Nemám tušenia."
"Fajn, ja idem za Harrym."
Z pohľadu Harryho
Zistil som, že Sophia organizuje ich svadbu a už nám dala aj úlohu. Postaviť altánok. Skvelé! Ešteže Zayn pomáhal otcovi v stolárstve, lebo by sme to nezvládli. Popravde sme úplne ľavý. Práve teraz pílime drevo na záhrade. Liam nám z ničoho nič pred polhodinou doniesol kopec latiek a my teraz máme čo robiť. Postaviť altánok do štvrtka? Veď to je prakticky nemožné. Budem rád, ak si nájdem aspoň trochu času pre seba.
"Ahojte, ako vám to ide?" opýtala sa Sophia. Kde sa tu nabrala? Veď pred chvíľou tu ešte nebola.
"Celkom dobre," povedal Liam a opäť pokračoval v pílení.
"Zayn nám spravil návrh, takže všetko ide podľa plánu," povedal Louis a odložil pílku.
"Harry, mohla by som s tebou hovoriť?" opýtala sa. Zostal som šokovaný. Netušil som čo odo mňa chce. Odložil som ten šmirgeľ, či čo to je a šiel za ňou. Stála opretá o ten starý dub.
"Čo potrebuješ?" spýtal som sa a pozrel sa jej do očí.
"Má tento dom nejakú chladnú pivnicu?"
"Má. Na čo potrebuješ pivnicu?"
"Budem piecť tortu a nechcem, aby ju oni dvaja videli, tak to potrebujem robiť na mieste o ktorom nikto nevie alebo iba vtedy, keď budú preč, čo bude dosť náročné."
"Poď môžeme tam ísť pozrieť a povieš, či ti to vyhovuje."
"Fajn a ešte niečo. Mohol by si nás zajtra odviezť do Londýna? Potrebujeme nakúpiť dosť veeeeeeľa vecí," povedala šťastne a usmiala sa.
"Prečo nie," povedal som milo a usmial sa na ňu. Išli sme do tej pivnice. Čo vám budem hovoriť. Pivnica ako pivnica. Plná prachu, tmy a harabúrd.
"Myslím si, že to pôjde ak si tu upracem. Tento stôl bude dobrý. Postačí mi, ak si sem potom donesiem potrebné veci. Prosím ťa mohol by si mi doniesť vedro s vodou a veľa handier?" poprosila ma.
"Môžem ti pomôcť?"
"Jasné," povedala prešla rukou po zaprášenom stole. Chvalabohu! Aspoň nemusím robiť tam s tým drevom. Doniesol som handry, vedro s vodou, mop a čistiace prostriedky.
"Tak s čím začať?" opýtal som sa jej. Ona je tu teraz šéf.
"Tieto tu neindifikovateľné veci odpraceme hentam dozadu," ukázala na škatule, plachty, sudy, obrazy a ešte neviem, čo všetko tam bolo. Začali sme pomaly spoločne odpratávať veci. Občas sa na mňa usmiala a to bol už pokrok. Neviem, či je to tou svadbou, že je tak naladená, alebo niečo viac. Pri presúvaní stola sa nám stretli pohľady. Má nádherné zelenomodré oči.
Z pohľadu Sophi
S Harrym som upratovala pivnicu hodiny. Skončili sme až okolo ôsmej večer. Určite bude doma aj Danielle. Musím ísť rýchlo za ňou, aby nemala nejaké podozrenia.
"Ďakujem ti," povedala som Harrymu a usmiala sa na neho, keď som vychádzala z pivnice. Ostal tam ešte chvíľu stáť a neskôr vyšiel. Danielle sedela s Liamom v obývačke a podpisovali svadobné oznámenia.
"Ahojte," pozdravila som ich a sadla som ku nim. Pozrela som sa spýtavým pohľadom na Liama. Chcela som vedieť, či jej niečo povedal. Pokrútil hlavou a podpisoval ďalej.
"Ukáž to," zobrala som do ruky oznámenie. Boli to normálne fotky. Zaujímavý štýl oznámenia, ale musím uznať, že je naozaj pekné.


Trochu som sa rozpísala :D Dúfam, že sa vám to páčia že vám nevadí, že sa to motá teraz okolotej svadby :)

Forever Young - 7.Diel 1/2

18. února 2012 v 11:18 Forever Young
Forever Young - 7.Diel 1/2

O týždeň - 7 dní do svadby
"Sophia?!" zakričala na mňa Danielle.
"Áno?" vyšla som z izby, aby som ju lepšie počula.
"Poď prosím sem! Máme pohotovosť!" zakričal Liam. V takomto blázinci už žijem týždeň. Nič iné sa nerieši len svadba. Koľko ľudí, kde to bude, aká hudba, aká torta, aké šaty, ktorý deň, aký kytica a podobne.
"Tak čo je to tento krát?" opýtala som sa hneď medzi dverami obývačky. Boli tam iba Danielle a Liam.
"Je toho viacej," vyhlásila Danielle.
"Po prvé, tortu nám nikde neupečú na ten dátum. Obvolali sme všetky cukrártsva v okruhu dvesto kilometrov," povedal Liam a dal slovo Danielle.
"Po druhé, svadobné agentúry sú obsadené," povedala skleslo.
"Tak sme si mysleli, že či by si bola ochotná nám zariadiť svadbu. Naozaj chceme aby bola dokonalá a chceme, aby ju robil niekto koho poznáme, keď už tie agentúry nevyšli," pokračoval Liam.
"Prosím ťa spravíš to pre nás? Zorganizuješ nám svadbu?" opýtala sa Danielle a usmiala sa. Nevedela som, čo mám na to povedať.
"A čo vaša rodina? Neboli by ste radšej keby vám ju spravila oni?"
"Nie, chceme, aby boli prekvapený, keď sem prídu," povedala Danielle a chytila Liamovi ruku.
"Fuuha, no ja neviem. Pokúsim sa. Do kedy to má byť?"
"Do týždňa," povedal Liam. Tuším sa mi zastavilo srdce, keď to povedal.
"Do týždňa?! Veď ste sa chceli brať až koncom augusta, nie?"
"Chceli, lenže moji rodičia idú vtedy na dovolenku, tak sme ju museli presunúť. Takže svadba je 27. júla."
"Dobre fajn. Posielali ste už pozvánky?"
"Ešte nie, ale dnes to chceme spraviť," povedala Danielle.
"Máte ich už vybraté? Nie, ale ja som rozmýšľala, že by sme tam mohli dať našu fotku a okolo nej ostatné informácie."
"Takže dnes to musíme ísť niekam natlačiť?"
"Hej, ostatné by som vypísala ručne," povedala Danielle.
"Ozaj, ja som ešte počul, že spievaš," povedal Liam. Do čoho ma to chce namočiť?
"Kam to smeruje?"
"Zaspievala by si nejakú pesničku, keď pôjde Danielle ku oltáru?"
"Ja?! Veď vám pokazím celú svadbu."
"Nepokazíš, to sa natrénuje neboj sa," povedala Danielle a opäť nahodila ten jej milý úsmev.
"Dúfam, že nie. Takže mohli by sme už začať. Potrebujeme tortu, priestory, kyticu, obrúčky, kapelu....zabudla som na niečo?"
"Šaty!" povedala Danielle.
"Na tú najkrajšiu vec zabudnem, milé nie?"
"Hh, takže máme čo robiť. S čím začneme?"
"Mám nápad!" vykríkla som. Dostala som skvelý nápad. Priam famózny.
"Aký?"
"Len budem potrebovať zručných chlapov, ktorý vedia narábať s pílou a kladivom," hovorila som si sama pre seba.
"Čo ťa napadlo?"
"Tebe to nepoviem. To bude prekvapenie. Keď ste mi dali robiť tú svadbu, tak vám ju spravím, ale mám podmienku. Aranžovanie a podobné veci uvidíte až večer pred svadbou."
"Tak to sa teším," povedala šťastne Danielle.
"Liam potrebujem s tebou niečo vybaviť. Poď prosím za mnou," poprosila som Liama a vyšla s ním von na záhradu.
"Tak čo potrebuješ?"
"Chcem spraviť svadbu v záhrade. Tam ako je ten veľký dub a okolo neho tie kríky, tak tam by som chcela, aby bol biely altánok. Boli by ste schopní taký postaviť? Stačí malý a biely. Vieš ako to myslím?"
"Myslím si, že viem. Pôjdem za chalanmi a poviem im, že majú prácu."
"Zvládnete to, tak aby o tom nevedela Danielle?"
"Myslím si, že mám nápad ako ju udržať ďaleko od domu. Potrebujem, aby si ju zamestnala. Choď s ňou po rôznych salónoch šiat, kaderníctvach, kvetinárstvach a podobne. Zvládaš to?"
"Myslím si, že áno."
"To je super, ja idem teda za chalanmi. A verím ti, takže nás nesklam," povedal Liam a usmial sa. Lepši vetu mi ani povedať nemohol. Teraz mám ešte väčšie nervy ako pred tým. Moja vízia perfektnej svadby. Pod starým dubom bude stáť biely altánok, okolo neho budú biele stoličky a v strede biely koberec. Všade naaranžujem biele ruže. Pri jazero chcem poukladať okrúhle stoly s bielymi obrusmi a fialovými mašľami na stoličkách. Na každom stole bude jedna biela ruža a malá petrolejka. V strede bude jeden veľký okrúhly švédsky stôl s tortou, nejakými zákuskami a studenými misami. Kapela bude stáť chrbtom ku jazeru a za ňou bude pár faklí. Ak sa mi podarí, tak kúpim záhradne reflektory, ktoré poukladám na trávnik, aby tam bolo svetlo, aj večer. Tanečný parket bude pred kapelou a bude ohraničený malými svetielkami v tvare veľkého srdca. Chcela by som, aby po pravom boku kapely bolo veľké plátno, na ktorom sa prehrá video na ktorom bude Danielle s jej otcom. Použije sa to pri tanci otca s dcérou. Keď som si to všetko predstavovala bolo to dokonalé.
"Tak tu si," povedala Danielle. Stála som pri jazere a prehrávala si v hlave svoj nápad.
"Danielle, máš nejaké fotky alebo videá, kde si ty a otec?"
"Doma sa niečo nájde, prečo?"
"To ti nepoviem, ale bolo by možné zohnať tie fotky do piatku?"
"V piatok prídu rodičia, tak ich poprosím, aby to doniesli."
"To by bolo perfektné! Teraz si ideme pekne spolu sadnúť do obývačky a písať zoznam vecí, ktoré budeme potrebovať."
"Ani si nevieš predstaviť, ako sa teším," povedala Danielle a tancovala po tráve celú cestu k domu. Sadli sme si do obývačky a zobrala som si papier a pero.
"Takže, potrebujeme svadobný porcelán, poháre, príbory......koľko bude ľudí?"
"Bez kapely presných päťdesiat. Pozvali sme aj súrodencov chalanov a inak iba našu najbližšiu rodinu."
"Fajn, takže sto príborov, päťsto bielych ruží,...."
"Načo ti je päťsto ruží?!" povedala zhrozene, ale aj prekvapene.
"Nechaj sa prekvapiť. Ešte otázka koľko peňazí mám k dispozícii?"
"Koľko budeš potrebovať," povedala a usmial sa.
"Fajn, to je úžasné. Takže tridsať malých svetielok, desať reflektorov, plátno, premietačku mám doma, tú donesie otec, desať faklí, biely koberec, desať okrúhlych stolov, päťdesiatpäť stoličiek, desať kruhových obrusov, jeden veľký okrúhly stôl, jeden maxi obrus, desať váz, desať petrolejok,.....potrebujeme ešte niečo? Oh jasné! Fialovú stuhu." Danielle na mňa užasnuto pozerala.
Zoznam: Výzdoba + "priestory"
1.100 ks príborov (lyžičky, vidličky, nože, naberačku, nôž na tortu, lopatku - všetky veľkosti)
2.Svadobný porcelán + poháre
3.500 bielych ruží + niečo zelené
4.30 malých svetielok
5.10 záhradných svetiel
6.Plátno
7.Premietačka
8.10 faklí
9.Biely koberec - 20 metrov x 3 metre
9.10 okrúhlych stolov + 1 veľký
10. 55 stoličiek
11.10 kruhových bielych obrusov + 1 veľký
12.10 váz
13.10 petrolejok
14.Fialová stuha - 50 metrov


Forever Young - 6.Diel

17. února 2012 v 16:03 Forever Young

Forever Young -6.Diel
Vrátili sme sa naspäť ku chalanom.
"Decká, čo budeme robiť zajtra?" opýtal sa Zayn.
"Neviem, čo navrhuješ?" opýtal sa Niall, ktorý dojedal svoj posledný zákusok.
"Nemohli by sme ísť na pláž? Myslím si, že nie sme ďaleko od pobrežia, či?" hovoril Louis.
"Nie, je to kúsok, polhodina na bicykli," povedal Harry a zahľadel sa na biele kvety na stole.
"Ehm no, ak pôjde Harry so Sophi, tak za dve," zakašľal Zayn a snažil sa, aby sme ho nepočuli.
"Ehm, ja som ťa počula a toho sa obávať nemusíš, pretože ja sním na bicykli už nikdy nepôjdem! Nepotrebujem na zadku ďalšie modriny."
"A s kým pôjdeš?" opýtal sa Louis.
"No predsa s tebou."
"Ale ja som ešte horší ako Harry," vykrúcal sa Louis.
"Tak tuto pôjdem so Zaynom," povedala som a milo sa na neho usmiala. Ten na mňa zhrozene pozrel a spadol zo stoličky, na ktorej sa húpal.
"No tak s ním ťažko, ale ešte zostal Niall," povedala som utešujúco sama pre seba.
"A ja mám najlepší nápad. Ja sa odveziem s tebou a všetci budú spokojní," vyhlásila Danielle.
"Toto sa mi pozdáva," povedala som šťastne.
"Ale ja nie," protestoval Liam.
"Macko, ty to nejako prežiješ," povedala Danielle a dala mu pusu na líce. Liam sa začervenal, keď mu povedala macko.
"Ty ma vždy presvedčíš," povedal a poriadne ju pobozkal.
"Toto si nechajte na večer," povedal Zayn, ktorý na nich znechutene pozeral.
"Zayn, ja nemôžem za to, že ty babu nemáš," povedal Liam a uškrnul sa. Takto sme debatovali ešte okolo dvoch hodín. Niall zjedol ešte minimálne päť zákuskov a ja som si dala ešte zmrzlinu. Vrátili sme sa naspäť do domu. Už som šla z Danielle a išlo nám to skvelo. Doma sme boli ako prvé, pretože Louisovi padla cestou retiazka a Liam mu ju pomáhal nahodiť. Veď, čo by ste čakali od storočného bicykla? Unavene sme si sadli do obývačky a vyložili si nohy. Bolo sedem hodín. V tom meste sme boli nakoniec dosť dlho. Otvorili sa dvere a dovnútra vošli Liam a Louis. Obaja mali celé čierne ruky od oleja, čo je na retiazke. Liam sa zákerne približoval ku Danielle, ktorú vyskočil, keď ho zbadala a začala ustupovať.
"Liam opovážiš sa! Len to skús a zajtrajšieho rána sa nedožiješ!" Začali sa tam naháňať po celej obývačke, až ju Liam nakoniec chytil a poriadne ju poobjímal. Danielle mala celé tričko od oleja a na tvári mala čiernu šmuhu. Nenápadne som sa vytratila hore do sprchy. Keď som sa pozrela von oknom, uvidela som Danielle a Liama pri jazere ako sa bozkávali. Strašne sú spolu zlatí. Vošla som do sprchy a užívala si kokosovú vôňu sprchového gélu a vody tečúcej po mojom tele. Čistá a voňavá som si ľahla do postele a zatvorila som oči. Z ničoho nič sa rozleteli dvere a dnu vošla nadšená Danielle. Skákala po celej izbe a kričala od šťastia.
"Čo sa deje?" opýtala som sa a posadila sa. Usmievala som sa a čakala, čo mi povie.
"Aha!" strčila mi pred tvár svoju ruku. Bol na nej obrovský diamantový prsteň.
"Je to to ,čo si myslím?" opýtala som sa nadšene. So šťastím prikývla a objala ma. Stále mala na sebe to olejové tričko. Fajn, môžem ísť zasa do sprchy a vyprať oblečenie, alebo lepšie povedané rovno zahodiť.
"Gratulujem," povedala som rovnako šťastne.
"Fuuu! Ja tomu stále neverím! Vieš aká som šťastná?"
"Vidím," povedala som milo a usmiala sa.
"Kedy budete mať svadbu?" opýtala som sa a vyzliekla si tričko.
"Koncom augusta."
"Na budúci rok?" spýtala som sa, keď som si obliekla druhé.
"Nie, tento!"
"Tento?!" povedala som prekvapene. Nie je to nejako skoro?
"Prečo tak skoro?"
"Pretože v septembri odchádzam na tri mesiace do LA, tak to chceme vybaviť už vtedy a Liam chce mať istotu, hlupáčik môj. Bojí sa, že by som ho podviedla," povedala absurdne a zasa sa začala smiať. Vyzerá to tak, že tu budeme mať veselo.
"Kde to chceš spraviť? Myslím svadbu."
"Tu a chcem sa ťa niečo opýtať. Pôjdeš mi za svedka?"
"Prečo práve ja? Veď máš určite oveľa lepšie kamarátky."
"To si myslíš len ty. V podstate žiadne kamarátky nemám, pretože všetky baby s ktorými sa bavím sú konkurencia a tak sa ku sebe aj správame. Na oko super kamarátky, ale v skutočnosti sa dvakrát nemusíme. Preto by som bola rada, kebyže si to ty."
"Bude mi cťou," povedala som šťastne. "Bola to úžasná správa. Bola som rovnako šťastná ako ona, i keď som to nedávala najavo. Danielle nespala celú noc. Prekvapivo bola aj na druhý deň veľmi hyperaktívna. Ako každé ráno sme sa naraňajkovali, doobeda sme si zahrali karty alebo sa len tak flákali po dome. Poobede sme sa vybrali na pláž. Nič sme si nebrali iba osušky. Vydali sme sa cez lesík ku pobrežiu. Pamätám si to ako keby to bolo včera........."
Dostavili sme sa na pobrežie. Bolo rozľahlé a pusté. Okrem mora, kameňov a skál tam nič nebolo. Boli sme v malinkom zálive. Bolo tam fakt nádherne. Chalani zniesli bicykle dolu na pláž a my sme rozostreli osušky. S Danielle sme sa vyvalili na naše osušky a chceli sa opaľovať, ale samozrejme nám v tom zabránili chalani.

Z pohľadu Harryho
Keď sme s chalanmi znášali bicykle, tak som bokom oka zazrel Sophiu ako sa vyzliekla. Dávala si dolu tričko. Mala na sebe tyrkysové bikiny a vyzerala v nich úžasne. Pristihol som sa ako o nej rozmýšľam. Harry preboha spamätaj sa! Je to tvoja sestra! Hovoril som si. S chalanmi sme išli hneď do vody. Louis doniesol nafukovaciu loptu, tak si ju pinkali.
"Chalani, no je toto zákonné?" opýtal sa Louis a ani jeden sem nechápali o čom hovorí.
"My sa tu zabávame a oni si ležia na pláži. To treba okamžite zmeniť,. Liam, Harry, chalani myslím si, že viete čo máte robiť. Ja vás tu počkám," povedal Louis. Všetci sme hneď pochopili, čo máme robiť. Utiekli sme von z vody a rozbehli sa za babami. Liam so Zaynom schytili nič netušiacu Danielle a utekali s ňou do vody. To isté som spravil ja s Niallom Sophii.
"Ježiši nie! Pustite ma! Ja neviem plávať!" kričala po nás. My sme ju aj tak do tej vody aj tak dovliekli. Nial ju pustil a tak mi nezostávalo nič iné iba ju chytiť ako nevestu a ísť ďalej za ostatnými. Chytila sa ma okolo krku ako kliešť a nič nehovorila. Bola úplne šokovaná a vystrašená. Bolo to z nej cítiť.
"Neboj sa, ja ťa nepustím," zašepkal som jej do ucha a v tej chvíli ani neviem, prečo som to spravil.
Z pohľadu Sophii

Držala som sa pevne Harryho, pretože som sa bála. Ostatní na mňa z väčšej diaľky kričali, aby som sa nebála, že je tam plytká voda.
"Ja sa bojím!" zakričala som.
"Neboj sa, fakt je to plytké. Pozri sa pokiaľ sú vo vode. Poď ideme ďalej," povedal Harry a pohol sa dopredu. Vtedy som sa ho chytila ešte viac. Keď sme už boli pri nich prišla za mnou Danielle.
"No tak Sophi, poď dolu. Neboj sa. Voda je tu plytká a teplá. No šup," hovorila milo a podala som jej ruku. Opatrne ma Harry položil. Na dne bol piesok a nič viac.
"No vidíš, nie je to až také hrozné," povedal Harry a odstúpil odo mňa. Zo začiatku som sa bála, ale postupne ma strach prešiel. Chvíľu sme sa špliechali, potom sa hrali z loptu, zasa špliechali a takto to išlo dokola, až kým neprišla búrka.